Voliči vládnych strán podporujú neutralitu, opozícia ju odmieta: Slovensko je v otázke NATO rozdelené (PRIESKUM)

Téma neutrality Slovenska sa v posledných mesiacoch stala predmetom verejnej diskusie, ktorú živia najmä geopolitické napätia a polarizované názory na úlohu krajiny v medzinárodných bezpečnostných štruktúrach.

Neutralita – teda vystúpenie z NATO a vybudovanie výlučne vlastnej obranyschopnosti – nie je novým konceptom, no opäť sa dostáva do centra pozornosti. Podporovatelia tohto smerovania tvrdia, že by Slovensko mohlo získať väčšiu suverenitu a nezávislosť, kritici však upozorňujú na oslabenie bezpečnosti a geopolitickú naivitu takéhoto postoja.

Otázka teda neznie len, či by sme mali byť neutrálni, ale najmä – či si to želajú občania. Najnovší prieskum agentúry AKO pre JOJ24 odhaľuje, že odpoveď verejnosti je jasná – väčšina Slovákov s týmto návrhom nesúhlasí.

Výsledky prieskumu prinášajú dôležité dáta, ktoré ukazujú, ako sa občania na Slovensku stavajú k bezpečnostnej politike v čase neistoty a hrozby vojenských konfliktov v blízkosti hraníc.

Rozhodujúca väčšina si cení NATO

Prieskum ukazuje, že viac než polovica Slovákov nesúhlasí s návrhom vystúpenia z NATO a vydania sa cestou neutrálneho statusu.

Pri otázke „Súhlasíte či nesúhlasíte s tým, aby bolo Slovensko neutrálna krajina?“ odpovedala väčšina respondentov záporné, a teda, že nesúhlasia s tým, aby sa Slovensko stalo neutrálnou krajinou (50,6 %). Ďalších 30,8 % respondentov s návrhom neutrality naopak súhlasí. 

Na túto otázku nechcelo odpovedať 2,5 % opýtaných a zvyšných 16,1 % respondentov odpovedalo, že nevedia alebo nemajú názor na túto tému. 

zdroj: AKO/Joj24

Muži odmietajú neutralitu častejšie než ženy

Z pohľadu pohlavia sa s myšlienkou neutrality stotožňuje 33 % mužov, zatiaľ čo 54 % z nich ju odmieta. U žien je podpora mierne nižšia – súhlas vyjadrilo 28 % opýtaných a nesúhlas 48 %.

Výrazným rozdielom je však mierne vyšší podiel žien, ktoré nemajú na túto tému vyhranený názor – 20 % žien uviedlo, že nevedia, kým u mužov je to 11 %. Tieto čísla naznačujú, že ženy sú v tejto otázke vo väčšej miere neisté alebo zdržanlivé.

Vzdelanie výrazne ovplyvňuje postoj 

Rozdiely sa ukazujú aj v závislosti od veku a vzdelania. Najmladšia veková skupina (18 – 33 rokov) je pomerne rozdelená – 31 % súhlasí, 50 % nesúhlasí a 16 % nemá názor.

V strednom veku (34 – 49 rokov) sú odpovede podobné, pričom nesúhlas výrazne prevláda (53 %). Medzi staršími respondentmi sa však objavuje vyšší podiel nerozhodných.

V skupine 66 a viac rokov síce 32 % podporuje neutralitu, ale len 33 % je proti, zatiaľ čo až 21 % nevie odpovedať a 13 % otázku odmietlo.

Jednoznačne najvyššia podpora neutrality sa ukazuje u respondentov so základným vzdelaním (28 %) a učňovským vzdelaním bez maturity (32 %). Naopak, vysokoškolsky vzdelaní respondenti sú výrazne proti – 66 % z nich nesúhlasí s tým, aby sa Slovensko stalo neutrálnou krajinou, a len 24 % takýto krok podporuje. Stredoškoláci s maturitou sú rozdelení: 31 % súhlasí, 51 % nesúhlasí.

zdroj: AKO/Joj24

Regionálne rozdiely v postoji k neutralite Slovenska

Prieskum verejnej mienky od agentúry AKO ukazuje, že postoje Slovákov k možnosti neutrality a vystúpeniu z NATO sa líšia nielen podľa veku a vzdelania, ale aj podľa kraja bydliska a jazykovej identity. Dôležitým aspektom je tiež celoslovenský priemer, ktorý poskytuje základné porovnanie medzi regiónmi.

Z krajského pohľadu je najvyššia podpora neutrality zaznamenaná v Košickom (40 %) a Prešovskom kraji (30 %). V týchto regiónoch zároveň zaznamenávame najnižší podiel nesúhlasu – 46 % v Košickom a 50 % v Prešovskom kraji. Zároveň však v Prešovskom kraji až 15 % respondentov uviedlo, že nemá na túto otázku názor, čo môže naznačovať neistotu alebo slabšiu informovanosť.

Na opačnom konci spektra je Bratislavský kraj, kde iba 24 % respondentov podporuje neutralitu, no až 74 % je proti (z toho 10 % nemá názor a 1 % nechce odpovedať). Podobne skeptický je aj Trnavský kraj, kde súhlasí 25 %, ale 60 % je proti.

Aj Nitriansky a Trenčiansky kraj zaznamenali nadpriemerný nesúhlas – 59 % a 55 % respondentov v týchto krajoch nechce, aby Slovensko bolo neutrálne. V Žilinskom kraji je situácia podobná, hoci mierne viac obyvateľov (36 %) podporuje neutralitu, čo je najviac spomedzi všetkých krajov.

Menšiny a iné jazykové skupiny

Zaujímavý pohľad poskytuje aj triedenie podľa jazykovej skupiny respondentov. Respondenti hlásiaci sa k maďarskej národnosti vyjadrili najnižšiu podporu neutrality (19 %) a až 74 % je proti vystúpeniu z NATO.

Tento postoj je výrazne jednotnejší než v prípade ostatných skupín. V skupine označenej ako „iná“ (pravdepodobne zahŕňajúca cudzojazyčných alebo menej početné menšiny) je súhlas na úrovni 28 %, nesúhlas na 51 % a až 18 % respondentov nemá názor.

Na celoštátnej úrovni sa priemerná podpora neutrality nachádza na úrovni 32 %, pričom 51 % obyvateľov nesúhlasí a 16 % nevedelo odpovedať. Tento priemer zakrýva silné regionálne rozdiely, ktoré poukazujú na rôznu mieru dôvery voči Severoatlantickej aliancii a na rozdiely v bezpečnostných postojoch medzi regiónmi Slovenska.

zdroj: AKO/Joj24

Odpovede podľa volebných preferencií 

Rozdielne názory na neutralitu Slovenska sa výrazne prejavujú aj podľa toho, ktorú politickú stranu respondenti preferujú. Údaje ukazujú, že voliči strán vládnej koalície majú voči myšlienke neutrality výrazne pozitívnejší postoj než voliči prozápadnej opozície. Výsledky zároveň potvrdzujú, že bezpečnostná orientácia krajiny je čoraz silnejšie politizovaná.

Najsilnejšia podpora neutrality Slovenska prichádza od voličov hnutia Republika, kde až 70 % respondentov súhlasí s tým, aby Slovensko vystúpilo z NATO a stalo sa neutrálnym štátom. Zároveň len 13 % voličov tejto strany nesúhlasí a zvyšok buď nemá názor, alebo nechce odpovedať.

Podobne vysokú podporu neutralite vyjadrili aj voliči SNS (67 %) a Smeru (58 %). Tieto strany dlhodobo vystupujú proti členstvu Slovenska v Severoatlantickej aliancii a preferujú suverénny postoj v zahraničnej politike. Medzi priaznivcami strany Hlas-SD podporuje neutralitu 26 % a 48 % je proti.

Opoziční voliči si NATO cenia

V úplne opačnom tábore sa nachádzajú voliči strán ako PS, OĽaNO, SaS, Demokrati či KDH. Medzi podporovateľmi Progresívneho Slovenska je za neutralitu iba 13 %, pričom až 81 % je proti. Takmer identické výsledky majú aj voliči SLOVENSKO (OĽaNO) a SaS, kde je nesúhlas na úrovni 75 % a 73 %.

Aj KDH (13 % za, 67 % proti) a Demokrati (13 % za, 68 % proti) vykazujú jasný postoj v prospech zotrvania Slovenska v NATO. Ide o skupiny, ktoré dlhodobo podporujú členstvo v západných štruktúrach a vnímajú NATO ako základ bezpečnostnej stability.

zdroj: AKO/Joj24

Polarizácia a geopolitické napätie

Z grafov je zrejmé, že otázka neutrality a členstva v NATO je na Slovensku mimoriadne polarizovaná a politicky podmienená a v spoločnosti vyvoláva živú diskusiu. Na jednej strane stoja strany so silným proruským alebo euroskeptickým zameraním, ktorých voliči preferujú neutralitu a kritizujú Západ.

Na druhej strane sú strany, ktoré sa profilujú ako jednoznačne prozápadné a ich voliči odmietajú vystúpenie z NATO ako bezpečnostne rizikové.

Zároveň sa odpovede výrazne líšia naprieč rôznymi demografickými skupinami. Kým mladší ľudia a menej vzdelaní obyvatelia sú tejto myšlienke otvorenejší, vysokoškoláci a muži majú v tejto otázke jasne odmietavý postoj. Významný podiel respondentov, najmä medzi ženami a seniormi, však odpovedal nejednoznačne alebo si názor nevytvoril, čo naznačuje, že verejnosť potrebuje k tejto téme viac informácií a diskusie.

Tieto rozdiely môžu v budúcnosti formovať nielen predvolebnú rétoriku, ale aj zásadné smerovanie Slovenskej republiky v otázke bezpečnosti a zahraničnej politiky.

Čítajte viac z kategórie: Politika