Won­Da­re — Pro­jekt, kto­rý výzvam dáva iskru

Tatiana Blazseková / 9. septembra 2016 / Rozhovory

Won­Da­re je sociál­na inte­rak­tív­na hra, kde hrá­či plnia naj­rôz­nej­šie výzvy. Z nápa­du pri pive sa vykľul neuve­ri­teľ­ný pro­jekt, kto­rý nad­chol ľudí aj za hra­ni­ca­mi Slo­ven­ska. Adria­na s Micha­lom ten­to pro­jekt nie len vymys­le­li a vytvo­ri­li, oni sa ho roz­hod­li žiť. Už mno­hých popo­str­či­li, aby vyšli zo svo­jej kom­fort­nej zóny a skú­si­li nie­čo nové. Výzvy posú­va­jú náš pomy­sel­ný prah boles­ti a učia nás naze­rať na svet z nových per­spek­tív.

Ako vzni­kol samot­ný nápad zalo­žiť WON­DA­RE?

Keď­že štu­du­jem bio­ló­giu, môj život bol v istom momen­te ohra­ni­če­ný ste­na­mi labá­ku. Člo­vek si však občas potre­bu­je oddých­nuť a vypnúť. Pri takom­to „vypí­na­ní pri pive“ nám s kama­rá­tom pri­šiel na um nápad dávať si rôz­ne výzvy. Strikt­ná dis­cip­lí­na a dlho­do­bé plá­no­va­nie nie je úpl­ne moja šál­ka kávy, a tak sme si pove­da­li, že výzvy budú krát­ke a nebu­dú to žiad­ne hlú­pos­ti. Keď­že vymie­ňa­nie výziev iba medzi nami dvo­ma nebo­lo to pra­vé, zalo­ži­li sme sku­pi­nu na Face­bo­oku a roz­ší­ri­li hru medzi našich pria­te­ľov. Naše výzvy som spo­me­nu­la kama­rá­to­vi z Talian­ska, kto­rý sa dob­re orien­tu­je na star­tu­po­vej scé­ne. Vnu­kol mi tak myš­lien­ku vytvo­riť z celé­ho nápa­du návrh star­tup pro­jek­tu.

wonda

Ako Won­da­re vlast­ne fun­gu­je?

Sta­čí sa bez­plat­ne zare­gis­tro­vať na našej web­stránke, na kto­rej stá­le inten­zív­ne pra­cu­je­me a sna­ží­me sa ju zlep­šo­vať. Na nej majú ľudia mož­nosť pri­dať novú výzvu a struč­ne vysvet­liť, o čo v nej ide. Táto výzva bude zara­de­ná do data­bá­zy a neskôr pri­de­le­ná ďal­ším pou­ží­va­te­ľom. ty tak násled­ne obdr­žíš náhod­nú výzvu, kto­rú spl­ní­te ale­bo ju odmiet­ne­te. Odmiet­nu­tie vás však bude stáť cen­né body. Aby sme vide­li, že ste výzvu sku­toč­ne spl­ni­li, pou­ží­va­teľ pri­dá na strán­ku dôkaz v podo­be fot­ky ale­bo tex­tu, za čo mu pod­ľa hla­so­va­nia ostat­ných budú pri­de­le­né body. Na bodo­vom sys­té­me však stá­le pra­cu­je­me, aby bola hra vyvá­že­ná a féro­vá pre všet­kých. Boli by sme radi, keby ľudia s pou­ži­tím zís­ka­ných bodov moh­li vyzvať aj neja­ké väč­šie sku­pi­ny, pop­rí­pa­de celé mes­tá, či kra­ji­ny.

Ten­to pro­jekt sa zdá byť cel­kom medzi­ná­rod­ný. Skú­ša­li ste ho najprv lokál­ne?

Jazy­ko­vo sme od začiat­ku celú hru vymýš­ľa­li v anglič­ti­ne, a tak sme ju pre­zen­to­va­li aj na súťa­žiach. Ľudia radi plnia výzvy. Od začiat­ku si teda výzvy moh­li vyskú­šať aj naši zahra­nič­ní pria­te­lia. Momen­tál­ne pra­cu­je­me aj na iných jazy­ko­vých ver­ziách pro­jek­tu. Sna­ží­me sa hlav­ne o špa­niel­sku a rus­kú ver­ziu. Chce­li by sme tie­to ver­zie vzá­jom­ne pre­po­jiť, aby boli ľudia schop­ní pri­jí­mať úlo­hy aj z iných jazy­kov.

ajitnatalka

Zúčast­ni­li ste sa aj rôz­nych star­tu­po­vých súťa­ží, dopad­lo to na výbor­nú.

Áno. Raz v auto­bu­se ma zau­jal pla­gát Star­tup Wee­kend v Koši­ciach. Ako nas­chvál, nikto z kama­rá­tov nemal čas, tak som tam šla sama, s malou dušič­kou, bez akých­koľ­vek pre­doš­lých skú­se­nos­tí. Po odpre­zen­to­va­ní nápa­du sa ma všet­ci zača­li pýtať na môj biz­nis model, kto­rý som ale pri­pra­ve­ný samoz­rej­me nema­la, tak som neja­ko impro­vi­zo­va­la. Čo sa týka biz­nis mode­lu je to v pod­sta­te dote­raz čis­tá impro­vi­zá­cia. Poda­ri­lo sa nám však vyhrať. Won­Da­re bol aj súčas­ťou Bie­lej noci v Koši­ciach, v rám­ci neho moh­li ľudia plniť rôz­ne úlo­hy, foto­gra­fo­va­li sa, z čoho bola v záve­re veče­ra vytvo­re­ná veľ­ká koláž. Z bez­pro­stred­ných reak­cií ľudí bolo zjav­né, že sa dob­re bavi­li. V novem­bri sme sa zúčast­ni­li star­tu­po­vej súťa­že vo Vied­ni, kto­rú sa nám tak­tiež poda­ri­lo vyhrať.

Aká bola tvo­ja prvá výzva?

To si pamä­tám pres­ne. Mojou prvou výzvou bolo počas nasle­du­jú­cich 7 dní obda­ro­vať nie­ko­ho nezná­me­ho na uli­ci. Nebo­lo to také ľah­ké ako som si mys­le­la, lebo som čas­to pôso­bi­la ako úpl­ný čudák. Jeden deň som sa veľ­mi ponáh­ľa­la, no odhod­la­la som sa úlo­hu spl­niť. Zbeh­la som do potra­vín kúpiť neja­ké veci a do koší­ka som dala aj čoko­lá­du, kto­rú som potom veno­va­la pani pre­da­vač­ke. Bola veľ­mi prek­va­pe­ná, zača­la mi ďako­vať, zavo­la­la aj ostat­né kole­gy­ne. Bolo úžas­né vidieť, ako malé prek­va­pe­nie doká­že vykúz­liť iné­mu takú radosť.

IMG_0106

Vaše výzvy však nie sú čas­to ani osob­né­ho cha­rak­te­ru. Zdá sa, že nie­ke­dy je ich cie­ľom pomôcť iné­mu.

Priš­lo to sku­toč­ne pri­ro­dze­ne. Ľudia sami zadá­va­li skôr výzvy, kto­ré by neja­kým spô­so­bom sprí­jem­ni­li deň ale­bo by iné­mu pomoh­li. Sú to jed­no­du­ché, časo­vo nená­roč­né výzvy, kto­ré člo­ve­ka rozo­sme­jú, zaži­je vďa­ka nim malé dob­ro­druž­stvo, spoz­ná nových ľudí ale­bo sa nie­čo nové naučí. Ten­to pro­jekt tak spá­ja ľudí, ich zvy­ky a kul­tú­ry a moti­vu­je ich k vzá­jom­nej pomo­ci a ľud­skos­ti. Mys­lím, že keby sme mali vybrať najús­peš­nej­šiu kate­gó­riu výziev, bola by to prá­ve daro­va­cia kate­gó­ria.

DSC01439

Won­da­re vie byť teda aj „life-chan­ging“.

O pár prí­pa­doch sme sa dopo­ču­li. Jed­na sleč­na z Pra­hy dosta­la výzvu, v kto­rej mala čeliť svoj­mu stra­chu. Roz­hod­la sa, že sa zúčast­ní kur­zu Krav maga, izra­el­ské­ho bojo­vé­ho ume­nia, kto­rý vždy veľ­mi túži­la absol­vo­vať, no zjav­ne k tomu potre­bo­va­la tro­chu postr­čiť. Radi by sme tiež zapra­co­va­li na det­skej ver­zii pro­jek­tu, kedy by rodi­čia dostá­va­li rôz­ne úlo­hy od detí a naopak. Won­da­re pre­to urči­te má aj výchov­ný cha­rak­ter, doká­že spá­jať gene­rá­cie i kul­tú­ry.

wooooondare

w

Zdroj foto­gra­fií: blog.wondare.com

Pridať komentár (0)