Vznikol ako reakcia na hospodársku krízu, jeho tvorca zmizol a nikdy nepredal svoje mince. Toto si o Bitcoine netušil

Bitcoin dnes pozná takmer každý. Jedni v ňom vidia budúcnosť peňazí, druhí ho považujú za príliš rizikovú investíciu. Jeho cena pravidelne zapĺňa titulky médií a dokáže v priebehu niekoľkých mesiacov narásť aj klesnúť o desiatky percent. Za Bitcoinom sa však skrýva príbeh, ktorý je oveľa zaujímavejší než samotné grafy. Nevznikol ako spôsob, ako rýchlo zbohatnúť. Zrodil sa ako reakcia na jednu z najväčších finančných kríz moderných dejín.

Keď sa svet prestal spoliehať na banky

Písal sa rok 2008. Po páde americkej investičnej banky Lehman Brothers zasiahla svet globálna finančná kríza, akú moderné dejiny dovtedy nezažili. O situácii informuje Ideas.com. Finančné inštitúcie, ktoré ešte nedávno pôsobili neotrasiteľne, sa začali rúcať ako domček z karát. Banky krachovali, finančné trhy kolabovali a vlády boli nútené zasahovať bezprecedentnými opatreniami.

Štáty zachraňovali bankový sektor miliardami z verejných peňazí, čo vyvolalo v spoločnosti silné emócie. Mnohí ľudia začali spochybňovať spravodlivosť systému, v ktorom zisky zostávajú súkromné, no straty sa prenášajú na verejnosť. Dôvera vo finančný systém sa otriasla a čoraz viac ľudí si kládlo otázku, či existuje aj iný spôsob, ako fungovať bez závislosti od bánk a centrálnych autorít.

Práve v tomto období neistoty a hľadania alternatív sa na internete objavil dokument podpísaný menom Satoshi Nakamoto. Mal iba deväť strán, no jeho obsah bol revolučný. Opisoval myšlienku úplne nového systému elektronických peňazí, ktorý by fungoval bez bánk, vlád či akejkoľvek centrálnej autority – systému, kde by si ľudia mohli posielať hodnotu priamo medzi sebou.

O niekoľko mesiacov neskôr vznikol prvý Bitcoin – digitálna mena, ktorá mala ambíciu zmeniť spôsob, akým premýšľame o peniazoch.

Muž, ktorý zmizol

Kto je vlastne Satoshi Nakamoto? Dodnes to nikto s istotou nevie.

Nikdy sa nepotvrdilo, či ide o jedného človeka alebo skupinu vývojárov. Po spustení Bitcoinu niekoľko rokov komunikoval s komunitou programátorov, postupne však úplne zmizol z verejného života. Na jeho bitcoinových adresách dodnes leží približne jeden milión bitcoinov, ktoré sa nikdy nepohli. Nikdy ich nepredal, nepreviedol ani nepoužil.

Práve to podľa odborníka na Bitcoin Imricha Bábicsa robí Bitcoin výnimočným: „Bitcoin nemá majiteľa, nemá firmu a nemá žiadneho CEO. Satoshi Nakamoto, jeho tvorca, zmizol a nikdy nepredal svoje mince. Práve táto absencia šéfa je jeho najväčšou silou – nie je koho podplatiť, prinútiť alebo vypnúť.“

zdroj: Freepik.com/AI/tonodiaz

Len 21 miliónov Bitcoinov, nikdy ich nebude viac

Na rozdiel od bežných mien, ktorých množstvo môžu centrálne banky zvyšovať, Bitcoin má pevne stanovené pravidlá. Nikdy nebude existovať viac ako 21 miliónov bitcoinov.

Práve preto ho mnohí prirovnávajú k zlatu. „Bitcoin si predstavte ako digitálne zlato – vzácne aktívum, ktoré nikto nevlastní a nikto ho nemôže potajomky vyrobiť viac. Jeho celkové množstvo je pevne stanovené na 21 miliónov a toto pravidlo sa nedá zmeniť rozhodnutím žiadnej banky či vlády,“ tvrdí Bábics.

Keď Bitcoin prudko rastie alebo padá, väčšina správ sa sústreďuje práve na jeho cenu. Podľa Bábicsa však ľudia často prehliadajú to najpodstatnejšie: „Titulky väčšinou riešia cenu, lebo tá sa neustále hýbe a dobre sa o nej píše. Podstatou však nie je špekulácia, ale to, že po prvýkrát existuje vzácne aktívum, ktoré si viete uložiť sami, bez prostredníka, a nikto vám jeho hodnotu nemôže zriediť.“ Aj preto podľa neho Bitcoin nie je len technologickou novinkou.

Bitcoin stratil polovicu svojej hodnoty. Ďalšia zastávka môže byť na úrovni 50-tisíc dolárov (ODBORNÍK)

Bitcoin reagoval na krízu z roku 2008

Bitcoin podľa jeho zástancov nevznikol preto, aby nahradil kreditné karty alebo bankové aplikácie. Vznikol preto, aby ponúkol alternatívu k systému, v ktorom hodnotu peňazí ovplyvňujú rozhodnutia centrálnych bánk. Expert komentuje: „Bitcoin nevznikol ako hračka pre programátorov, ale ako priama reakcia na finančnú krízu v roku 2008. Otázka, ktorú kladie, je veľmi ľudská: Čo sa deje s hodnotou našich úspor a kto o nej rozhoduje?“

Podľa Bábicsa je práve dôvera jedným z hlavných dôvodov, prečo sa o Bitcoin zaujíma čoraz viac ľudí: „Keď centrálne banky tlačia nové peniaze, naše úspory potichu strácajú kúpnu silu. Bitcoin je aktívum, ktorého množstvo je vopred dané, a preto sa naň mnohí pozerajú ako na ochranu pred týmto znehodnocovaním.“

Či sa Bitcoin v budúcnosti skutočne stane digitálnym zlatom alebo zostane predovšetkým volatilnou investíciou, ukáže až čas. Jedno je však isté – príbeh meny, ktorú vytvoril anonymný autor a ktorá funguje bez šéfa už sedemnásť rokov, patrí k najpozoruhodnejším príbehom moderného finančného sveta.

Kúpiť či nekúpiť? Odpoveď závisí od tvojich financií, nie od ceny Bitcoinu

Čítaj viac z kategórie: Financie a kryptomeny