Komik Michael Szatmary: Boris Kollár nám židom nerobí veľmi dobrú reklamu

Minister vnútra: Kritizovať môže niekto Čechov kvôli opatreniam, nie nás

Slovenský pilot: Komerčné lietadlá môže pilotovať aj slepý človek

Zaujíma druhá vlna koronavírusu ešte niekoho? Slovenskí vedci: Stačí pár desiatok miliónov eur

  • „Hráme tu nejaké dvojité hry, nie je možné zobrať vede a výskumu viac ako 120 miliónov a dať ich školstvu v tejto situácii.“
  • Na záchranu životov a zvládnutie druhej vlny netreba veľa, no problém tkvie hlavne v peniazoch
  • Slovenskí vedci sú unavení, potrebujú viac podpory
Covid-19
Unsplash/Fusion Medical Animation, Unsplash/Ashkan Forouzani
  • „Hráme tu nejaké dvojité hry, nie je možné zobrať vede a výskumu viac ako 120 miliónov a dať ich školstvu v tejto situácii.“
  • Na záchranu životov a zvládnutie druhej vlny netreba veľa, no problém tkvie hlavne v peniazoch
  • Slovenskí vedci sú unavení, potrebujú viac podpory

Diskusia na tému druhej vlny koronavírusu je v týchto dňoch tak trochu nechcená. Informácie o neutíchajúcej pandémii sa na nás rútia zo všetkých kútov sveta a odborníci stále apelujú, že je potrebné bojovať ďalej. Opatrenia na Slovensku pripravili našu krajinu o krehkú finančnú stabilitu, no ani ekonomickým dopadom koronakrízy nie je koniec.

Štyria slovenskí vedci sa v Klube pod Lampou stretli, aby verejnosti objasnili problémy, ktorým Slovensko čelí a večerné správy ti ich nepovedia. Juraj Hipš, ktorý mal diskusiu viesť, ostal z dôvody zvýšenej telesnej teploty a očakávania výsledku testu na Covid-19 doma. Startitup sa na zaujímavej diskusii pod záštitou týždňa. zúčastnil.

Druhá vlna na Slovensku

Vedci z rôznych odvetví sa zhodujú, že Slovensko momentálne zažíva druhú vlnu. Napriek tomu, že niektorí z diskusie ju pomenovali „vlnka“, faktom je, že upozorňujú na stúpajúce čísla nových prípadov, taktiež na ich tendenciu v najbližšej dobe rásť.

„Je to vlnka, ale treba byť obozretný. Mali by sme sa dívať na okolité štáty, aký majú stav, tiež na to, čo sa deje na druhej pologuli. S jeseňou môžu čísla rapídne stúpnuť,“ hovorí biochemik Pavol Čekan, ktorý v spolupráci s virológom Borisom Klempom Slovensku daroval  100 000 testov na koronavírus.

Pod lampou špeciál: Druhá vlna korony-čo nás čaká?

Čo znamená druhá vlna? Ako má reagovať štát? Vrátia sa celoplošné zákazy? Vieme začať inteligentnú karanténu? Kedy sa to skončí?Hostia:Boris Klempa, virológPavol Čekan, biochemikAlexandra Bražinová, epidemiologičkaRichard Kollár, matematické modelovanie

Gepostet von klub pod lampou am Mittwoch, 12. August 2020

Náchylní sú aj mladí

„Koronavírus nie je len vírus respiračného systému, ovplyvňuje aj vaskulárny systém a spôsobuje mnoho iných komplikácií,“ hovorí Čekan. Epidemiologička Alexandra Bražinová tvrdí, že na skutočné dopady ochorenia je ešte skoro:

„My nevieme, aké sú skutočné dopady, nemonitorovali sme dostatočne priebeh ochorenia, veľa ľudí má po ochorení bolesti hlavy a iné komplikácie, o ktorých nevieme, kedy a či vôbec skončia. Ani vedci sa nevedia dohodnúť do akej miery sú mladí asymptomatickí. Zdravotný stav sa dôkladne nemonitoruje, také štúdie ešte nie sú, tie poškodenia vedia byť veľmi ťažko zistiteľné, nakoľko nepoznáme dobre zdravotný stav infikovaných podrobne.

Prečo sú čísla u nás nižšie, ako sa predpokladalo?

Aplikovaný matematik Richard Kollár vraví, že prvý model, podľa ktorého mala mať Slovenská republika výrazne vyššie čísla hospitalizovaných, zlyhal, pretože boli brané do úvahy len čísla a parametre z vtedy najviac postihnutých štátov, a teda Číny, Talianska a Španielska. Skutočná príčina však ostáva neodhalená:

„To, prečo má Slovensko málo hospitalizovaných, je veľkou záhadou, nevieme to zistiť dodnes. Je ťažké overiť, čo bolo za toto zodpovedné, vo vedeckej komunite vládne skeptická nálada, pretože sa udialo toľko vecí, že na to nevieme odpovedať. Je to magnifikované rôznymi faktormi. Na druhú stranu, koľko bolo a je reálne pozitívnych nevieme vďaka nedostatočnému testovaniu,určiť.“ Bražinová zastáva názor, že najviac pomohli prísne opatrenia, ktorými sme si získali dostatok času na prípravu, no zatiaľ sme ho nevyužili.

Covid-19
zdroj: Unsplash/iMattSmart

Nie sme pripravení

Vedci jednohlasne upozorňujú, že v našej krajine zlyhali mnohé faktory.

„Problémom je byrokracia, nedostatočná rýchlosť. Každý z nás má podaný grant, ktorý by vedel pomôcť, no neviem, či budú niekedy schválené. Ešte stále máme čas, považujem za dôležité, aby sa tejto téme začala venovať pozornosť. Ja sa nebojím, že štátne hmotné rezervy nenakúpia dostatok rúšok, odberových sád a pod. Ja sa bojím toho, či máme dostatok ľudí, epidemiológov, zdravotníckeho personálu. Bojím sa, či máme dostatočnú kapacitu testovania, nie kvôli testom, ale kvôli materiálu. Či dokážeme rozdeliť chrípku od korony,“ informuje Čekan s dodatkom, že jeden z podaných grantov je zameraný práve na diferenciačný test.

Bražinová opisuje skeptickú situáciu RÚVZ: „Trasovanie, odchytávanie, izolácia a mnoho ďalšieho. To robia RÚVZ a stále zaznieva ubezpečenie, že to majú pod kontrolou, ale za BA musím povedať, že to máme pod kontrolou, no s vypätými silami, je nás tam „päť a pol“.

Dobrovoľníci už nie sú, entuziazmus vyprchal, práce pribúda a je otázka času, dokedy to takto zvládneme bez systémovej zmeny. Čas sme neprepásli, ale systém sme neposilnili. Príčinu neviem, ale do systému verejného zdravotníctva treba viac peňazí, vďaka ktorým by bolo možné prijímať nových kompetentných ľudí. Na Slovensku je 150 epidemiológov, potrebujeme dvojnásobok. Preto, že nebudeme stíhať, budú nám unikať prípady a dôjde ku komunitnému šíreniu.“

Potrebujeme nasledovať okolité krajiny, rovnako ich sledovať

Kollár varuje, že sme zaostali. Získaný čas sme zatiaľ nevyužili a nemonitorujeme situáciu v okolitých krajinách. „Je to niečo úplne iné, ako prvá vlna. Máme otvorené hranice a pre Bratislavu je rovnako potrebné monitorovať situáciu v Heinburgu, ako vedieť o dianí v Prešove. Oveľa viac sa obávam Sliezska a tamojšieho nárastu prípadov, ako nášho denného prírastku.“

Dodáva, že okrem monitorovania okolitých krajín je potrebné sa nimi aj inšpirovať. „Nemecko sa v tvorbe stratégie boji proti koronavírusu zameralo na 4 sektory, my sme sa zamerali iba na jeden z nich, a to rúška a zdravotnícke pomôcky. Oni plánujú na rok, my na týždne,“ povedal v diskusii Pod lampou.

Prevzatie rúšok
zdroj: SITA/FNsP Žilina

Čo nám chýba, aby sme boli úspešní

„Komunikácia je najslabšou časťou, kompetentní nedostatočne komunikujú voči verejnosti. Naša vláda to nevie a mali by si na to najať odborníkov. Ďalšou oblasťou sú dáta, nie sú digitalizované. Jediný náš dátový bod povedal včera hygienik, že je všetko v poriadku. Nič iné nemáme,“ vravia Kollár a Bražinová dopĺňajú, že pri zistení pozitívneho výsledku u pacienta sa do 24 hodín nutne trasujú všetci ľudia, s ktorými sa dostal do kontaktu. Nakoľko nie je možné využiť k trasovaniu dáta od operátora, stáva sa komplikovanejším a zdĺhavejším.

„Robí sa to tak, že sa človek musí rozpamätať, s kým sa stretol. Trasuje sa až 14 dní vzad. Niečo sme však dokázali. Máme alert systémy, tzv. semafór, aby sme vedeli uzatvárať ohniská nákazy, konkrétne školy a miesta.  Vďaka tomuto systému vieme, čo sú tie kritické body, ktoré musíme mať pod kontrolou – kapacity RÚVZ, počty lôžok v konkrétnom regióne at.. Celoštátne zatvorenie by nás podľa plánu čakať nemalo, iba na regionálnej úrovni. Neviem to však sľúbiť,“ vysvetľuje Bražinová v diskusii Pod lampou svetlý bod pripravenosti Slovenska na druhú vlnu.

Test Covid-19
zdroj: Unsplash/Mediakit ltd

Liek, ktorý pomáha pri liečbe

Testovanie medikamentov v rámci liečby koronavírusu prešlo viacerými fázami, pričom v prvých mesiacoch pandémie bol odporúčaný paracetamol. Podľa viacerých výskumov sa napokon podarilo nájsť liek, ktorý pomáha zmierniť dopady ochorenia pri výskyte v respiračnom ústrojenstve.

„Remdesivir je veľmi potentný liek, pokiaľ sa vírus nachádza v pľúcach. Je to silný inhibítor proteázy vírusu, preto teoreticky môže fungovať pri postihnutí pľúc,“ vraví Čekan.

Kollár dáva do pozornosti nú skupinu liečiv.: „Zaujímavá je iná skupina liečiv na báze steroidov, ktoré nereagujú priamo na vírus, ale na masívny zápal. Je to dobrá správa u vážne chorých, pretože zníženie zápalu zdvihne možnosť ich prežitia až o tretinu.“

Je rozumné očakávať vakcínu už v roku 2021?

Klempa reaguje na uvedenie ruskej vakcíny na trh skepticky, vníma to iba ako populistický ťah. „Snažil som s o nej nejaké informácie získať, zvyšok sveta je rozhorčený, ja za tým vidím zúfalú snahu ukázať technologickú vyspelosť. Ten proces klinického testovania si skrátili a vynechali najdôležitejšiu fázu. Rusko používa rovnakú technológiu, ako aj iné krajiny, len si to skrátili. Vnímam to ako  rizikové aj pre všetky vakcíny, ktoré nám zachraňujú životy.“

Druhá vlna koronavírsu
zdroj: Startitup/Rebeka Jakubová

Všetci odborníci sa na otázku vakcinácie jednohlasne zhodli, že vnímajú ako potrebné, aby ľudia vírus nepodcenili a dali sa, v prípade dostupnosti vakcíny, zaočkovať, nakoľko tak určité percento populácie urobiť nemôže pre kontraindikácie, a tým dochádza k znižovaniu kolektívnej imunity a všeobecnému ohrozeniu.

Čo vnímajú vedci ako najväčší nedostatok

Na svoju vedeckú činnosť potrebujú peniaze. Stačí aj pomerne malá čiastka, a to niekoľko desiatok miliónov eur. Projekty, ktoré môžu znamenať výhru nad vírusom existujú, no vďaka nezlomenej byrokracii Slovenka sa vedci k peniazom dostávajú veľmi ťažko. Tie sú potrebné aj na zamestnanie ďalšieho zdravotníckeho personálu, epidemiológov a iných kompetentných súčastí. „Nevnímam problém v nedostatku testov, ale v nedostatku personálu a kapacít,“ hovorí Čekan.

Kollár vysvetľuje jeho názor na daný problém: „Jeden z dôvodov, prečo sa potrebné peniaze nenájdu, je, že sú tie úkony lacné, rovnako, že je ich veľmi veľa. Miliardu vyčleníte zo štátneho rozpočtu jednoducho, ale 10 000 musí zaplatiť nejaké konkrétne ministerstvo, v ktorom je už beztak málo peňazí.“

Najnovšie video