Zabudni na lietanie po európskych metropolách. EÚ pripravuje unikátne vlakové spojenia

Európska únia chce ešte viac prepojiť jej členské štáty. Predstava znie jasne, medzi jednotlivými metropolami a väčšími mestami by si sa vedel presúvať podobne pohodlne, ak nie pohodlnejšie, ako po Slovensku.

Mestá chcú spojiť sieťou moderných, superrýchlych a pohodlných vlakov, informuje CNN Travel. Tie by premávali medzi všetkými hlavnými a niektorými veľkými mestami Európskej únie a ty by si tak mal spoľahlivú, komfortnú a udržateľnú alternatívu k leteckej doprave.

Množstvo práce

S touto víziou prišli vedúci predstavitelia železničného priemyslu. V rámci svojich ambicióznych plánov chcú do roku 2030 zdvojnásobiť využívanie vysokorýchlostných železníc. Súčasnú úroveň chcú dokonca strojnásobiť do roku 2050.

Splnenie stanovených cieľov si bude vyžadovať množstvo práce aj výdavkov. Avšak krajiny Európy, na rozdiel od mnohých iných častí sveta, už majú tisícky kilometrov vysokorýchlostných železníc k dispozícii. Hovoríme napríklad o Nemecku, Španielsku či Francúzsku.

Drvivá väčšina z nich sa dnes zameriava prevažne na ich domáci trh. CNN vysvetľuje, že krajiny investovali do novej infraštruktúry milióny, a preto je prirodzené, že z nej najviac ťažia ich daňoví poplatníci.

Budovanie tratí cez medzinárodné hranice navyše nie je jednoduché. Nie je totiž jasné, kto má za čo platiť, ako sa prideľujú zákazky, a do cesty môžu vstúpiť aj protichodné vnútroštátne normy a predpisy.

Dá sa to

Ide o komplikácie, ktoré Európsku úniu neminú ani v tomto prípade. Dôkazom, že sa to dá, je však fakt, že v Európe už dnes máme aj medzinárodné vysokorýchlostné trate. Potenciál niektorých z nich však zabíja byrokracia či vysoké prístupové poplatky.

Ako príklad úspešného projektu uvádza CNN trať Paríž – Londýn, ktorá vedie cez tunel pod Lamanšským prielivom či trasa Paríž – Brusel – Amsterdam – Kolín nad Rýnom. Predstavitelia EÚ by si však vedeli predstaviť, že by mohli byť aj existujúce trasy frekventovanejšie a viac odrádzať od lietadiel.

zdroj: Unsplash/sawyer-bengtson

Príroda je za

Skupina európskych organizácií sa zaviazala k vypracovaniu novej štúdie, ktorá podčiarkne početné výhody rozšírenej vysokorýchlostnej železničnej siete.

Medzi zapojené organizácie patrí Európska komisia, Spoločenstvo európskych železníc, Európsky železničný dodávateľský priemysel a ALLRAIL, ktorý zastupuje neštátne železnice.

Táto špeciálna skupina sa má zamerať predovšetkým na to, ako desiatky tisíc kilometrov nových tratí zaplatiť. Sústrediť sa budú aj na to, ako by mohla radikálna transformácia železničnej siete na kontinente pomôcť EÚ dosiahnuť jej cieľ „zelenej dohody“, ktorým je uhlíková neutralita do roku 2050.

Vlaky sú skutočne najlepšou voľbou, ak hovoríme o životnom prostredí. Správa Európskej únie z roku 2020 o doprave a životnom prostredí uvádza, že doprava tvorila 25 % emisií skleníkových plynov v Európskej únii v roku 2018. Emisie tohto sektora pochádzali predovšetkým z cestnej dopravy, pričom ide až o 72 %. Námorná doprava predstavovala 14 % podiel, pri leteckej išlo o 13 % emisií.

Železničná doprava predstavovala 0,4 % podiel.

Správa detailne porovnávala vplyvy železničnej a leteckej dopravy na životné prostredie. Ide o spôsoby dopravy, ktoré využívajú Európania pravidelne.

Záver priniesol jasnú odpoveď. Najlepším možným spôsobom, ako v Európe prekonávať vzdialenosti okrem chôdze a bicykla, je pomocou vlaku. Emisné vplyvy leteckej dopravy sú v porovnaní s vlakmi oveľa vyššie, ak hovoríme v súvislosti s kilometrami na jedného pasažiera.

Správa však tiež konštatuje, že let nemusí byť nevyhnutne práve najškodlivejšou voľbou. Horším nápadom je cestovať benzínovým alebo naftovým autom, najmä ak kilometre prekonávaš sám.

Správa dodáva, že sa environmentálne náklady pri cestovaní lietadlom znižujú pri dlhších trasách. Náklady na pristátie a vzlet sa totiž nemenia. Hodnotenie bolo založené na porovnaní cestovania medzi 20 dvojicami miest v celej Európe.

Najbližšie storočie

Aj keď znie celý plán ideálne, ide len o predstavu a dnes neexistuje žiaden konkrétny plán. Pri jeho tvorbe sa očakávajú aj konflikty, a to hneď na začiatku.

Problémové bude zrejme už len určenie trás, ktoré sa budú stavať prednostne. Očakáva sa, že konečná podoba siete bude mať obrovský vplyv na budúci rozvoj Európy a jej miest v nasledujúcich 100 rokoch. Mestá sa tak budú dožadovať svojho.

zdroj: Unsplash/alexander popov

Česká republika už teraz spolupracuje s francúzskym železničným priemyslom na vývoji nových tratí s rýchlosťou 350 kilometrov za hodinu. Okrem rýchleho cestovania v Česku to prinesie oveľa rýchlejšie medzinárodné spojenie medzi Rakúskom, Slovenskom, južným Poľskom a východným Nemeckom.

Vysokorýchlostné vlaky plánuje aj Poľsko. V spolupráci so susednými krajinami Poľsko plánuje aj rozšírenia smerom na Prahu a Bratislavu, no realizácia je pravdepodobná až v roku 2040.