Za komunizmu sa nežilo lepšie. Životná úroveň Slovákov je dnes neporovnateľne vyššia ako v roku 1989

Aj tri desaťročia po Nežnej revolúcii sa na Slovensku trvá predstava, že za komunizmu sa žilo lepšie. Prieskumy aj dnes ukazujú, že tento pocit zdieľa významná časť populácie. Analytické dáta však hovoria jasne: realita sa od tohto mýtu vzďaľuje každým rokom.

„Keď v roku 2001 v prieskume Inštitútu pre verejné otázky až 61,9 % respondentov tvrdilo, že za socializmu sa žilo lepšie, mali sčasti pravdu. Dnes to už ani zďaleka neplatí, hoci niektoré prieskumy ukazujú podobné výsledky. Ako upozornili analytici Národnej banky Slovenska pri 30. výročí Novembra 1989, reálna úroveň priemernej mzdy dosiahla predrevolučnú hodnotu v roku 2006, priemernému dôchodku to trvalo do roku 2009. Napriek nasledujúcim krízam sa na tomto fakte nič nezmenilo, práve naopak,“ hovorí Marek Malina, analytik online investičnej platformy Portu.

Pracujeme menej, dostaneme viac

Porovnanie cien a miezd medzi rokom 1989 a dneškom ukazuje výrazný posun v tom, koľko práce je potrebnej na to, aby sme si mohli kúpiť rovnakú potravinu alebo tovar. A hoci sa väčšina bežných položiek pre bežnú domácnosť výrazne „zlacnela“, existujú aj výnimky.

Dnes pracujeme dlhšie len na chlieb. Pri priemernej mzde 1 654 eur, ako uvádza Štatistický úrad SR za 2. kvartál 2025, si ho „odrobíme“ približne za 15 minút. V roku 1989 to bolo len deväť minút, keď bola mzda 3 090 Kčs. Rovnako dlho trvá, kým si zarobíme na liter polotučného mlieka – šesť minút práce dnes, pričom to isté platilo aj v roku 1989.

Pri ďalších potravinách a tovaroch je však dramatický rozdiel. Výrazne klesli najmä ceny elektroniky, ktoré kedysi tvorili zásadnú časť rodinného rozpočtu. Farebný televízor si v roku 1989 vyžadoval viac než štyri mesiace práce. Dnes naň stačí 6,3 osemhodinových  pracovných dní. 

zdroj: : Český štatistický úrad, Štatistický úrad SR, Národná banka Slovenska, prepočty Portu

Nejde len o cenu, ale o výber

„Obrovský rozdiel nie je iba v reálnych cenách tovarov, ale aj vo výbere, ktorý dnes spotrebitelia majú. Kým niekedy boli odkázaní na niekoľko produktov, pričom tie kvalitnejšie našli iba v Tuzexe, dnes majú na výber z desiatok či stoviek možností. A nejde iba o elektroniku. Stačí si len spomenúť, koľko druhov jogurtov bolo na pultoch obchodov vtedy a koľko je ich dnes,“ vysvetľuje odborník.

Štatistický úrad SR pri 30. výročí Novembra 1989 poukázal aj na to, že kým pred Nežnou revolúciou sa v štatistikách sledoval len jeden typ auta, po 30 rokoch to bolo 35 modelov. „To platí aj dnes. Socialistická ekonomika bola ekonomikou nedostatkovou a ak by prežila do dnešných dní, s vysokou pravdepodobnosťou by sa na jej výkonnosti nič zásadné nezmenilo,“ pripomína Malina.  

Obchody sú plnšie, sortiment je širší a dostupnosť tovarov vyššia. To, čo kedysi znamenalo zháňanie, dlhé rady alebo známosti, je dnes otázkou niekoľkých klikov v e-shope či pár minút v supermarkete.

Vyššia životná úroveň nie je len o nákupnom košíku

Ekonomika však nie je všetko. Zlepšil sa aj samotný život – jeho kvalita, dĺžka a možnosti, ktoré ľudia majú. Sloboda cestovať, podnikať či pracovať kdekoľvek v Európe bola pred rokom 1989 utópiou. Dnes ide o bežnú súčasť života mladých aj starších.

Výrazne stúpla aj stredná dĺžka života. Podľa Štatistického úradu SR dosiahla v roku 2024 takmer 78,5 roka – 75 rokov u mužov a takmer 82 u žien. V roku 1989 bola priemerná dĺžka života len 71,2 roka. Znížila sa dojčenská úmrtnosť aj znečistenie ovzdušia, oba faktory zásadne ovplyvnili verejné zdravie. To však zároveň znamená iný typ výzvy: viac rokov na dôchodku = väčšia potreba finančného zabezpečenia.

Nostalgia stále prežíva

„Podobných príkladov, ktoré svedčia o náraste životnej úrovne, sa dá nájsť viacero. Presvedčenie, že za socializmu sa žilo lepšie, tak môžeme pripísať najmä emóciám. V ostatnom čase spoločnosť zažila viacero kríz, dnes čelí konsolidácii, ktorá pozostáva do značnej miery zo zvyšovania životných nákladov. Zväčšili sa aj príjmové rozdiely. Kým v nedostatkovej ekonomike si ľudia z rôznych spoločenských vrstiev mohli dovoliť kúpiť viac-menej to isté, dnes sú rozdiely vidieť na prvý pohľad,“ hovorí Malina.

Podľa jeho slov v rôznych prieskumoch za socializmom banujú najmä ľudia s nižším vzdelaním z nižších príjmových skupín. Úlohou štátu by tak malo byť zvyšovanie vzdelanostnej úrovne občanov – vrátane ich finančnej gramotnosti: „Vo svete širokých možností sa totiž môžu cítiť stratení a nostalgicky spomínať na časy, keď bol svet jednoduchší a všetkým sa darilo približne rovnako zle,“ dodal odborník.

Ekonomické rozdiely a rýchle spoločenské zmeny môžu vytvárať dojem, že „kedysi bolo lepšie“. Dáta však ukazujú pravý opak – životná úroveň, príjmy, dĺžka života aj možnosti Slovákov sú dnes neporovnateľne širšie než pred rokom 1989.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika