Živnostníci, pozor na chudobnú starobu. Ako si rozumne sporiť?

Drvivá väčšina živnostníkov a samoplatcov si platí najnižšie sadzby poistného, v domnení, že ušetria. Samozrejme, že nikomu sa nechce posielať preč z výplaty viac, ako nutné minimum. Treba si ale uvedomiť, že tie peniaze neposielame preč, ale sami sebe. Ľudia sa ale často nevedia stotožniť so svojim budúcim ja, akoby to bol niekto cudzí. Situácia teda vyzerá tak, že až dnešná pracujúca generácia zostarne, bude tu masa chudobných dôchodcov, resp. dôchodcov s minimálnym dôchodkom, ktorý je teraz ťažké vyčísliť, kvôli vývoju demografie, ekonomiky i politiky.

Krátkodobé nazeranie na budúcnosť neodporúča ani finančný analytik Maroš Ovčarik. Človek by sa mal vždy zamyslieť nad reálnymi negatívnymi následkami či naopak benefitmi a nekonať len na základe predsudkov či neodborných odporúčaní.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: Pixabay

Druhý pilier je základ

„Ja osobne by som odporučil sporenie v druhom piliéri každému mladému človeku bez rozdielu,“ povedal pre Startitup.sk finančný analytik. „Sociálna poisťovňa funguje ako prietokový ohrievač,“ čo znamená, že peniaze nekumuluje, ale vyberá od ľudí a vypláca súčasné dôchodky.

Mladý človek by sa teda mal spoliehať na viaceré zdroje dôchodkového sporenia. Prvý pilier je povinný, ale prinesie len malú a nevyspytateľnú sumu. Druhý pilier by mal teda tvoriť základ – tu si človek sporí len sám na seba a jeho nasporené peniaze (narozdiel od toho prvého) v prípade predčasného úmrtia zdedí rodina. Tu sa podľa Ovčarika neoplatí optimalizovať/škrtiť svoje odvody za každú cenu, nakoľko nám tieto peniaze „neutečú“. Tretí pilier je pre živnostníkov nevýhodný, inak povedané drahý a málo výkonný. Oplatí sa najmä ľuďom zamestnancom, keď im ho platí zamestnávateľ.

V prípade živnostníkov by tretí spôsob sporenia mala tvoriť vlastná schéma, respektíve rozumná investícia.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: Pixabay

Tvoje peniaze výrazne ovplyvňuje čas

Finančný analytik pri sporení zdôrazňuje význam času, ktorý je niekedy dôležitejší ako výška čiastky určenej na sporenie. Peniaze sa za dlhý čas napr. 30 rokov dokážu zhodnotiť omnoho viac, ako za posledných 10 rokov tesne pred dôchodkom. Dlhodobé sporenie je tiež „menej bolestivé“, stačí nám odkladať menej peňazí, ako keď musíme našetriť veľa za krátky čas.

Na dlhodobé ciele medzi ktoré patrí aj dôchodok, by sme mali v ideálnom prípade odkladať 20% z čistého príjmu. Pre mladých ľudí tesne po škole to väčšinou nie je možné, ale až sa človeku podarí zabývať a stabilizovať, mal by aktívne začať so sporením.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: Pixabay

Zásadné chyby, ktoré robí veľa ľudí 

Finančná gramotnosť Slovákov je všeobecne pomerne nízka. Mnoho mladých ľudí si napríklad nesporí vôbec. Jednou z najväčších chýb je neporiadok, respektíve slabý prehľad vo svojich financiách. „Ľudia netušia aké majú výdavky, len platia, kupujú a keď im niečo ostane, tak si to nechajú na účte alebo pošlú na sporiaci účet. Keby si niekoľko mesiacov robili analýzu svojich výdavkov, zistili by, že mnohé položky v ich živote sú príliš drahé a zbytočné,“ upozorňuje Ovčarik.

Druhou zásadnou chybou je to, že si sporenie je na poslednom mieste. Ľudia na sporiace účty posielajú toľko, koľko im na konci mesiaca ostane, ak im vôbec niečo ostane. Ak chceme efektívne sporiť, sumu, ktorú treba pravidelne odkladať, si musíme určiť dopredu. Tiež by z nášho účtu mala odísť medzi prvými pravidelnými platbami (ako napr. nájom). V opačnom prípade, majú ľudia tendencie túto sumu minúť na iné veci alebo doslova „hlúposti“.

Ak človek sa človek v týchto veciach nevie zorientovať, mal by sa poradiť sa s niekym, kto sa vo financiách orientuje, či už s odborníkom (finančným poradcom) alebo s nejakým známym, kto má dobrý prehľad.