Zmys­lom života nie je šťas­tie. Je ním uži­toč­nosť

Šimon Hale / 24. november 2016 / Tools a produktivita

Asi každý z nás raz dospel do bodu, v kto­rom sa zamys­lel nad tým, čo je vôbec zmys­lom nášho života. Väč­šina ľudí sa zho­duje na tom, že je to šťas­tie. Hoci sa to tak môže zdať, nie je to cel­kom pravda.

Dlhú dobu som veril tomu, že exis­tuje len jeden jediný zmy­sel ľud­ského života: šťas­tie. Pocit — alebo ak chceš — stav mysle, kvôli kto­rému zatí­name zuby vždy, keď je naj­hor­šie — aby sme sa v koneč­nom dôsledku nejako k tomu šťas­tiu pred­rali. A určite nie som jediný, kto tomuto dote­raz veril.

Ak sa lep­šie pozrieš okolo seba, uve­do­míš si, že väč­šina ľudí sa neus­tále naháňa práve za šťas­tím. To je vlastne dôvod, prečo neus­tále kupu­jeme všetky tie s*ačky, ktoré vlastne ani k životu nepot­re­bu­jeme, prečo zaspá­vame s nie­kym, koho nemi­lu­jeme, a v práci tvrdo makáme, len aby sme zís­kali uzna­nie nie­koho, kto je nám v pod­state úplne ukrad­nutý.

Prečo toto všetko robíme? To ti s urči­tos­ťou nepo­viem. Nie som vše­ved. Viem iba, že to má svoj psy­cho­lo­gický, eko­no­mický, sociálny, kul­túrny a neviem ešte aký ďalší dôvod. Zoznam je neko­nečný

traveling-alone-1096848-twobyonezdroj: blog.risegear.com

Väč­šina ľudí iba neus­tále ana­ly­zuje, prečo nie sme šťastní, a prečo neži­jeme zmys­lu­plné životy. Skôr ako to, prečo to tak je, ma zau­jíma, ako to môžeme zme­niť.

Ešte pred nie­koľ­kým rokmi som tiež neus­tále nahá­ňal šťas­tie. Poznáš to. Ideš na dovo­lenku, pre­tože si pre­sved­čený, že potom budeš šťast­nejší. Dosta­neš dobre pla­tený job, ktorý úplne nezná­šaš, ale mys­líš si, že ťa to urobí šťast­ným. Kúpiš si nové auto, pre­tože si naho­vá­raš, že ti to určite otočí život hore nohami a od toho momentu budeš v živote šťastný ako blcha.

No a potom, na konci dňa, keď ležíš v posteli, pre­mýš­ľaš: „A čo teraz? Čo bude ďal­šie v tomto neko­neč­nom hľa­daní šťas­tia?”

Ja ti to teda poviem — budeš sa zasa nahá­ňať za nie­čim, o čom si pre­sved­čený, že ťa urobí šťast­ným. Ibaže toto všetko je len pozlátko. Pod­vod. Vymys­lený prí­beh, kto­rému sme uve­rili. Pre­tože šťas­tie roz­hodne nie je alfou a ome­gou našej exis­ten­cie.

30575b58793c02334b4095ec3ae4fdedzdroj: s-media-cache-ak0.pinimg.com

Šťas­tie samo o sebe nemôže byť naším jedi­ným život­ným cie­ľom. Verím tomu, že sku­toč­ným zmys­lom života je uži­toč­nosť. A šťas­tie je len ved­ľaj­ším pro­duk­tom uži­toč­nosti. Ak nad tým tro­cha hlb­šie poroz­mýš­ľaš, uve­do­míš si, že je to naozaj tak.

To, že ideš naku­po­vať alebo na dovo­lenku, je síce pekné, ale prob­lém je v tom, že to samo o sebe nie je uži­točné. Nič nevyt­vá­raš. Neber ma v zlom — tiež občas rád vypnem nie­kde na dovo­lenke, alebo si niečo kúpim. No ak mám byť úprimný, nie je to niečo, čo by dávalo môjmu životu zmy­sel.

Pre­tože sku­točne šťastný som, keď som uži­točný. Keď niečo tvo­rím — niečo, čo je pros­pešné či už pre mňa, alebo pre nie­koho iného. Niečo, čo má zmy­sel. Dlhú dobu som si lámal hlavu nad tým, ako vysvet­liť celú túto vec so šťas­tím a uži­toč­nos­ťou, a až nedávno som nara­zil na tento citát R. W. Emer­sona, ktorý pove­dal: „Zmys­lom života nie je byť šťastný. Ale byť uži­točný, čestný, súcitný, a uro­biť všetko pre to, aby si nie­len žil, ale aby si žil dobre.”

Trvalo mi cel­kom dlho, kým som si uve­do­mil, čo vlastne so svo­jím živo­tom robím. A aj keď to všetko vyznie asi dosť kom­pli­ko­vane, v sku­toč­nosti je to pomerne jed­no­du­ché.

636052435154552834-1508689237_1-jqpiys1tqk6dwaefygtzyazdroj: az616578.vo.msecnd.net

Aby si vo svo­jom živote uro­bil niečo uži­točné, nemu­síš kvôli tomu hneď zme­niť svet. Len sa snaž, aby si ho uro­bil o tro­chu lep­ším mies­tom, než bol pred­tým, ako si sa naro­dil. Ak nevieš ako na to, dám ti zopár tipov:

  • zavo­laj rodi­čom a spý­taj sa, či náho­dou niečo nepot­re­bujú;
  • pošli babku do kúpe­ľov;
  • pomôž tehot­nej žene s kočí­kom;
  • vyrob fra­jerke alebo man­želke koláž s vašimi fot­kami (nie digi­tálnu!);
  • sprá­vaj sa dobre ku svo­jim zamest­nan­com;

Toto boli len prí­klady. Ale ako vidíš, nie je to žiadna veda. Stačí, keď každý deň uro­bíš úplnú malič­kosť a pri­číta sa ti to k zmys­lu­pl­nému žitiu.

To posledné, čo chcem, je ležať na smr­teľ­nej posteli s poci­tom, že celý môj život stál úplne za nič. Že som vlastne za sebou neza­ne­chal žia­den dôkaz o svo­jej exis­ten­cií. Pre­tože nie je nič hor­šie, ako pre­már­nený ľud­ský poten­ciál. Ak nie­kto pre­žije celý život a neurobí pre túto spo­loč­nosť vôbec nič, neza­ne­chá za sebou žiadne dedič­stvo – a teraz nemám na mysli len hmotné statky – je to naozaj smutné.

Pri­tom — byť uži­točný je len stav mysle. Treba začať roz­hod­nu­tím. Tak ako ja, keď som jed­ného dňa vstal, a zamys­lel som sa: Čo robím pre tento svet? Odpo­veď bola nič.

A v ten istý deň som začal písať. Pre teba to môže byť natá­ča­nie videí alebo vytvá­ra­nie neja­kého pro­duktu, hocičo. Pre mňa je to písa­nie.

Len to neber prí­liš vážne. Moc nad tým neuva­žuj. Jed­no­du­cho len každý deň urob niečo uži­točné. Čokoľ­vek. A nehľa­daj šťas­tie tam, kde nie je. Ak budeš žiť zmys­lu­plne a plno­hod­notne, ver mi, že šťas­tie si ťa nájde.

zdroj článku: medium.com zdroj titul­nej foto­gra­fie: Visu­alartzi

Pridať komentár (0)