Ženy v Európskej únii zarábajú menej ako muži. Rozdiel je viac než citeľný

Ženy v EÚ stále zarábajú menej ako muži, pričom priemerný rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v EÚ je 13 percent. Uviedla v stredu Európska komisia (EK) pri príležitosti Dňa rovnosti odmeňovania. Tento rok pripadá na 15. novembra, informuje spravodajca TASR.

EK spresnila, že podľa tohto rozdielu zarobí žena 87 centov z každého eura, ktoré zarobí muž. Dátum Dňa rovnosti odmeňovania symbolizuje, koľko dní navyše musia ženy odpracovať do konca roka, aby zarobili to, čo muži v tom istom roku.

Rovnaká odmena za rovnakú prácu

Podpredsedníčka EK pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová a eurokomisárka pre rovnosť Helena Dalliová Deň rovnosti odmeňovania označili za pripomienku potreby pokračovať v úsilí odstrániť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov.

„Rovnaká odmena za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty je jedným zo základných princípov EÚ. Bola stanovená v Rímskej zmluve v roku 1957,“ uviedli. Pokrok v odstraňovaní rozdielov v odmeňovaní žien a mužov podľa nich stagnuje, pričom rodové stereotypy naďalej ovplyvňujú ženy a mužov vo všetkých sférach života vrátane pracoviska.

EK pracuje na presadzovaní rovnosti medzi ženami a mužmi v EÚ. Tento rok začiatkom júna vstúpila do platnosti smernica o transparentnosti odmeňovania. Podľa nej si zamestnanci budú môcť uplatniť svoje právo na rovnakú odmenu za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty prostredníctvom práva na informácie o odmeňovaní.

Ľudia, ktorí preukážu platovú diskrimináciu na základe pohlavia, musia dostať nápravu za neplatenú prácu a dostať za ňu spravodlivú odmenu.

Smernica tiež pomáha zamestnávateľom posúdiť, či v praxi ich mzdové štruktúry spĺňajú zásadu rovnakej odmeny. Členské štáty majú tri roky na jej zavedenie do vnútroštátneho práva.

Ženy na Islande odmietli pracovať

Ženy na Islande majú platových rozdielov akurát tak dosť, a preto vyhlásili 24. októbra štrajk na protest proti rodovej nerovnosti a rodovo podmienenému násiliu. Odmietli ísť do práce či starať sa o domácnosť. Na štrajku sa zúčastňuje aj islandská premiérka Katrin Jakobsdóttir. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Organizátori štrajku vyzvali ženy a nebinárne osoby, aby počas neho odmietli ísť do práce či robiť neplatenú prácu v domácnosti. Predstavitelia školstva a zdravotníctva upozornili, že štrajk tieto odvetvia výrazne zasiahne. Islandská verejnoprávna rozhlasová stanica RÚV na tento deň obmedzila televízne a rozhlasové vysielanie.

zdroj: TASR/DPA

Jakobsdóttir vyzvala na účasť na štrajku aj ostatné predstaviteľky vlády.

„Doposiaľ sme nedosiahli náš cieľ úplnej rodovej rovnosti a stále riešime rozdiely v platoch založené na rodovej príslušnosti, čo je v roku 2023 neprijateľné,“ uviedla premiérka a dodala, že krajina taktiež bojuje s rodovo podmieneným násilím, ktorého riešenie považuje za prioritu svojej vlády.

Niektorí ľudia označujú tento štrajk za najväčší od roku 1975. Vtedy na Islande 90 percent žien odmietlo pracovať, vykonávať domáce práce a starať sa o deti na protest proti diskriminácii na pracovisku. Ich štrajk bol úspešný: viedol k posilneniu povedomia o postavení žien a nasledujúci rok aj k prijatiu zákona o rovnosti práv mužov a žien.

Svetové ekonomické fórum (WEF) ohodnotilo Island 14 rokov po sebe ako krajinu s najrovnoprávnejším postavením mužov a žien na svete. Hodnotilo pri tom platy, vzdelanie či zdravotnú starostlivosť. Žiadna krajina na svete však nedosiahla úplnú rovnosť medzi pohlaviami, dodáva AP.