Vojna s Ruskom je bližšie, než si myslíme, varuje expert na jadrové zbrane. Prezradil, koľko času ostáva

V poslednej dobe sa o vojne Severoatlantickej aliancie (NATO) a Ruskej federácie hovorí veľa. Pred touto možnosťou varujú generáli aj politici. Najnovšie sa k nim začali pridávať aj bezpečnostní analytici. Jeden z nich, Fabian Hoffmann, ktorý je expertom na rakety a jadrovú stratégiu, si myslí, že máme už len pár rokov na odstrašenie Ruska.

Hoffmann na sociálnej sieti X, predtým známej ako Twitter, uviedol, že sme bližšie k vojne s Ruskom, ako si mnohí uvedomujú. Expert si myslí, že je chybou, ak si o Kremli myslíme, že bude uvažovať tak, ako my. „To znamená predpokladať, že Rusko vníma potenciálny konflikt s nami rovnako, ako my vnímame potenciálny konflikt s nimi. Nič nemôže byť ďalej od pravdy,“ uvádza Hoffmann.

Nemáme tiež predpokladať, že k vojne medzi Alianciou a Ruskom by Moskva viedla podobným spôsobom ako tú na Ukrajine.

„Rusko neplánuje typ rozsiahlej konvenčnej vojny s NATO, ktorú momentálne vidíme na Ukrajine a na ktorú sa primárne pripravujeme,“ uviedol odborník.

Hoffmann si myslí, že Moskva netúži po opotrebovávacej vojne, akú momentálne vedie u našich východných susedov. Od začiatku invázie pred takmer dvoma rokmi zaznamenalo Rusko obrovské straty, čo sa týka ľudských zdrojov, výrazné straty boli zaznamenané aj v oblasti tankov a iných obrnených vozidiel a tiež v prípade Čiernomorskej flotily, ktorá stratila 20 % plavidiel.

„Ruské uvažovanie o vojne s NATO sa točí okolo konceptu kontroly eskalácie a riadenia eskalácie,“ vysvetľuje.

Rusko sa spolieha na strach z eskalácie

Rusi podľa expert veria, že dokážu efektívne riadiť eskaláciu, čo by malo priniesť skoré skončenie vojny pod podmienkami, ktoré budú vyhovovať Rusku.

„Predčasné ukončenie nepriateľských akcií je nevyhnutné, pretože to musí zabezpečiť víťazný výsledok predtým, ako sa prejaví konvenčná prevaha NATO, najmä prevaha Spojených štátov,“ píše expert.

Moskva vie, že proti konvenčnej sile USA a tiež Európy by nemala dlhodobú šancu.

Unikli tajné plány Bundeswehru: Popisujú vojnu NATO s Ruskom krok po kroku. Expert tvrdí, že sú vierohodné

„Ruská doktrína naznačuje, že Rusko by sa pokúsilo prinútiť NATO, aby sa podriadilo tým, že bude signalizovať schopnosť spôsobovať postupne väčšie škody,“ uvádza.

Rusko by použilo svoje strely dlhého doletu, ktoré by útočili na kritickú infraštruktúru napadnutých štátov. Zároveň by sa snažilo odstrašiť štáty NATO, aby sa vydali na pomoc zasiahnutým susedom, práve vyhrážkami, že dôjde k útokom, vďaka ktorým bude civilné obyvateľstvo trpieť.

„Zároveň Rusko rozšíri svoj jadrový dáždnik nad ktorýmkoľvek územím NATO, ktoré by sa mu podarilo dobyť pri prvom útoku,“ vysvetľuje.

zdroj: TASR/AP, Dmitri Lovetsky

To by znamenalo, že ak by sa spojenci pokúsili dobyť územie späť, Rusko by hrozilo jadrovými útokmi.

„Psychologický strach z eskalácie, ktorá môže v konečnom dôsledku vyústiť do neprijateľných škôd, má otvoriť dvere rokovaniam o budúcnosti NATO a bezpečnostnej architektúre v Európe – samozrejme, za ruských podmienok,“ uvádza.

Odborník si teda myslí, že nepôjde o konvenčnú vojnu armád, ale skôr vydieranie a blafovanie zo strany Ruska.

„Otázka znie: Kto ako prvý ustúpi, keď bude konfrontovaný s perspektívou rozsiahlej vojny, vrátane potenciálnej prestrelky so strategickými jadrovými hlavicami?“ pýta sa.

Výsledok často záleží od vôle protivníka ostať neoblomný aj napriek zvýšenému riziku.  

„To je dôvod, prečo Rusko uplatňuje tento typ stratégie. Rusko sa nepotrebuje vyrovnať konvenčnej sile NATO. Pokiaľ NATO ustúpi ako prvé pri rastúcom psychologickom tlaku z dôvodu nedostatku odhodlania, Rusko môže odísť s víťazstvom,“ píše.

Ak vás napadnú, nepomôžeme vám. Odídeme z NATO, vyhrážal sa Trump Európe

Máme 2 až 3 roky, varuje odborník 

Podľa experta vojna na Ukrajine už ukazuje Rusku, že Západu chýba odhodlanie.

„Domáca nejednota a nekonečné diskusie o eskalácii len posilňujú vieru Ruska, že NATO ustúpi, keď príde tlak,“ predpokladá, pričom zrejme naráža na nekonečné diskusie v rámci Aliancie o darovaní zbraní pre Ukrajinu a možnou eskaláciou.

Práve riziko eskalácie ja častou odpoveďou Bieleho domu a tiež Berlínu, keď Ukrajina požaduje zbrane, ktoré majú potenciál preklopiť vojnu na jej stranu. Práve obavy z eskalácie viedli k počiatočnému odmietaniu poskytnutiu tankov, HIMARS-ov, F-16 či dokonca rakiet dlhého doletu, ktoré doteraz Kyjevu poskytol len Paríž a Londýn.

Hoffmann tvrdí, že tak Rusko nemusí čakať 5 či 10 rokov, kým budú jeho konvenčné sily obnovené.

„Som s východoeurópskymi štátmi, že od dnešného dňa máme prinajlepšom 2 až 3 roky na to, aby sme znovu nastolili dôveryhodný odstrašujúci postoj voči Rusku. V opačnom prípade sa vystavujeme vážnemu riziku, že nás Rusko skôr ako neskôr vyzve,“ uvádza expert pričom naráža na závery poľskej spravodajskej služby, ktorá tvrdí, že máme 3 roky, aby sme odstrašili Rusko.

zdroj: SITA/AP, Russian Eastern Military District Press Office

„NATO musí vierohodne odoprieť Rusku schopnosť zmocniť sa akejkoľvek podstatnej časti územia NATO alebo pohroziť údermi proti kritickej infraštruktúre NATO,“ uvádza.

Expert tvrdí, že je na čase, aby Aliancia začala diskutovať o vojne s Ruskom. Nielen o možnosti, že existuje takáto hrozba, ale aj o tom, či sme ochotní niesť riziká a použiť aj odvetné jadrové útoky.

„Nedostatok pripravenosti, či už vo fyzickom priestore, ale aj z hľadiska našej kognitívnej schopnosti premýšľať cez tieto scenáre, je povzbudzujúci pre Ruskú federáciu. Od roku 2014 ruskí intelektuáli rozsiahlo a verejne diskutovali o tom, ako vyhrať vojnu proti NATO. Kde je naša debata?“ pýta sa Hoffmann.