Za termín u lekára si zrejme priplatíme. Ministerstvo potichu chystá rozdelenie ordinačných hodín

Zaplatiť si skorší termín u lekára alebo čakať na bezplatné vyšetrenie. Aj takáto možnosť by sa v budúcnosti mohla objaviť v slovenskom zdravotníctve. Popri pripravovaných zmenách však nové údaje ukazujú, že pacienti dlhodobo upozorňujú aj na ďalšie problémy, ktoré podľa nich ovplyvňujú fungovanie systému.

O pripravovaných opatreniach informoval portál tnlive.sk.

Rezort pripravuje nové pravidlá

Výška poplatkov u ambulantných lekárov sa výrazne líši. Pacienti sa môžu stretnúť so sumami desať, dvadsať, ale aj päťdesiat eur, pričom nie vždy vedia dopredu, koľko ich návšteva bude stáť. Práve väčšiu transparentnosť chce podľa dostupných informácií priniesť Ministerstvo zdravotníctva.

Už v programovom vyhlásení vlády zaznel záväzok upraviť systém poplatkov a minister zdravotníctva Kamil Šaško na túto tému opakovane upozorňoval.

„My potrebujeme už definitívne zaviesť jasný a transparentný systém toho, za čo môžu a za čo nemôžu byť vyberané poplatky, ktorými je pre ľudí ako keby podmienený prístup vôbec k zdravotnej starostlivosti,“ uviedol ešte v novembri 2024.

Podľa informácií tnlive.sk rezort zvažuje rozdelenie ordinačných hodín na dve časti. Jedna by zostala bezplatná, zatiaľ čo druhá by bola spoplatnená. Pacient by sa tak mohol rozhodnúť, či si zaplatí konkrétny termín, alebo počká na vyšetrenie počas štandardných ordinačných hodín.

Platené hodiny navyše

Ak by lekár zaviedol spoplatnené ordinačné hodiny, nemohol by ich poskytovať počas svojho bežného ordinačného času. Musel by ich odpracovať navyše.

„Ak je vo vlastných priestoroch, môže si to dať v sobotu, v nedeľu, v piatok. Ak je povedzme v poliklinike, musí rešpektovať tie dané okolnosti. To znamená, môže si predĺžiť ordinačné hodiny po svojich ordinačných hodinách počas dňa,“ vysvetlil pre TN Live prezident Asociácie súkromných lekárov SR Marián Šóth.

Aj počas týchto doplnkových ordinačných hodín by podľa neho musel byť zverejnený cenník. „Samozrejme, aj v doplnkových ordinačných hodinách bude platiť cenník, ktorý bude vyvesený na výveske alebo na dverách,“ dodal Šóth.

Ministerstvo predpokladá, že vytvorením priestoru na legálne spoplatnené služby by sa mohlo postupne obmedziť vyberanie neoficiálnych poplatkov.

„Cieľom riešenia je citlivým a vyváženým prístupom zachovať dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov a zároveň zabezpečiť transparentné, jasné pravidlá pre pacienta a fungovanie systému,“ uviedla pre TN Live hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR Veronika Daničová.

Podľa informácií portálu sa zatiaľ uvažuje aj o tom, že ceny počas platených ordinačných hodín by nemuseli mať stanovený maximálny limit a výšku poplatku by si určoval samotný lekár. Ministerstvo však tieto informácie oficiálne nepotvrdilo, keďže návrh ešte prechádza odbornými rokovaniami.

„Pre ministra zdravotníctva Kamila Šaška je prirodzené, že informácie spoza zavretých dverí priebežne nekomunikuje, pretože je korektné počkať na moment, keď budú jednotlivé návrhy odborne prerokované a ministerstvo ich predstaví ako ucelený materiál,“ doplnila Daničová. Rezort zároveň avizuje, že pripravované opatrenia sú len časťou širších zmien. Ďalšie návrhy chce predstaviť na jeseň.

Slovensko patrí medzi posledných

Pripravované pravidlá týkajúce sa poplatkov majú podľa ministerstva priniesť väčšiu prehľadnosť. Ako sme však informovali už v minulosti, pacienti upozorňujú aj na ďalšie dlhodobé problémy slovenského zdravotníctva. Potvrdzuje to celoeurópsky prieskum Stada Health Report 2026.

Spokojnosť so slovenským verejným zdravotníctvom vyjadrilo iba 38 % respondentov. Slovensko sa tak spolu so Srbskom a Poľskom zaradilo medzi krajiny s najnižším hodnotením v Európe.

Priemer naprieč európskymi štátmi pritom dosiahol 56 %, čo poukazuje na výrazný rozdiel v tom, ako obyvatelia jednotlivých krajín vnímajú fungovanie svojho zdravotného systému.

Čo pacientom prekáža

Autori prieskumu uvádzajú, že za nízkou spokojnosťou stoja predovšetkým dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia a zákroky, nedostatok lekárov aj ďalšieho zdravotníckeho personálu či horšia dostupnosť preventívnej zdravotnej starostlivosti. Výsledky zároveň ukázali, aké opatrenia by obyvatelia Slovenska uprednostnili, keby rozhodovali o smerovaní rezortu zdravotníctva.

Prioritou sú kratšie čakacie lehoty

Až 66 % opýtaných uviedlo, že ako prvé by sa zamerali na skrátenie čakacích lehôt a zvýšenie počtu lekárov aj zdravotníkov. Ide o jednu z najvyšších hodnôt spomedzi všetkých krajín zapojených do celoeurópskeho prieskumu.

Výsledky tak naznačujú, že práve dostupnosť zdravotnej starostlivosti patrí medzi oblasti, ktoré slovenskí pacienti považujú za najdôležitejšie pri ďalších zmenách v zdravotníctve.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska