Zo smútku prestala jesť, piť, pridali sa halucinácie. Odborník radí, kedy už vyhľadať pomoc

Veľké emócie sú súčasťou Vianoc, no okrem radosti často zažívame aj smútok. Ak však temné obdobie smútku či dokonca prázdnoty pretrváva dlhšie ako dva týždne, mali by sme podľa psychológov spozornieť. Môže ísť totiž o depresiu, ktorá si vyžaduje odbornú pomoc. 

Nezábudka je na Vianoce pod tlakom

Linka psychologickej pomoci Nezábudka, ktorú spravuje Liga za duševné zdravie, zažíva najväčší nápor najmä počas vianočných sviatkov. Ide najmä o osamelých ľudí alebo tých, ktorí sa už dlhšie potýkajú s duševnou nepohodou.

Ako ďalej uviedla hovorkyňa spoločnosti Uniqa Beata Lipšicová v tlačovej správe, snaha o naplnenie ideálu Vianoc a dokonalosti vytvára na ľudí veľký tlak a často spôsobuje ešte väčšiu bolesť.

„Dôležité je včas rozpoznať, či ide len o smútok a zlú náladu, alebo vážnejšie ochorenie, akým je napríklad depresia. Takýto človek totiž potrebuje rýchlu odbornú pomoc, pretože neliečená depresia je potenciálne smrteľnou chorobou,“ upozornila Lipšicová.

Prestala jesť i piť

Zároveň poukázala na prípad dospelej 40-ročnej ženy, ktorá pod vplyvom krízových životných udalostí začala upadať do smútku, prestala komunikovať s rodinou, nevychádzala von a postupne prestala jesť a piť.

„Keď sa jej po niekoľkých dňoch pridružili halucinácie, rodina zalarmovala záchranku a doslova v hodine dvanástej ju hospitalizovali na psychiatrickej klinike. Nasadili jej liečbu a postupne sa vrátila späť do života, doteraz však chodí na terapie,“ vysvetľuje Lipšicová.

Riaditeľ Ligy za duševné zdravie Andrej Vršanský dodal, že prípad spomínanej ženy je jedným z tých lepších, keďže sa vďaka rodine mohla liečiť. „Mnohí ľudia však stále pokladajú duševnú chorobu za prejav slabosti, na Slovensku pretrváva obrovská stigmatizácia, keď sa terapia u psychiatra, psychológa alebo iného odborníka považuje za hanbu,“ tvrdí Vršanský.

Čo je depresia

Na depresiu podľa Lipšicovej každoročne ochorie päť percent Slovákov a taktiež môže postihnúť každého bez ohľadu na vek alebo sociálne postavenie. „Často ochromí človeka na dlhé obdobie, ten nevie udržiavať vzťahy s rodinou, nemôže pracovať a bez vhodnej liečby môže ochorenie vyvrcholiť samovraždou alebo samovražedným pokusom,“ upozornila Lipšicová.

Psychológ Michal Bača vysvetlil, že slovo depresia by preto nemali ľudia používať pri bežnom smútku alebo zlej nálade. „Pocity pri depresii pretrvávajú dlhšie ako dva týždne, sú hlboké a človeku znemožňujú fungovať v bežnom živote,“ dodal psychológ.

Riaditeľka Brand&Marketing UNIQA Silvia Vlasková v tlačovej správe uviedla, že Liga pre duševné zdravie v spolupráci s Uniqou preto spustili online kurz pre rodinných príslušníkov ľudí, ktorí trpia duševnou nepohodou.

„Je to preto, aby vedeli, ako podporovať svojich blízkych a ako s nimi komunikovať. Je to druh analógie prvej pomoci pri fyzickej ujme,“ tvrdí Vlasková. Ďalej dodala, že pri podozrení na depresiu si môžu ľudia pomôcť inštrukciami na oficiálnej stránke Uniqa alebo priamo kontaktovať Linku Nezábudka.

Počet samovrážd tínedžerov stúpol

Lipšicová ďalej uviedla, že podľa štatistík z centier psychologickej pomoci stúpol počet samovrážd tínedžerov o vyše 70 percent. „Toto hrozivé číslo dokresľuje štatistika, podľa ktorej si vzalo minulý rok život 19 tínedžerov a počet samovražedných pokusov je najvyšší práve v kategórii mladistvých vo veku 15 – 19 rokov,“ tvrdí hovorkyňa. Odborníci upozorňujú rodičov, aby sledovali odkazy detí na sociálnych sieťach, taktiež zmeny v správaní či denné rituály.

„Najdôležitejšia je však pravidelná komunikácia. Treba sa s nimi rozprávať o tom, čo ich trápi, riešiť s nimi ich životné výzvy a starosti,“ upozornila Lipšicová.

Riaditeľ oddelenia komunikácie Uniqa Oskar Sekereš tvrdí, že popri závažnosti je pri depresiách či úzkostných poruchách možné uznanie invalidity aj nad 40 percent. „V rámci životného poistenia rozšírili invaliditu o všetky psychické ochorenia, samozrejme, okrem tých, ktoré sú v príčinnej súvislosti s alkoholom, návykovými či psychoaktívnymi látkami,“ vysvetlil.