Star­tup Sharks Roads­how — Sili­con Val­ley na Slo­ven­sku

Monika Roštárová / 13. marec 2015 / Tools a produktivita

Nedávno som sa stala súčas­ťou vyni­ka­jú­ceho podu­ja­tia, o kto­rom každý star­tu­pista mini­málne počul. SBA v rámci svojho prog­ramu Sharks Roads­how pri­viedla medzi nás odbor­ní­kov zo Sili­con Val­ley. Na Slo­ven­sko sa prišli pozrieť naozaj naj­väč­šie ryby z biz­nisu: Ken Sin­ger, Gigi Wang, Alf­redo Cop­pola, Bill Rei­chert a Chris Burry. Event na mňa uro­bil dojem, o ktorý sa chcem s vami pode­liť. Pred­nášky boli naozaj inšpi­ra­tívne, no mňa naviac zau­jí­mali osobné kon­zul­tá­cie s hos­ťami.

Ako člo­vek, ktorý už nejaké tie star­tup kon­fe­ren­cie zažil, mám istú pred­stavu o even­toch so sve­tovo uzná­va­nými star­tu­po­vými guru. Pri pri­hla­so­vaní na Roads­how som si hľa­dala infor­má­cie o kaž­dom pozva­nom zvlášť, aby som zosta­vila sku­pinky ľudí z komu­nity Fle­mia, ktorá sa stretne s jed­not­li­vými „žra­lokmi“ na osob­ných kon­zul­tá­ciách. Vytvo­rila som si obraz ľudí, ktorí sa den­no­denne stre­tá­vajú s množ­stvom star­tu­pov a sú v obore zbehlí, ale prav­de­po­dobne budú dávať osved­čené, no rov­naké odpo­rú­ča­nia skôr vo vše­obec­nej rovine. OMYL!

To, že tím Roads­how bude úplne iný mi bolo jasné už v prie­behu prvého stret­nu­tia s Alf­re­dom a Bil­lom, kto­rým sme pre­zen­to­vali náš star­tup Key.Vi. Boli usmie­vaví, úplne otvo­rení akej­koľ­vek dis­ku­sií a nášmu ide­a­ma­ke­rovi Robovi dali veľmi trefné odpo­rú­ča­nia, ktoré sme hneď zapra­co­vali. Ďal­šie prek­va­pe­nie pre mňa nastalo hneď na druhý deň. Krá­čala som po chodbe Fakulty Mana­ge­mentu ponáh­ľa­júc sa za svo­jimi štu­den­tami a zrazu sa zja­vila sku­pinka ľudí a medzi nimi Alf­redo. Okam­žite ma spoz­nal a pozdra­vil ma s úsme­vom: „Hi Monika, Fle­mio mana­ger!“ Fakt som zostala v úžase. Ten člo­vek sa bavil s mnoho novými ľuďmi a pamätá si moju tvár, moje meno a „moju“ firmu. Samoz­rejme, vždy sa sna­žím o to, aby si ma každý zapa­mä­tal, ale toto ma dostalo.

Bola som veľmi pro­ak­tívna, čo sa týka doha­do­va­nia stret­nutí a naše kon­zul­tá­cie pokra­čo­vali. Ken je vysmiaty sym­pa­tický Kóre­jec vycho­vaný v Ame­rike. Zanie­te­nec do tech­no­lo­gic­kého sveta sa okam­žite začal zau­jí­mať o pod­rob­nosti tech­no­lo­gic­kých rie­šení našich star­tu­pov. V tejto časti roz­ho­voru boli domi­nantní skôr cha­lani. Živo sa zau­jí­mal o každý detail nášho tech­no­lo­gic­kého rie­še­nia. Pote­šu­júce bolo, že sme ho nad­mieru uspo­ko­jili svo­jimi odpo­ve­ďami. Rýchlo sa zorien­to­val v našom pro­jekte a bolo vidieť, že pozná špe­ci­fiká nie­len ame­ric­kého, ale aj slo­ven­ského trhu. Trefne popí­sal cha­rak­ter slo­ven­ských zákaz­ní­kov. Na môj prek­va­pený pohľad zare­a­go­val s úsme­vom „ I have my eyes open“. Každý, kto sa s Kenom stre­tol, odchá­dzal od neho v dob­rej nálade.

Asi je pri­ro­dzené, že som sa ako jediná žena z nášho manaž­ment tímu túžila stret­núť s jedi­nou ženou z Roads­how. Za Gigi som si síce musela tro­chu poces­to­vať do neďa­le­kej Žiliny, ale to mi von­kon­com nepre­ká­žalo. Záu­jem­cov o stret­nu­tie bolo veľa a každý by mal dostať šancu, takže by som si kľudne spra­vila výlet aj do Košíc. S Gigi sme mali kla­sické biz­nis „One to One“ stret­nu­tie. Jedna druhú sme už na začiatku zau­jali. Gigi pôsobí pri osob­nom stret­nutí aj pre­zen­to­vaní veľmi sebaisto a vyža­ruje z nej cha­rizma. Týmto na prvý pohľad dostala aj mňa. Dohodli sme sa na vzá­jom­nej spo­lu­práci a ostala so mnou dlh­šie, aby mi aj tak dala odpo­rú­ča­nia ako pro­fe­si­onál­nej žene v biz­nise. Stret­nu­tie s ňou ma doslova nabilo ener­giou.

Rady z kon­zul­tá­cií boli kon­krétne a prak­tické a naozaj nám pomohli pri rie­šení zlo­ži­tých biz­nis otá­zok. Ak to mám brať z hľa­diska firmy a cie­ľov, ktoré som mala, dali mi stret­nu­tia toho samoz­rejme veľa. Všetci pomohli našim star­tu­pom a súhla­sili, že sa stanú exter­nými men­tormi Fle­mia. Dojem, ktorý na mňa Bill, Alf­redo, Ken a Gigi uro­bili, sa umoc­nil ešte jed­nou ohrom­nou vecou. Boli pria­teľ­skí a napriek tomu, že sú to „veľké ryby“, sprá­vali sa veľmi ľud­sky. Je fajn vidieť ich s ľud­skou tvá­rou a úsme­vom.

Každý mal vlastné osobné čaro a budil rešpekt. Obrov­ský je prí­nos, ktorý tieto stret­nu­tia dali mne. Hlavne som sa pre­sved­čila o tom, že aj „žra­loci“ sú iba ľudia. Teším sa na nich znovu a dúfam, že podob­ných podu­jatí bude viac. SBA klo­búk dolu!

Pridať komentár (0)