Každých 17 minút vyhasne na Slovensku jeden ľudský život. Krajina obsadila popredné miesto v rebríčku predčasných úmrtí

Každých 17 minút vyhasne na Slovensku jeden ľudský život a najčastejšie za tým stojí mŕtvica alebo infarkt, uvádza portál Pre Pacientov. Lekári dlhé roky upozorňujú na vysoký cholesterol, fajčenie či nezdravý životný štýl, no moderná veda odhalila ďalšieho vinníka.

Znečistený vzduch sa ukazuje ako jeden z najsilnejších rizikových faktorov. A čo je horšie, v miere predčasných úmrtí spojených so zlou kvalitou ovzdušia obsadzuje Slovensko tretie miesto v rámci Európskej únie.

Mŕtvica ako dôsledok znečisteného ovzdušia

Mŕtvica, známa aj ako cievna mozgová príhoda alebo iktus, patrí medzi najvážnejšie ochorenia súčasnosti. Lekári síce mnohých pacientov dokážu zachrániť, no návrat k plnohodnotnému životu býva mimoriadne náročný.

Odhady za rok 2021 hovoria o viac než 1,1 milióne úmrtí na mŕtvicu, ktoré mali priamu súvislosť so znečistením ovzdušia. Štúdia uverejnená v Current Opinion in Neurology poukazuje na konkrétne zložky, ktoré predstavujú najväčšie riziko.

Patria medzi ne tuhé častice rôznej veľkosti, od PM10 a PM2.5 cez PM1 až po ultrajemné častice. Nebezpečenstvo však nesú aj plyny ako oxid dusičitý (NO₂) a ozón (O₃), ktoré vo vysokej koncentrácii prispievajú k zhoršeniu zdravotného stavu populácie.

Znečistený vzduch postupne rozkladá celý organizmus. Spúšťa chronický zápal a oxidačný stres, poškodzuje jemnú výstelku ciev a zvyšuje tvorbu krvných zrazenín. Súčasne sa zrýchľuje ateroskleróza, teda usádzanie tukových plakov na stenách ciev.

U ľudí s vysokým krvným tlakom alebo cukrovkou sa tieto účinky znásobujú a vytvárajú smrteľnú kombináciu. Najmenšie častice navyše prenikajú až do pľúcnych alveol a odtiaľ do krvného riečiska, čím sa dostávajú až k citlivým mozgovým štruktúram.

Epidemiologické štúdie ukazujú, že ľudia dýchajúci znečistený vzduch častejšie prekonávajú mŕtvicu a zároveň čelia horšej prognóze. Stúpa u nich riziko úmrtia, komplikácií či opakovaných mozgových príhod.

Najväčší producenti nebezpečných častíc

Takmer 40 % územia Slovenska pokrývajú lesné porasty, čo prevyšuje európsky priemer. Drevo tu po stáročia predstavovalo základný zdroj tepla a energie, preto sa stalo súčasťou našej kultúry aj hospodárstva. Aj dnes ostáva palivom, na ktoré sa spolieha veľká časť obyvateľov, predovšetkým na vidieku, uvádza Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).

Spaľovanie tuhého paliva však uvoľňuje do ovzdušia nebezpečné častice PM2.5. Chronická expozícia PM2.5 spôsobuje astmatické záchvaty, zhoršuje priebeh pľúcnych chorôb, urýchľuje rozvoj aterosklerózy a následne zvyšuje riziko spomínanej mŕtvice.

Priemerná ročná koncentrácia PM2.5 na Slovensku dosahuje 15,5 mikrogramu na meter kubický, čo nás radí na štvrté miesto v rámci Európskej únie, hneď za Poľsko, Bulharsko a Chorvátsko. Európsky priemer predstavuje 13,5 mikrogramu, a hoci rozdiel pôsobí nenápadne, v realite znamená tisíce predčasných úmrtí.

Domácnosti vytvárajú viac než 82 % tohto znečistenia, uvádza ISA. Ak hovoríme o podiele domácností na celkových emisiách, Slovensko sa ocitá na samotnom vrchole rebríčka (spomedzi krajín OECD). Tradičné kotly na drevo alebo uhlie patria k najväčším producentom nebezpečných častíc, ktoré priamo ohrozujú život.

Priemysel zodpovedá len za približne 7 % emisií a doprava za ďalších 7 %. Najhoršia situácia panuje v Žilinskom kraji, kde až 43 % domácností vykuruje tuhým palivom, a v Banskobystrickom kraji, kde tento podiel predstavuje 35 %.

Odborníci navrhujú systematickú výmenu zastaraných kotlov a dôsledné zvyšovanie energetickej efektivity budov, ktorá by výrazne znížila koncentráciu škodlivých častíc. Štát už podporuje tieto kroky cez Plán obnovy či programy ako Zelená domácnostiam, ktoré čerpajú z európskych fondov.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking