Zod­po­ved­ný prí­stup k potra­vi­nám… Ako na tom sme?

Nikola Gajdošová / 11. októbra 2016 / Eko

Kaž­do­roč­ne až 1/3 celo­sve­to­vo vypro­du­ko­va­né­ho jed­la skon­čí v odpad­koch. Na tom­to obe­hu sa podie­ľa­me všet­ci spo­loč­ne. Ako to zme­niť?

Prob­lém nie je len v ľuďoch, kto­rí naku­pu­jú, ale už hneď na začiat­ku celé­ho reťaz­ca. Pro­du­cen­ti, kto­rí potra­vi­ny dová­ža­jú do obchod­ných reťaz­cov, nemô­žu doru­čiť len tak čokoľ­vek. Exis­tu­jú rôz­ne nor­my, kto­ré hovo­ria, ako by mala jed­not­li­vá zele­ni­na ale­bo ovo­cie vyze­rať. Prá­ve pre­to vznik­lo vo Veľ­kej Bri­tá­nii Hnu­tie za ška­re­dú zele­ni­nu. Mož­no si sa stre­tol už s rôz­ny­mi kam­pa­ňa­mi ale­bo aj s petí­ci­ou na slo­ven­ských webo­vých strán­kach. Chcú pou­ká­zať na to, že aj zvlášt­na mrk­va a čud­ne vykri­ve­ná para­daj­ka sú stá­le plno­hod­not­nou zele­ni­nou a sú rie­še­ním na sve­to­vý hlad.

Ška­re­dé potra­vi­ny nie sú v kur­ze

Ďal­ší a prav­de­po­dob­ne aj naj­väč­ší prob­lém v celom potra­vi­no­vom reťaz­ci sú prá­ve obcho­dy. Kaž­dá potra­vi­na má svo­ju dobu trvan­li­vos­ti a záru­ky, a prá­ve tu je naj­väč­ší odpad. Urči­te si mal už aj ty neja­ký ten jogurt po záru­ke a pri­šiel si na to, že tie tri dni mu vôbec neuš­ko­di­li. Len­že v obcho­de sa také­to potra­vi­ny pre­dá­vať už nemô­žu, pre­to všet­ky skon­čia v jed­nom obrov­skom kon­taj­ne­ri. Zaba­le­né ale­bo len tak. Nech si tam hni­jú.
food-waste

foto: uffingtonpost.com


Dá sa to rie­šiť nie­koľ­ký­mi spô­sob­mi. Veľ­mi pek­ný pro­jekt vyšiel od štu­den­tov na Uni­ver­si­ty of War­wick, kto­rý je momen­tál­ne roz­ší­re­ný na via­ce­rých mies­tach a náj­deš ho aj u našich suse­dov v Brne. Potra­vi­ny s prej­de­nou dobou spot­re­by sa odkú­pia od veľ­kých obcho­dov za níz­ku cenu a násled­ne sa veľ­mi lac­no aj pre­dá­va­jú v na to urče­ných obcho­dí­koch. Je to veľ­mi jed­no­du­chý spô­sob, kto­rý tak­to zachrá­ni tony potra­vín pred vyho­de­ním.

Vo Fran­cúz­sku ten­to prob­lém vyrie­ši­li tro­chu inak. Vyha­dzo­vať potra­vi­ny v obcho­doch úpl­ne zaká­za­li. Pre obchod­nú sieť to nie je väč­šia stra­ta ako keby ich mali úpl­ne vyho­diť. Na Slo­ven­sku toto žiaľ nero­bí nikto, mož­no len pár malých potra­vín, kto­ré sa sna­žia tie­to pro­duk­ty pre­dať a veľ­mi lac­no, ale toto ešte nerie­ši prob­lém hyper­mar­ke­tov a iných veľ­ko­ob­cho­dov.

food-waste-recycling

foto: lr-bioenergy.co.uk

Čo s uva­re­ným jed­lom?

V tom­to reťaz­ci sú prob­le­ma­tic­ké nie len super­mar­ke­ty, ale hlav­ne reštau­rá­cie a domác­nos­ti. Potra­vi­ny, kto­ré ešte nie sú spra­co­va­né sa dajú pre­dať, ale čo s jed­lom z pre­doš­lé­ho dňa? Reštau­rá­cie ho ďalej pre­dá­vať nemô­žu, v domác­nos­tiach, čo sa nez­je, to sa vyho­dí. Naj­lep­ším prí­kla­dom je prá­ve McDo­nalds, kde dopre­du pri­pra­ve­né bur­gre a nuget­ky majú len nie­koľ­ko minú­to­vú trvan­li­vosť. Keď vyc­hlad­ne, je zlý. Aj keď nie­kto­rí samot­ní pra­cov­ní­ci by to naj­rad­šej zme­ni­li, nemô­žu. Také sú pra­vid­lá.

V Bra­ti­sla­ve je pár malič­kých pod­ni­kov, kde po istej dobe môžeš prí­sť a najesť sa zo zvyš­kov úpl­ne zadar­mo. Ale je ich len málič­ko. Čo spra­viť už s uva­re­ným jed­lom, aby sa nepo­ka­zi­lo a ofi­ciál­ne ho pre­dať nemô­že­te, je otáz­ka mno­hých. Exis­tu­je už nie­koľ­ko nezis­ko­vých pro­jek­tov celo­sve­to­vo, kto­ré pomá­ha­jú reštau­rá­ciám s udr­ža­teľ­nos­ťou vo všet­kých oblas­tiach, ale to nesta­čí. Veľa ľudí nad tým­to prob­lé­mom len kýv­ne rukou a nespra­via nič. Mož­no aj ty si ten­to člá­nok pre­čí­taš a o pár dní ale­bo týž­dňov na to zabud­neš. Naj­dô­le­ži­tej­šie je zamys­lieť sa, čo pre to môže­me spra­viť. Vždy sa nie­čo náj­de. Čo môžeš pre to dnes spra­viť ty?

zdroj titul­nej foto­gra­fie: lr-bioenergy.co.uk/localfoodalliance.org

Pridať komentár (0)