Zarobíš 2 370 eur, ale na účte ti cinkne len 1300 eur: Mihál varuje: až 42 % zo mzdy ti zoberie štát

Predstav si, že tvoja práca stojí zamestnávateľa približne 2 370 eur mesačne. Koľko z toho uvidíš na svojom účte? Pri bežnom zamestnancovi bez detí a ďalších daňových zvýhodnení približne len 1 300 eur. Viac, ako tisíc eur, sa rozdelí medzi sociálne a zdravotné odvody a daň z príjmu.

Práve na vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce upozornil daňový a odvodový expert Jozef Mihál na svojom LinkedIn profile. Vo svojom aktuálnom prepočte sa pozrel na minimálnu mzdu a porovnal, koľko z ceny práce smerovalo štátu v minulosti a koľko to bude v roku 2027.

„V roku 2010 sa z ceny práce zamestnanca pri minimálnej mzde dávalo štátu 35,86 %. V roku 2027 to bude 41,68 %, teda o približne 6 percentuálnych bodov viac,“ uvádza Mihál. Minimálna mzda pritom od januára 2027 stúpne na 972 eur mesačne. Túto sumu už potvrdilo Ministerstvo práce.

Aby zamestnancovi prišlo 1 300 eur, firma potrebuje približne 2 370 eur

Čo vlastne znamená „cena práce“? Nie je to suma, ktorú vidíš v pracovnej zmluve ako hrubú mzdu.

Ak chce zamestnanec v roku 2026 dostať približne 1 300 eur v čistom, pri našom modelovom príklade potrebuje hrubú mzdu približne 1 739 eur. Z nej zaplatí sociálne odvody približne 163 eur, zdravotné odvody približne 87 eur a daň z príjmu približne 188 eur, uvádza Finančná správa SR.

Ani tým sa však účet nekončí. Ďalšie odvody platí za zamestnanca firma. Pri hrubej mzde 1 739 eur tak celková cena práce vychádza približne na 2 368 eur. Rozdiel medzi nákladmi firmy a čistou výplatou predstavuje približne 1 068 eur mesačne.

Inak povedané: z každých 100 eur, ktoré firma vynaloží na takéhoto zamestnanca, skončí približne 55 eur u zamestnanca a 45 eur na dani a povinných odvodoch.

Výpočet vychádza z aktuálnych sadzieb pre rok 2026. Zamestnanec odvádza na sociálne poistenie spolu 9,4 % hrubej mzdy. Zamestnávateľ platí na sociálnom poistení ďalších približne 25,2 %. Zdravotné odvody sa od januára 2026 zvýšili: zamestnanec platí 5 % a zamestnávateľ 11 %. Pri tomto príjme sa uplatňuje 19-percentná sadzba dane a do výpočtu vstupuje aj nezdaniteľná časť základu dane.

V roku 2015 bolo zaťaženie výrazne nižšie

Mihál upozorňuje najmä na to, ako sa situácia zmenila za posledné roky. Podľa jeho prepočtu dosahovalo daňovo-odvodové zaťaženie minimálnej mzdy v roku 2015 iba 28,73 %.

Jedným z dôvodov bola odpočítateľná položka na zdravotné odvody, ktorú Slovensko zaviedlo od januára 2015 pre nízkopríjmových zamestnancov.

Pri vtedajšej minimálnej mzde 380 eur mohla odpočítateľná položka dosiahnuť rovnakú sumu. Zamestnanec ani zamestnávateľ tak z takejto mzdy zdravotné odvody neplatili. VšZP tento model dodnes uvádza aj na konkrétnom príklade. Od roku 2018 sa však odpočítateľná položka prestala uplatňovať na odvody zamestnávateľa.

„OOP dnes nemá žiaden reálny zmysel, naopak, sadzby zdravotných odvodov sa zvýšili o 1 % + 1 %,“ upozorňuje Mihál.

Práve zdravotné odvody sa v posledných rokoch skutočne zvyšovali. Zamestnávateľská sadzba stúpla od roku 2024 z 10 na 11 % a od roku 2026 sa sadzba zamestnanca zvýšila zo 4 na 5 %.

Mzda rastie, no rastie aj suma, ktorú nikdy nevidíš

Slováci pritom zarábajú nominálne viac. Priemerná hrubá mzda dosiahla v druhom štvrťroku 2026 1 707 eur, medziročne o 3,2 % viac. Po započítaní inflácie však reálne mzdy klesli o 0,5 %.

Pri pohľade na výplatnú pásku preto nestačí sledovať iba čistú alebo hrubú mzdu. Medzi tým, čo za tvoju prácu zaplatí firma, a tým, čo ti nakoniec príde na účet, leží daň a celý balík sociálnych a zdravotných odvodov. A tento rozdiel sa pri bežnej výplate môže vyšplhať aj nad 1 000 eur mesačne.