Zvrhávanie prezidentov či nábor nacistov. Príbeh americkej CIA je plný špinavostí

12. marca 2022 o 20:47

Jedna z najmocnejších tajných služieb sveta toho počas svojej existencie stihla už naozaj veľa
Zvrhnutí prezidenti, invázie i snahy ovládnuť ľudskú myseľ
To je len časť toho, čím sa môže CIA ovplyvňujúca svetovú politiku pochváliť

TASR/AP, Andrew St. George, CIA

Jedna z najmocnejších tajných služieb sveta toho počas svojej existencie stihla už naozaj veľa
Zvrhnutí prezidenti, invázie i snahy ovládnuť ľudskú myseľ
To je len časť toho, čím sa môže CIA ovplyvňujúca svetovú politiku pochváliť

Ak chceš pochopiť a spoznať históriu krajiny, pozri sa na minulosť jej tajných služieb – zaznie v úvode dokumentárneho filmu História Mossadu. O minulosti a top operáciách legendárnej izraelskej tajnej služby si môžeš prečítať v tomto článku.

Z podobného dôvodu sa zameriame aj na tú najväčšiu a najznámejšiu tajnú službu sveta, ktorá svojimi misiami už desaťročia ovplyvňuje svetovú politiku.

Reč bude o americkej CIA.

Opísať pár riadkami každú jej odtajnenú akciu by bolo na jeden článok nemožné. Veď v časoch Studenej vojny snáď neexistovala krajina, v ktorej by USA a Sovietsky zväz prostredníctvom svojich agentov nerobili špionáž či nemali rozohrané zákulisné hry.

Stručne si predstavíme príbeh CIA a aspoň zopár jej najznámejších operácií, ku ktorým sa Washington neskôr priznal.

Vznik CIA a základný rozdiel medzi ňou a FBI

CIA, teda Central Intelligence Agency (Centrálna alebo Ústredná spravodajská služba), vznikla krátko po 2. svetovej vojne za vlády prezidenta Harryho Trumana.

Za jeden z hlavných dôvodov sa označuje japonský útok na americké loďstvo v prístave Pearl Harbor, ktorý Američanov zaskočil nepripravených aj napriek tomu, že existovalo zopár varovaní, že sa niečo také chystá.

Agenti FBI, ktorá už vtedy existovala, však tieto správy dostatočne neprešetrili a na útok neupozornili. Výsledkom bolo niekoľko potopených lodí a okolo 2 400 mŕtvych.

Hlavnou úlohou CIA sa stalo robenie špionáží kdekoľvek vo svete, získavať dôležité informácie, vyhodnocovať ich, prípadne nejako zasiahnuť, ak to bude treba. Niekedy sa o CIA hovorí ako o prvej línii, ktorá zvonku chráni USA.

Ďalším dôvodom bol Sovietsky zväz a rozbiehajúca sa Studená vojna, ale údajne i nedobré vzťahy prezidenta Trumana s vtedajším vedením FBI. Zahraničnú rozviedku predsa mohol vytvoriť v rámci FBI, ale takouto mocou istých ľudí obdariť nechcel.

Odvtedy má USA tieto dve veľké agentúry. Rozdiel medzi CIA a FBI (Federal Bureau of Investigation, Federálny vyšetrovací úrad) je hlavne v tom, že CIA pôsobí v zahraničí a FBI na domácom území.

Z pôvodných pár desiatok zamestnancov sa CIA postupom času zväčšovala a stávala čoraz mocnejšou. Dnes má desaťtisíce ľudí, ktorí operujú po celom svete. Jej rozpočet sa pohybuje v niekoľkých miliardách, údajne až okolo 30 miliárd dolárov.

Presné čísla – koľko ľudí, aký rozpočet a aké má kto platy, tajná služba samozrejme zverejňovať nemusí, no veľmi pravdepodobne hovoríme o tej úplne najväčšej spravodajskej službe sveta.

Nábor nacistov a prečo má Irán ťažké srdce na Američanov

Prvá zaujímavá operácia sa týka skôr kontroverzného náboru ľudí, z ktorých si niektorí našli miesto aj v CIA.

Ide o operáciu Spinka (Operation Paperclip), ktorej cieľom bolo získať šikovných a zaujímavých nemeckých nacistov pre služby USA. Tí potom pre Američanov napríklad vyvíjali rakety, pracovali na vesmírnom programe či si našli uplatnenie v spravodajskej službe, hoci niektorí z nich boli vojnovými zločincami.

Na stovky nacistov v službách USA sa vo svojom článku pozrel aj New York Times. Niektoré informácie prebrali aj Aktuality, ktoré sa zamerali na dôstojníka SS a pravú ruku Eichmana (tvorcu konečného židovského riešenia) Otta von Bolschwinga, ktorý si hneď po vojne našiel prácu v CIA.

Pre mnohých, dokonca aj zo samotnej CIA, bol nábor niektorých nacistov hneď prvou chybou, ktorú nová spravodajská služba urobila.

Ďalšou, ktorú jej mnohí kritici CIA i samotnej USA dodnes vyčítajú, sa stal priveľký zásah do diania v niektorých krajinách.

Jedným z prvých takýchto veľkých zásahov bola operácia Ajax v Iráne v prvej polovici 50. rokov. Jej cieľom bolo zvrhnúť iránskeho premiéra Muhammada Mosaddeka, ktorý zoštátnil ropné polia patriace západným spoločnostiam.

USA pred niekoľkými rokmi zverejnili dokumenty, ako zhruba rok prebiehali prípravy a akými prostriedkami sa Američania chceli zbaviť novej vlády a najmä nového premiéra.

zdroj: TASR/AP/Hasan Jamali

Okrem zoštátnenia ropného priemyslu sa podľa spisov Američanom na Mosaddekovi nepozdávala likvidácia jeho politických oponentov. Obávali sa úplnej straty vplyvu a toho, že sa z Iránu stane ďalší komunistický satelit Sovietskeho zväzu.

„CIA zhromaždila toľko zbraní a výbušnín, že by gerile o sile desaťtisíc mužov stačili na pol roka. Na úplatky pre iránskych komplicov vynaložila 5,3 milióna dolárov, čo by dnes predstavovalo 48 miliónov dolárov,“ písali o podplácaní a podpore iránskej opozície Američanmi aj prostredníctvom zbraní Hospodárske noviny.

zdroj: TASR/ AP. Muhammad Mosaddek

V uliciach Iránu sa strhli nepokoje a rabovania revolucionármi, čo sa neskôr ukázalo naplánované a zinscenované agentmi CIA. Situáciu využil generál Zahedí, podľa niektorých taktiež podplatený Američanmi, ktorý s vojskom vyšiel upokojiť situáciu v uliciach, no obsadil aj vládne budovy a zadržal Mossadeka. Sám sa napokon stal premiérom.

Operácia teda vyšla a Mosaddek bol zvrhnutý, no iránsky ľud na zásah Západu do ich krajiny nezabudol. Tieto nálady a hnev využil miestny nábožensky vodca Chomejní, ktorý sa postaral v krajine o úspešnú islamskú revolúciu.

Počas nej Chomejního prívrženci v krajine obsadili aj americkú ambasádu a jej pracovníkov držali 444 dní ako rukojemníkov.

Napäté vzťahy medzi Iránom (ktorý od Chomejního revolúcie vedú islamskí konzervatívni lídri) a USA sú jasne citeľné dodnes.

Obsadenie americkej ambasády Chomejního revolucionármi a následnú záchrannú akciu niektorých Američanov z Iránu zachytáva trailer k oceňovanému filmu Argo.