Vysoké ceny potravín nás dohnali do kúta: Slováci čím ďalej, tým častejšie siahajú po „podradnej možnosti“

Značná časť Slovákov priznáva, že je pre stále rastúce ceny nútená znižovať svoje nároky na kvalitu jedla. Až 42 % opýtaných uvádza, že na strave a potravinách šetria aj na úkor kvality. Ukázal to septembrový prieskum Food barometer pre spoločnosť Edenred, na ktorom sa zúčastnilo 2 229 respondentov.

O niečo viac ako polovica (53 %) opýtaných, naopak, deklaruje, že vplyvom inflácie šetrí radšej v iných oblastiach tak, aby sa to kvality stravy nedotklo. Pre zvyšných päť percent respondentov nie je kvalita jedla rozhodujúca.

„Dlhšie trvajúce obmedzovanie sa v strave v dôsledku zvyšujúcich sa cien potravín a jedál môže negatívne prejaviť na zdravotnom stave obyvateľov, pretože vyvážená a plnohodnotná strava je kľúčom k zdraviu pre ľudí bez rozdielu veku,“ upozornila na riziko Lívia Bachratá zo spoločnosti Edenred.

Z prieskumu tiež vyplynulo, že pre najväčšiu skupinu opýtaných (31,1 %) tvoria výdavky na jedlo 20 až 30 % mesačného rozpočtu. Pri štvrtine (23,7 %) respondentov zhltne strava 30 až 40 % a každému piatemu účastníkovi prieskumu dokonca viac ako 40 % mesačného balíka.

To, aká je cena jedla dôležitá, potvrdila aj otázka, podľa akých kritérií si Slováci vyberajú gastroprevádzku v čase obeda. Najväčšia skupina (71,4 %) si reštauráciu hľadá podľa ceny, 66 % opýtaných podľa kvality jedla.

Pre ďalších 66 % je dôležité, aby podnik akceptoval stravné lístky či karty, a hodnotu za peniaze sleduje pri výbere prevádzky 64 % respondentov. Dostupnosť a lokalita podniku zaujíma 55 % opýtaných. Účastníci prieskumu mohli označiť viacero kritérií.

Ak Slovákom momentálna finančná situácia nedovoľuje dopriať si kvalitný obed v niektorej z gastroprevádzok, najčastejšou prvou náhradou pre nich je pripraviť si obed doma (70,8 %). Takmer 11,5 % respondentov v takejto situácii uprednostní suchú stravu a ďalších 6,5 % hovorí, že to vyrieši suchým obedom z pumpy, ako napríklad bageta či šalát.

Prípady potravinovej intolerancie rastú

Počet prípadov potravinovej intolerancie rastie. Upozornila na to imunoalergologička Veronika Mundoková Csibová zo synlab slovakia. Spôsobené to podľa nej môže byť množstvom konzervačných látok v strave, ale aj posunom v diagnostike.

„Sliznica tráviaceho traktu je neustále zapálená látkami, ktoré konzumujeme. Nevieme sa tomu vyhýbať. Nie je možné každý deň jesť čerstvú stravu bez farbív a konzervantov. Nedá sa každý deň variť. (…) Takže tých pacientov je oveľa viac,“ skonštatovala.

Pacientom s potravinovou intoleranciou často dlho trvá, kým zistia, s akým jedlom majú problém. Príznaky sa podľa laboratórnej diagnostičky klinickej imunológie a alergológie Marcely Popovňákovej prejavujú niekoľko hodín, dní až týždňov po strete so škodlivou potravinou.

Poukázala na to, že prejavy môžu byť rôzne. Ide podľa nej napríklad o dlhodobé tráviace problémy, bolesti hlavy, únavu či psychické problémy.

Z Rooseveltovej nemocnice bude za 350 miliónov špička SR. Pacienti sa „prerábky“ báť nemusia

V prípade potravinovej intolerancie je dôležitá správna diagnostika. Krvný test dokáže identifikovať problematické potraviny, a umožniť tak ďalšiu liečbu.

„Pacienti sú spokojní s tým, keď zistia zdroj ich problémov. Po vylúčení rizikových potravín zo svojho jedálnička sa im veľakrát omnoho zlepší kvalita života,“ doplnila Popovňáková. Vyšetrenie nie je hradené zo zdrojov verejného zdravotného poistenia.

Odborníčka poukázala tiež na rozdiely medzi potravinovou alergiou a intoleranciou. Pri alergii ide podľa jej slov o reakciu imunitného systému, zatiaľ čo pri intolerancii sa do reakcie zapája skôr tráviaci systém.

„Prejavy alergií nastupujú hneď po kontakte s alergénom. Na rozdiel od potravinových intolerancií, ktoré sa prejavujú neskôr, niekoľko hodín, dní až týždňov po stretnutí so škodlivou potravinou,“ ozrejmila.