Známa čerpačka s tržbami 90 miliónov eur smeruje do konkurzu. Sociálnej poisťovni dlhuje 225-tisíc eur

Február 2026 poznamenal slovenské podnikateľské prostredie sériou bankrotov. Tie sa nevyhli ani firmám s desaťročnou tradíciou a miliónmi na účtoch.

Medzi najznámejšími prípadmi je sieť čerpacích staníc Pumpa SK a popradská Tatranská sladovňa.

Bankrotov pribúda

Podľa štatistík CRIF – Slovak Credit Bureau zbankrotovalo vo februári 2026 celkovo 27 podnikateľských subjektov – o 28,6 % viac než vo februári 2025, keď ich bolo 21. Oproti januáru 2026 ide o mierny pokles o 3,6 %. V rovnakom mesiaci začalo nové konkurzné konanie ďalších 21 firiem, čo predstavuje medziročný nárast takmer o 17 %.

„Tentokrát mali vysoké zastúpenie firmy zo sekcie priemyslu, bolo ich sedem, nasledoval veľkoobchod a maloobchod so šiestimi zbankrotovanými subjektmi a stavebníctvo s piatimi,“ uviedla hlavná analytička CRIF Jana Marková.

Dominovali spoločnosti s ručením obmedzeným (26 prípadov) a jedna akciová spoločnosť. Viac ako 55 % skrachovaných subjektov malo menej ako 10 zamestnancov, čo naznačuje, že najväčší tlak naďalej nesú mikrofirmy. Geograficky najviac bankrotov zaznamenal Prešovský kraj s deviatimi prípadmi, nasledovali Bratislavský a Nitriansky kraj so šiestimi.

Pumpa SK: Nestačili ani tržby na úrovni 90 miliónov eur

Medzi februárovými bankrotmi najväčšiu pozornosť vzbudzuje prípad prevádzkovateľa siete čerpacích staníc. Spoločnosť Pumpa SK s.r.o. so sídlom v bratislavskej Petržalke, zapísaná v obchodnom registri od marca 2019, dosiahla v roku 2024 podľa údajov z FinStat tržby 90,15 milióna eur a zisk 114 509 eur. Napriek tomu Okresný súd Nitra 6. februára 2026 vyhlásil na jej majetok konkurz.

Spoločnosť, historicky vystupujúca aj pod názvom KINAKO, s. r. o., prevádzkovala čerpacie stanice pod značkami Pumpa a Gas a radila sa medzi 10 najväčších predajcov pohonných hmôt na Slovensku.

Sieť začala svoju históriu v roku 2005 prvou čerpacou stanicou v Podunajských Biskupiciach. V nasledujúcich rokoch expandovala a v roku 2011 zaznamenala medzinárodné uznanie, keď bola prevádzka v Matúškove zaradená medzi esteticky najzaujímavejšie čerpacie stanice sveta.

Širšej verejnosti sa značka Pumpa zapísala najmä vďaka rovnomennému satirickému seriálu, ktorý sa vysielal na RTVS v rokoch 2020 až 2021 a v ktorom účinkovali viacerí slovenskí politici. Seriál sa nakrúcal v priestoroch jednej z čerpacích staníc siete.

V pozadí spoločnosti prebehli v posledných rokoch opakované zmeny vlastníckych štruktúr. Vedenie firmy koncom roka 2025 podalo návrh na vyhlásenie konkurzu samo. Čerpacie stanice ako také zostali v prevádzke – v tichosti ich prevzala spoločnosť slovenské pumpy, s. r. o. (IČO 45 932 581), ktorá je podľa pumpa.sk prevádzkovateľom siete. Ide o tretiu zmenu prevádzkovateľa v histórii siete.

Finančné ukazovatele firmy napriek vysokým tržbám naznačovali krehkosť: celková zadlženosť Pumpa SK dosiahla v roku 2024 podľa FinStat úroveň 98,61 % a vlastný kapitál predstavoval len 85 816 eur. Na majetok spoločnosti bol ustanovený správca Origon Recovery Solutions, k. s. z Košíc.

Tatranská sladovňa: Eurofondami nepodopretý pád

Druhým výrazným prípadom z februára 2026 je popradská Tatranská sladovňa, s. r. o., tradičný výrobca sladu s viac ako dvadsaťročnou históriou. Spoločnosť pôsobiaca na trhu od roku 2004 ročne spracovávala až 20 000 ton jačmeňa a produkovala okolo 16 500 ton sladu, ktorý exportovala najmä do strednej a východnej Európy vrátane Poľska, Rumunska a Grécka.

Prvé varovné signály sa objavili v druhej polovici roka 2025. V decembri 2025 firma podala návrh na reštrukturalizáciu, súd vymenoval správcu, no spoločnosť návrh koncom januára 2026 sama stiahla. Konkurz bol vyhlásený vo februári 2026.

Finančné výsledky dokumentujú prudký prepad: podľa FinStat klesli tržby sladovne z viac ako 8,1 milióna eur v roku 2023 na 4,7 milióna eur v roku 2024, pričom podnik skončil v strate takmer 1,4 milióna eur. Vedenie firmy ako hlavné príčiny uviedlo globálny pokles spotreby piva v Európe, slabší dopyt po slade a tlak lacnejšej komoditnej konkurencie z Ukrajiny.

Osobitný rozmer prípadom dodáva história dotačnej podpory: v rokoch 2016 až 2023 čerpala Tatranská sladovňa 5 dotácií z eurofondov v celkovom objeme takmer 5,75 milióna eur.

V čase čerpania dotácií bol spoluvlastníkom firmy Ladislav Lazár, ktorý je podľa dostupných zdrojov spájaný s košickými štruktúrami strany Smer a pôsobil vo vedení viacerých štátnych podnikov, uvádza Denník E. Zo spoločnosti sa stiahol na začiatku roka 2025 a odvtedy ju vlastní výlučne prešovská rodina Cehelských. Krátko po Lazárovom odchode sa finančná situácia podniku vyhrotila.

Firmy sme oslovili so žiadosťou o stanovisko. Po obdržaní ho do článku doplníme.

Odchod do zahraničia

Neistota spojená s častými legislatívnymi zmenami vyháňa firmy za hranice. Až 23 % podnikateľov zvažuje presun svojho biznisu do cudziny, pričom ďalšia tretina vyčkáva a situáciu vyhodnocuje. Manažérka ČSOB Dáša Polláková upozorňuje, že celkovo viac ako polovica podnikateľov nemá istotu, že zostane podnikať výlučne na Slovensku:

„Neistota je ešte výraznejšia, keď si uvedomíme, že 34 % oslovených podnikateľov zatiaľ nevie, aké rozhodnutie v budúcnosti prijme, zvažujú možnosti, sledujú vývoj a vyhodnocujú riziká.“ Tento odliv mozgov a kapitálu pritom najviac hrozí v Bratislavskom a Žilinskom kraji.

Zákazník v defenzíve a tlak na marže

Firmy dnes nebojujú s konkurenciou, ale s prázdnejšími peňaženkami svojich klientov a rastúcimi nákladmi. Až 65 % podnikov hlási pokles ziskov, pričom v Košickom kraji pocítila drastický prepad takmer každá druhá firma.

Marek Gábriš vysvetľuje, že slovenský trh je dnes charakteristický opatrnou a cenovo veľmi citlivou spotrebou: „Firmy čelia nielen znižujúcim sa tržbám kvôli úbytku zákazníkov, ale aj tlaku na nižšie marže spôsobenému opatrnosťou a úspornosťou slovenských spotrebiteľov. Túto situáciu ešte zhoršujú náročné podmienky v oblasti nákladov a legislatívy.“

Podnikatelia preto namiesto investícií do rastu volia prepúšťanie či zmrazovanie miezd.

Investície idú do prežitia, nie do rastu

Aktuálna situácia mení správanie firiem, ktoré namiesto plánovania expanzie prechádzajú do režimu prežitia. Podnikatelia v prieskume potvrdili, že ich reakcie sú čisto defenzívne. Polovica z nich ako prvý krok osekáva náklady na marketing a takmer tretina sa snaží urýchlene digitalizovať procesy, aby znížili chybovosť a náklady.

Alarmujúcim zistením však je, že každý štvrtý podnikateľ už dnes šetrí náklady priamym prepúšťaním zamestnancov.

Medzi ďalšie úsporné opatrenia, ktoré firmy v roku 2026 realizujú, patrí hľadanie lacnejších alternatív vo výrobe, zmrazovanie miezd či odkladanie dôležitých investícií na neurčito. Tento prístup síce môže firmu krátkodobo zachrániť, no podľa analytikov „zmrazuje“ budúcu konkurencieschopnosť celého slovenského biznisu.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy