Začínal v Smere, potom „kopal“ za Matoviča. Príbeh Jaroslava Naďa je plný zaujímavých zvratov

  • Jaroslav Naď je jeden z najvýraznejších politikov posledných rokov
  • Startitup sa pozrel na jeho životný príbeh
Jaroslav Naď, protesty pred Úradom vlády
TASR/Jakub Kotian, Jaroslav Novák
  • Jaroslav Naď je jeden z najvýraznejších politikov posledných rokov
  • Startitup sa pozrel na jeho životný príbeh

Exminister obrany Jaroslav Naď (Demokrati) patrí k osobitým zjavom slovenskej politiky. Jeho neraz ostrý slovník kritikov vytáča do nepríčetnosti, iní mu zaň zase „tlieskajú“. Tak či onak, aj vďaka tomu patrí medzi našich najviac zapamätateľných zákonodarcov.

Slovensko čakajú koncom septembra predčasné parlamentné voľby. Naď v nich spoločne s expremiérom Hegerom, exministrom životného prostredia Jánom Budajom či bývalým podpredsedom Národnej rady Jurajom Šeligom, bude hájiť farby strany Demokrati. Tá v súčasnosti v prieskumoch osciluje okolo trojpercentnej hranice, čiže ju podľa všetkého čaká skutočne tvrdý boj o voliča.

Aký však bol príbeh muža, ktorý stál na čele rezortu obrany v skutočne krušných časoch? Aké boli jeho študentské časy a ako sa takmer dostal „do stretu“ s Talibanom? To sa dozvieš v nasledujúcich riadkoch.

Predtým, ako sa z epizódky s poľskými sladkosťami stala lokálna kauza s bezpečnostným presahom na vysoké politické špičky, išlo vlastne o milú tradíciu. V Hrubej Borši žil, no počas roka sa zdržiaval aj v Poľsku.

Vždy, keď si jeden z domácich zbalil kufre a vrátil sa z ciest opäť na rodnú hrudu, nezabudol ani na „Boršanov“. Išlo o nejakú drobnosť, klasikou boli slivky máčané v čokoláde či krówky.

Jaroslav Naď sa mračí
zdroj: TASR/Jakub Kotian

Logistiku darovania mal vymyslenú sofistikovane. Igelitky naplnil proviantom, priložil k nim odkaz s venovaním či kresbičku a potom ich zavesil susedom na plot pred domom.

„Tiež som si našiel na bráne lístok s takouto taškou,“ prezradil pre Startitup Ondrej, ktorý roky žije v Hrubej Borši a živí sa stavebníctvom. Dobrý susedský úmysel však doslova narazil na plot jedného zo „slávnych“ rezidentov. „To isté sa ale stalo aj Jarovi, lenže on bol minister,“ pokračuje Ondrej.

Jarom myslí exšéfa rezortu obrany Jaroslava Naďa, ktorý už roky obýva práve dedinku neďaleko Senca. Nevinný dar na Jarovom plote vtedy neušiel pozornosti vládnej ochranky, ktorá dohliadala práve na Naďovu nehnuteľnosť.

Sused Ondrej z Hrubej Borše
zdroj: Startitup/Dominik Bízik

„Ochrankári tam boli hneď. Veď nemôže mu tam skrátka len tak hocikto zavesiť tašku. Bol z toho nakoniec taký menší cirkus. Jaro potom tomu kamarátovi aj písal, že prosím ťa, radšej sa mi ozvi dopredu, ak mi budeš chcieť nabudúce zase dačo podarovať,“ spomína exministrov kamarát z Borše na príhodu, ktorá rozvírila pokojné dedinské vody.

Práve Jaroslav Naď si najmä v čase vojny na Ukrajine či zúriacej pandémie získal meno politika, ktorý v duchu filozofie „čo na srdci, to na jazyku“ často nemal okolky kedykoľvek sa ozvať a skrotiť kritikov aj poriadne ostrým slovníkom.

Startitup sa tak rozhodol zmapovať cestu zo študentských lavíc až po obsadenie kresla na čele rezortu obrany jedného z najosobitejších politikov súčasného vládneho kabinetu.

Futbal, Sitno a divoké 90. roky

Opadaná omietka, polorozpadnuté múry či historické domy ohlodané zubom času oproti ikonickému Novému a Starému zámku pôsobia akosi kontrastne. Napriek tomu, že stredoslovenské mestečko je vkliesnené medzi malebné hory, samo osebe pôsobí akosi šedivo a zúbožene. Aj nejak takto mohol okomentovať ulice Banskej Štiavnice rádový turista v 90. rokoch.

„Mečiarovský mikrosvet“ opíše pre Startitup dobovú atmosféru mesta pod Sitnom jeden z pamätníkov. Pri spomienkach na divokú dekádu sa tak do dišputy dostane výraz ako výpalníctvo pod značkou vtedajšej megastrany. Tá mala mať v meste zabetónovaných aj vplyvných funkcionárov.

Banská Štiavnica
zdroj: TASR/Jozef Ďurník

V meste to však v tom čase aj žilo. Na Trojičnom námestí sa raz týždenne organizovali študentské diskotéky, a to v kultovom Rubigalli či Aljaške. Známa bola aj 24-hodinová nonstop krčma či špecifické obchodíky v panelákových kočikárňach.

Ďalší zo Štiavničanov pri otázke, ako si pamätá na 90-ky, začne vymenovávať na ruke: „Drogy medzi stredoškolákmi, likvidácia baní či zamrznutá obnova pamiatok.“ V súčasnosti je náročné predstaviť si, že malebná Štiavnica mohla mať aj svoju odvrátenú stránku.

Svoje roky v deväťdesiatkovej Štiavnici si za mlada užil aj bývalý minister Jaroslav Naď. Ten sa síce narodil v Nitre, no pubertu a stredoškolské časy prežil práve v meste pod Sitnom.

V starom ťažiarskom mestečku navštevoval gymnázium a so štúdiom začal v roku 1995. „Jaro bol vo vedľajšej triede, takže sme sa stretávali na chodbách a na telocviku,“ zaspomínal pre Startitup Štiavničan, ktorý s Naďom navštevoval za mlada rovnakú školu.

Spomínané gymnázium Andreja Kmeťa oslávilo storočnicu v roku 2019 a Naď si tak na Facebooku v tom čase zaspomínal, že škola vychovala množstvo ministrov, poslancov, europoslancov, diplomatov, lekárov či vedcov.

Banská Štiavnica v 90. rokoch
zdroj: TASR/Jozef Ďurník

Naď sa v súčasnosti okrem odborných úspechov a tém rád podelí so svojou fanúšikovskou základňou aj záľubou vo futbale. Tá podľa všetkého naplno odštartovala už na štiavnických trávnikoch.

„Bol jeden z najlepších, či už išlo o futbal alebo basketbal. Futbal dokonca hrával aj za FK Sitno za dorast,“ priblížil Naďov exspolužiak.

Kariéra na čele silového rezortu Naďa síce ešte len čakala, no zdá sa, že už raná postnovembrová Štiavnica ho výrazne lákala k spoločensko-politickým témam. Študijné chodníčky Jara totiž koncom milénia zaviedli spod Sitna pod vrch Urpín, kde zakotvil na banskobystrickej Univerzite Mateja Bela.

Útočisko Jaroslava Naďa je v dedinke Hrubá Borša

Zopár správnych študentov

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

Zdroje: FB/Jaro Naď, UMB, archív Startitup

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá