Žufa­ňa: Mies­to, kde budeš chcieť odštar­to­vať deň

Nikola Gajdošová / 11. decembra 2016 / Rozhovory

V dneš­nej dobe star­ta­pov sa ako­by zabú­da na kla­sic­ké pod­ni­ka­nie. Ale aj napriek tomu sa mno­hí ľudia nebo­ja otvo­riť si nie­čo, v čom majú obrov­skú kon­ku­ren­ciu. Aj napriek rizi­ku, kto­ré im hro­zí, vedia sa zatnúť a obstáť v skúš­ke začí­na­jú­ce­ho pod­ni­ka­nia. Pri oby­čaj­nej pre­chádz­ke Bra­ti­sla­vou sa stret­neš s rôz­ny­mi pod­nik­mi a reštau­rá­cia­mi. Člo­vek už ani nevie, kto­rý slo­vak res­tau­rant bol v mes­te prvý a vôbec či sa do neho opla­tí vstú­piť. Nájsť dob­ré mies­to s parád­nym jed­lom je pre­to ťaž­ké.

Jan­ka, Evka a Kris­tí­na sa roz­hod­li zme­niť svoj život, keď sa roz­hod­li pod­ni­kať v gas­tre. Mož­no to nie je z pohľa­du nie­ko­ho iné­ho nič sve­to­bor­né, ale tie­to baby sa to roz­hod­li spra­viť inak. Chcú pri­niesť raňaj­ko­vú kul­tú­ru, kto­rá bude naozaj stáť za to.

Prvá vec, na kto­rú nara­zí člo­vek na vašom blo­gu ale­bo aj vo vašom bis­tre je „som na kašu“. Pre­čo prá­ve ten­to výrok je vám taký blíz­ky?

Už pri tvor­be kon­cep­tu bola kaša našou hlav­nou témou. Ako raňaj­ká­reň sme chce­li hos­ťom spro­stred­ko­vať tep­lé, čerstvé a výdat­né jed­lo, kto­ré ich naštar­tu­je do dňa a záro­veň neza­ťa­ží žalú­dok. Kaša bola jed­no­znač­ná odpo­veď. Tra­dič­né jed­lo, kto­ré samy milu­je­me a posky­tu­je neko­neč­ný pries­tor na expe­ri­men­to­va­nie. Boli sme „na kašu“ a veri­li sme, že budú aj naši zákaz­ní­ci.

Žufa­ňu môže veľa ľudí brať ako ďal­šie bis­tro v pora­dí pome­no­va­né pod­ľa nabe­rač­ky, kto­rá sa stá­va tak popu­lár­nou inšpi­rá­ci­ou na názov reštau­rá­cie či bis­tra. Čím je prá­ve Žufa­ňa taká výni­moč­ná?

Sme otvo­re­ní od 7.00 so širo­kou raňaj­ko­vou ponu­kou, kaše sú naše roz­poz­ná­va­cie zna­me­nie. Kaž­dý deň varí­me iné jed­lá z čerstvých suro­vín. Sú to jed­lá, na kto­rých sme vyrást­li, čas­to zobú­dza­jú milé spo­mien­ky. Ris­ku­je­me to na síd­lis­ku, mimo cen­tra mes­ta, a tak je väč­šia šan­ca, že sa z hos­tí sta­nú štam­gas­ti. Je u nás kama­rát­ska otvo­re­ná atmo­sfé­ra, vzni­ka­jú tu vzác­ne roz­ho­vo­ry, ľudia sa k nám radi vra­ca­jú.

Za výni­moč­né pova­žu­je­me aj samot­ný fakt, že sme sa do Žufa­ne vrh­li po hla­ve. Tri ženy abso­lút­ne nezna­lé záko­nov gas­tro­nó­mie, ale aj biz­ni­su ako také­ho. :) Má to svo­je nevý­ho­dy, no pri­ná­ša to svo­ju výni­moč­nosť.

13001282_255840218093273_8966064885141952683_n

foto: archív žufa­ňa

Pra­vi­del­ne máva­te rôz­ne brun­ches a raňaj­ky sú to vaše, boli neja­ké raňaj­ky u vás doma ešte pred tým, ako vynik­la Žufa­ňa?

Jan­ka: Vyše dvoch rokov som býva­la s Evkou v jed­nom byte. V tom obdo­bí sme zvyk­li pozý­vať našich pria­te­ľov na spo­loč­né raňaj­ky. Bola to pre nás ces­ta, ako spo­ma­liť a kva­lit­ne naštar­to­vať deň. Bavi­la nás rola hos­ti­te­liek. Vždy sme nie­čo kuch­ti­li, piek­li a pozva­li k sebe kama­rá­tov, kto­rí sa navzá­jom nepoz­na­li. Spo­ji­li sme prí­jem­né s uži­toč­ným. Zozna­mo­va­li sme navzá­jom inšpi­ra­tív­nych ľudí, hodo­va­li a kre­ova­li. Na tie­to momen­ty veľ­mi rada spo­mí­nam, vznik­li z nich zau­jí­ma­vé putá, nové pria­teľ­stvá a mno­hé nápa­dy, kto­ré sme neskôr zre­a­li­zo­va­li. Bola to prí­jem­né tra­dí­cia, kto­rú sme udr­žo­va­li pra­vi­del­ne viac ako rok.

Vied­lo prá­ve to k jej vznik­nu­tiu? Ale­bo viesť bis­tro bol vaším snom k osa­mos­tat­ne­niu sa už dlho?

Za seba hovo­rím, áno, bol to jeden z vply­vov. Tým hlav­ným dôvo­dom bolo však stret­nu­tie s Kris­tí­nou, na kto­rú som nara­zi­la pri orga­ni­zo­va­ní kon­fe­ren­cie TEDxB­ra­ti­sla­va. Obe sme vte­dy stá­li na kari­ér­nej kri­žo­vat­ke. Ona bola odhod­la­ná pod­ni­kať v oblas­ti gas­tra, ale svoj sen len for­mu­lo­va­la. Naše stret­nu­tie bolo pre vznik Žufa­ne kľú­čo­vé. Pri­da­la sa Evka a koz­mic­kou rých­los­ťou vzni­ka­li nápa­dy. Vzá­jom­ne sme sa namo­ta­li na naše nad­še­nie a chuť vytvo­riť si „vlast­ný ves­mír“, kde sa nám bude dob­re žiť.

Slo­ven­sko je zná­me svo­ji­mi nie veľ­mi dob­rý­mi pod­mien­ka­mi pre začí­na­jú­cich pod­ni­ka­te­ľov. Aké boli vaše začiat­ky? Mali ste nie­ke­dy chuť vzdať sa?

Mys­lím, že chuť vzdať sa je základ­nou výba­vou začí­na­jú­ce­ho pod­ni­ka­te­ľa. :D Aká­si skúš­ka správ­nos­ti. Ak pre­ko­ná­te ťaž­ké začiat­ky, zoce­lí vás to a je prav­de­po­dob­né, že vydr­ží­te tlak, kto­rý na vás čaká prvé neis­té mesia­ce. Ono tie začiat­ky sku­toč­ne nie sú sran­da. Počí­na­júc byrok­ra­tic­kou nároč­nos­ťou, nepre­hľad­nos­ťou úko­nov, kto­ré musí­te absol­vo­vať, cez mini­mál­ne mož­nos­ti zís­kať ako začí­na­jú­ca fir­ma finan­cie.

Stá­lo nás to veľa nároč­ných roz­hod­nu­tí, boj s vlast­ným stra­chom, aj hne­vu na nezmy­sel­né záko­ny a povin­nos­ti. Dnes sa už vie­me pous­miať a spo­mí­na­me, čo by bolo, ak by to bolo od začiat­ku ružo­vé. Mini­mál­ne máme dob­ré prí­be­hy pre vnú­ča­tá! :D

Mys­lí­te si, že aj napriek tomu by ľudia mali začať pod­ni­kať? Máte neja­ké rady na to ako?

Samoz­rej­me. Záro­veň som pre­sved­če­ná, že pod­ni­ka­nie nie je pre kaž­dé­ho. Obná­ša viac prá­ce, zod­po­ved­nos­ti a veľ­kej fle­xi­bi­li­ty — to čas­to nie je vid­no. Ja som však za svo­je roz­hod­nu­tie vďač­ná. Vybra­li sme si pre svoj život aktu­ál­ne ťaž­šiu ces­tu, ale svo­ju vlast­nú a v tom je zdroj poko­ja a isto­ty, že robí­me, čo chce­me.

Vždy som túži­la osa­most­nat­niť sa, dáva to slo­bo­du, robiť si veci po svo­jom a tvo­riť. Veľ­mi jas­ne vidí­te výsled­ky vašej prá­ce, spät­ná väz­ba je pria­ma, nie­čo tu po vás zostá­va. Dob­rý pocit. :)

Moja rada znie: Veľa sa roz­prá­vaj­te s ľuď­mi, kto­rí pod­ni­ka­jú. Vedia vám pora­diť, zorien­to­vať vás, vystrí­hať pred zby­toč­ný­mi chy­ba­mi.

14021747_317284195282208_5458720855232188034_n

foto: archív žufa­ňa

Tým, že ste tri diev­ča­tá, kto­ré to celé roz­beh­li, ako ste sa dali do kopy? Spo­ji­la vás lás­ka k dob­ré­mu jed­lu náhod­ne ale­bo ste sa pozna­li už dáv­no pred tým?

S Evkou sa poznám od škôl­ky, ale odva­hu vytvo­riť nie­čo vlast­né nám dala až Kris­tí­na. Kris sa nám nená­pad­ne pre­ple­ta­la život­mi – Evka s ňou počas ško­ly pra­co­va­la v jed­nom obcho­de, ja som s ňou štu­do­va­la rov­na­ký odbor na vyso­kej ško­le, ale bliž­šie sme sa nepoz­na­li.

Po ško­le sme kaž­dá fun­go­va­li v inej pra­cov­nej sfé­re – Evka je archi­tekt­ka, ja som laví­ro­va­la medzi per­so­na­lis­ti­kou a mar­ke­tin­gom, Kris­tí­na sa hýba­la v malo­ob­cho­de. Jed­lo bola naša spo­loč­ná téma na úrov­ni hob­by. Stret­li sme sa v správ­ny moment, na správ­nom mies­te, to zavá­ži­lo.

Často­krát, vybu­do­vať si dob­ré meno a roz­ší­riť pove­do­mie medzi ľuď­mi je to naj­ťaž­šie. Ako sa to poda­ri­lo vám? Tým, že ste cel­kom skry­tí na Dulo­vom námes­tí, bolo prá­ve toto neja­ký prob­lém?

Nema­li sme strach otvo­riť bis­tro v Ruži­no­ve, mimo cen­tra. Veri­li sme, že aj medzi bytov­ka­mi je pries­tor na kva­lit­né gas­tro a ľudia budú radi za mies­to, kto­ré im nahra­dí stre­nu­tia vo vlast­nej obý­vač­ke a obľú­bia si aj tú našu, verej­nú.

Mar­ke­ting sme nepod­ce­ni­li, sociál­ne sie­te sme živi­li nie­koľ­ko týž­dňov, mož­no až mesia­cov pred otvo­re­ním. Infor­mo­va­li sme svet všet­ký­mi dostup­ný­mi kanál­mi, že sa „nie­čo chys­tá“. Sku­toč­ný pocit zados­ťu­či­ne­nia pri­šiel však vo chví­li, kedy si o Žufa­ni zača­li hovo­riť ľudia medzi sebou. Mám pocit, že sa nám po roku poda­ri­lo vytvo­riť základ­ňu fanú­ši­kov Žufa­ne, kto­rá by nás udr­ža­la pri živo­te, aj bez náš­ho pri­či­ne­nia. :D To je pre mňa doko­na­lý mar­ke­ting. Pri­ze­rá­me sa tomu s poko­rou a sme zato nesku­toč­ne vďač­né.

14064298_318889811788313_4046945383362294978_n

foto: archív žufa­ňa

Vždy keď k vám prí­dem, milé a pria­teľ­ské pri­ví­ta­nia a roz­ho­vo­ry s vami sú vša­de naoko­lo. Ako ste našli svo­jich zákaz­ní­kov? Je to komu­ni­ta vašich pria­te­ľov ale­bo sú to jed­no­du­cho ľudia, kto­rí si zami­lo­va­li pokoj­né pro­stre­die a chut­né jed­lá?

Na začiat­ku to boli naši pria­te­lia, kto­rí nás cho­di­li pobú­chať po rame­ne, povzbu­diť, pozrieť. Dnes je to zdra­vý mix kama­rá­tov, sta­bil­ných i nových zákaz­ní­kov. Je super, že pria­teľ­mi dnes nazý­va­me aj ľudí, kto­rých sme pred časom vola­li hos­tia.

Kto pri­chá­dza s nápad­mi na všet­ky tie chut­né recep­ty? Varí­te vždy všet­ky spo­lu ale­bo máte neja­ko pode­le­né úlo­hy?

Od zro­du Žufa­ne stá­li za väč­ši­nou nápa­dov náš kuchár Maťo a Kris, kto­rá mu bola pra­vou rukou v kuchy­ni. V súčas­nos­ti tvo­rí­me nápa­dy rov­no­cen­nej­šie, keď­že všet­ky tri varí­me.

Aktu­ál­na výzva je tvor­ba zim­né­ho menu, kde tes­tu­je­me via­ce­ré novin­ky, loví­me v tra­dič­ných kuchár­kach a recep­tú­ry ladí­me do súčas­né­ho šatu. Skú­ša­me sla­né kaše, puding, bli­ny – lie­van­ce nasla­no, či horú­ce nápo­je do stu­de­ných dní a uvi­dí­me, čo z toho napo­kon vypad­ne.

Kaž­dý máme svo­ju úlo­hu, vo finá­le to spo­jí­me a roz­hod­ne­me o favo­ri­toch.

13669485_299266913750603_3084183873179283975_o

foto: archív žufa­ňa

Ako by ste opí­sa­li svo­ju kuchy­ňu? Domá­ca, od babič­ky, moder­ná… Chce­te pokra­čo­vať v tých tra­dič­nej­ších jed­lách ale­bo skú­šať nové veci?

V Žufa­ni ser­ví­ru­je­me tra­dič­nú kuchy­ňu „šmrn­c­nu­tú“ súčas­ný­mi trend­mi. Toho sa chce­me držať aj v budúc­nos­ti. Pôvod­ná slo­ven­ská kuchy­ňa sa v pod­mien­kach dneš­né­ho sve­ta ťaž­ko trá­vi. :) Sna­ží­me sa ju odľah­čiť – neza­hus­ťu­je­me múkou, sla­dí­me alter­na­tív­ne a podob­ne. Nie­kto­ré recep­ty sta­rých mám však pova­žu­je­me za svä­tý grál a dodr­žu­je­me pôvod­né recep­tú­ry dobod­ky.

Sna­ží­me sa fun­go­vať tak, aby zákaz­ník vždy u nás našiel nie­čo pre seba. Pla­tí to pre kla­si­kov, vegá­nov, hla­do­šov, deti. Občas u nás ochut­ná­te thaj­ské kari, poliev­ku na koko­so­vom mlie­ku či kašu s man­gom, lebo ľúbi­me aj zahra­nič­nú kuchy­ňu. Ale tá je u nás skôr „na hos­ťo­vač­ke“.

Mož­no tro­chu otre­pa­ná otáz­ka, ale čo so Žufa­ňou do budúc­na? Chce­te ísť do väč­ších pries­to­rov ale­bo máte iné plá­ny? Verím, že vaše chut­né jed­lá by pri­ví­ta­li aj nie­kde viac v cen­tre ale­bo v inej čas­ti mes­ta.

Žufa­ňa sa neplá­nu­je sťa­ho­vať, ani mno­žiť. :) Pod­ni­kať sme zača­li, lebo sme chce­li kva­lit­ne žiť a tešiť sa z výsled­kov našej prá­ce, nie vyho­rieť. Sme stá­le na začiat­ku, učí­me sa plá­vať v gas­tro vodách a den­ne zdo­lá­va­me veľa výziev. Túto pozor­nosť chce­me sústre­diť na jed­no mies­to, kto­ré má výni­moč­nú atmo­sfé­ru, tá sa nedá sko­pí­ro­vať.

Roz­ras­tať sa chce­me do hĺb­ky. Sní­va­me o zobu­de­ní raňa­jok v mes­te, raňaj­ko­vom cate­rin­gu pre firem­ných zákaz­ní­kov, o zor­ga­ni­zo­va­ní sused­ské­ho trhu na Dulá­ku, či popu­la­ri­zá­cii pik­ni­ko­va­nia v mes­te. AMEN

zdroj všet­kých obráz­kov: Žufa­ňa, zdroj titul­nej foto­gra­fie: archív žufa­ňa

Pridať komentár (0)