Lekárom dal za pravdu „horúci“ prieskum. Slovenské zdravotníctvo v porovnaní V4 pohorelo

Situácia v slovenskom zdravotníctve je dlhodobo nevyhovujúca, okrem aktuálneho protestu lekárov a zdravotníckych pracovníkov o tom svedčia aj výsledky najnovšieho medzinárodného prieskumu.

Slovensko je spomedzi krajín V4 najmenej pripravené na budúce výzvy v zdravotníctve. Vyplýva to z dát medzinárodnej organizácie Globsec o pripravenosti zdravotníckych systémov krajín strednej a východnej Európy na budúce výzvy v sektore, ako je starnutie, nárast chronických ochorení či ďalšie vlny infekčných ochorení.

Nelichotivá priečka

„Slovensko sa spomedzi krajín V4 ocitlo v celkovom indexe pripravenosti zdravotníctva na budúce výzvy na poslednom mieste a v celkovom meraní (desať štátov) štvrté od konca. Najlepšie sa spomedzi krajín nášho regiónu umiestnilo Slovinsko, druhá v poradí skončila Česká republika,“ spresnila organizácia. Na posledných miestach skončilo Bulharsko a Rumunsko. V rámci celej Európy sa najlepšie umiestnilo Nórsko.

„V prípade Slovenska môžeme objektívne povedať, že je v mnohých oblastiach na chvoste výkonnosti, respektíve na štvrtom mieste od konca z pohľadu celkových výsledkov. Súčasne vieme, že bez zásadnejších reforiem a zmien v procesoch fungovania, vyplývajúcich z krajín, ktoré sú v rebríčku pred nami, nebudeme schopní zmeniť túto trajektóriu,“ skonštatoval jeden z autorov indexu Michal Štofko.

Podotkol, že pre Slovensko je to výstražný signál smerujúci k požiadavkám na lepšie budúce rozhodnutia. „Slovensko vykazuje veľmi nízku pripravenosť na budúce výzvy, primárne z dôvodu nízkej prevencie, nadpriemerných rizikových faktorov, nízkych výdavkov na osobu či nízkej flexibility a stability v sektore,“ priblížil Štofko.

Dodal, že Slovensko je dlhodobo v rámci krajín Európskej únie na poslednom mieste vo vynakladaní finančných prostriedkov do prevencie. Výdavky na preventívnu zdravotnú starostlivosť na Slovensku predstavujú 0,06 percenta hrubého domáceho produktu, pričom priemer krajín EÚ je až 0,28 percenta.

Index hodnotí pripravenosť zdravotníckych systémov z dvoch pohľadov. Prvý analyzuje „štartovaciu“ pozíciu krajín, čiže faktory, ktoré opisujú súčasný stav zdravotníckych systémov, ako je počet zdravotníkov, odvrátiteľných úmrtí či očakávaná dĺžka dožitia. Druhý pohľad sa zameriava na pripravenosť krajín na budúce výzvy, či majú flexibilné procesy a snažia sa znížiť preventabilný dopyt po starostlivosti. Dáta zbierajú pomocou verejne dostupných databáz, akými sú napríklad štatistické údaje Eurostatu, OECD, Európskej komisie či WHO.

Zvýšenie miezd

Zvýšenie tabuľkových miezd by malo kopírovať navýšenie rozpočtu zdravotníctva, inak sa finančná diera v sektore ďalej prehĺbi. Vyplýva to z vyjadrenia analytika INESS Martina Vlachynského pre TASR v reakcii na návrh dodatočného zvýšenia platov lekárov v nemocniciach.

„Posledné roky prebiehajú medzinárodné preteky vo zvyšovaní miezd zdravotníkov, ktorých vyjednávacia sila v ekonomike rastie vďaka rastúcemu dopytu po ich službách. Zvýšenie ma teda neprekvapuje,“ skonštatoval.

Analytik považuje celoštátne stanovovanie miezd pomocou tabuliek za neefektívne, motivuje to podľa neho k priemernosti. „Jeho zmena by si vyžadovala komplexnú reformu celého sektora,“ podotkol. 

Zvyšovanie miezd lekárov sa podľa neho časom odrazí aj na platoch ostatných zdravotníkov, pretože im to dodá argumenty na vyjednávanie. „Zároveň ma mrzí, že téma miezd absolútne prevalcovala všetky ďalšie témy vo vzťahu k ponuke zdravotníkov na Slovensku – vzdelávaniu, kompetenciám, možnosti kariérneho rastu a podobne,“ dodal.