Záchranár varuje pred 3 chybami, ktoré Slovákov posielajú do sanitky: Z auta si nerob chladničku, radí (ROZHOVOR)

Leto si väčšina ľudí spája s oddychom, dovolenkami, kúpaliskami či posedením na terase. Posledné roky však ukazujú, že vysoké teploty už nie sú len otázkou komfortu, ale čoraz častejšie aj zdravia.

Tropické dni s teplotami presahujúcimi 35 stupňov dokážu organizmus zaťažiť oveľa viac, než si mnohí pripúšťajú. Stačí niekoľko hodín na priamom slnku, náročnejšia fyzická aktivita alebo podcenený pitný režim a zdanlivo obyčajný letný deň sa môže skončiť kolapsom či dokonca zásahom záchranárov.

Práve nebezpečenstvo horúčav ľudia často podceňujú. Mnohí čakajú, kým dostanú smäd, športujú aj počas obedňajších horúčav alebo si myslia, že studené pivo na terase je najlepší spôsob, ako sa ochladiť.

Odborníci pritom dlhodobo upozorňujú, že niektoré bežné letné návyky môžu výrazne zvýšiť riziko dehydratácie, prehriatia organizmu či úpalu. Ohrození nie sú len seniori alebo malé deti. Do problémov sa môže dostať aj zdravý dospelý človek, ak precení svoje sily alebo ignoruje prvé varovné signály tela.

Kedy už ide o život?

Konateľ spoločnosti AP Rescue a záchranár Peter Lakomý v rozhovore pre Startitup spomína najrizikovejšie situácie počas horúčav a aj to, ako spoznáš prvé príznaky dehydratácie či úpalu a prečo by si nemal čakať na pocit smädu. 

Vysvetľuje tiež, akú teplotu nastaviť na klimatizácii, aby telo neutrpelo zbytočný šok, čo sa deje v organizme pri kombinácii alkoholu, kofeínu a silného slnka alebo prečo práve bežné práce okolo domu patria počas tropických dní medzi najčastejšie dôvody výjazdov záchranárov.

V rozhovore ti prinášame aj praktické rady, ktoré môžu pomôcť predísť vážnym zdravotným komplikáciám. Odborník zároveň prezrádza, v ktorom momente už nestačí studený obklad a oddych v tieni, ale je potrebné okamžite volať záchrannú službu. Niektoré odporúčania pritom môžu mnohých prekvapiť.

• Kedy sa z obyčajného pobytu na slnku stáva život ohrozujúci úpal?
• Akú teplotu by si mal mať v miestnosti, aby si telu nespôsobil šok? 
• Ktoré prvé príznaky dehydratácie väčšina ľudí ignoruje?
• Aké tri činnosti by si počas tropických dní radšej nemal robiť?
• Kedy už studený obklad nestačí a treba volať záchranku?
• Koľko litrov vody by si mal denne vypiť? 

Ktorú vekovú skupinu najviac zasahujú horúčavy?

Najviac ohrození sú malé deti a seniori. Ich organizmus si totiž nevie s vysokými teplotami poradiť tak dobre ako u zdravého dospelého človeka.

Nie je klimatizácia v istom bode nebezpečná? Aká by mala byť optimálna teplota v miestnosti, aby to nebol pre telo príliš veľký šok?

Klimatizácia nie je nepriateľ. Problém vzniká vtedy, keď si z kancelárie alebo auta urobíme chladničku. Ak je vonku 38 stupňov a vo vnútri auta alebo bytu 18 stupňov, telo dostáva zbytočný šok. Ideálne je mať vo vnútri interiéru okolo 24 až 26 stupňov.

zdroj: Ilustračné foto: Freepik

Koľko litrov vody potrebuje priemerný dospelý človek denne vypiť?

Nedá sa povedať jedno číslo pre každého. Závisí to od váhy, práce aj od počasia. Keď sú však takéto horúčavy alebo človek športuje či pracuje vonku, pokojne môže potrebovať vyšší príjem tekutín. Dôležité je piť priebežne počas celého dňa. Ak čakáme, kým dostaneme smäd, už je neskoro.

Slováci milujú studené letné čapované pivo alebo ľadovú kávu na terase. Čo presne sa stane v tele človeka, ktorý v 38-stupňovom teple kombinuje alkohol, kofeín a priame slnko?

To je kombinácia, ktorú ako záchranári vidíme veľmi často. Alkohol zhorší schopnosť tela zvládať teplo a zároveň otupí ľudský úsudok. Človek si vyslovene nevšimne, že sa prehrieva. Káva sama o sebe pri bežnom množstve nie je veľký problém, ale spolu s horúčavou, alkoholom a nedostatkom vody môže celý stav ešte zhoršiť. Výsledkom býva kolaps, nízky tlak alebo porucha vedomia.

Aké sú prvé signály dehydratácie?

Najskôr príde smäd. Potom bolesť hlavy, únava, závraty alebo sucho v ústach. Ľudia bývajú podráždení, menej sa sústredia a moč je tmavší ako zvyčajne. To sú prvé varovné signály, že telo potrebuje vodu.

Ak vynecháme pitie vody, čo je tá jedna vec, ktorú ľudia v lete skutočne podceňujú a vôbec im nenapadne, že kvôli nej skončia v sanitke?

To, že pokračujú v bežnom režime, akoby bolo vonku dvadsať stupňov. Idú si na obed zabehať, kosia trávu, opravujú strechu alebo prenášajú ťažké veci. Práve pri takejto námahe v najväčších horúčavách často končia ľudia v sanitke.

Kedy sa z obyčajného „pobytu na slnku“ stáva život ohrozujúci úpal a v ktorom momente už domáca liečba a studený obklad na čelo nestačia?

Ak je človek zmätený, prestáva komunikovať, kolabuje, zvracia alebo stráca vedomie, už nejde o obyčajné prehriatie. Vtedy treba okamžite volať záchrannú službu. Studený obklad už nestačí.

Organizmus je prehriaty natoľko, že môže dôjsť k zlyhaniu životných funkcií. Preto je dôležité okamžite presunúť takéhoto človeka do tieňa, podávať mu tekutiny pomaly, ak je pri vedomí a začať aktívne chladiť. Ak je v bezvedomí, tak okamžite začneme s poskytovaním prvej pomoci.

97-ročný unikátny areál aj piknik pri Dunaji: Prinášame ti 5 tipov, ako prežiť dovolenku v Bratislave za pár eur

Vedeli by ste poradiť top 3 aktivity, ktoré by ľudia nemali robiť v tých najväčších horúčavách a ktoré by, naopak, mali robiť?

Určite by som nešportoval na obed, nepracoval celé hodiny na priamom slnku a nekombinoval horúčavy s alkoholom. Naopak, odporúčam presunúť všetky náročnejšie aktivity na ráno alebo večer, pravidelne piť vodu a vždy vyhľadať tieň, keď cítime, že už toho máme dosť. Dávajme pozor na deti, starších dospelých a aj chronicky chorých príbuzných.

Čo musím urobiť, ak začínam mať pocit, že odpadnem a okolo mňa nikto nie je?

Okamžite prestať s tým, čo robím. Sadnúť si alebo si ľahnúť do tieňa, zdvihnúť nohy, pomaly piť vodu a začať sa ochladzovať. Ak sa stav nezlepší alebo mám pocit, že strácam vedomie, treba kričať o pomoc a dať o sebe vedieť okoliu, že niečo nie je v poriadku.

Je leto pre záchranárov najnáročnejšie obdobie?

Každé ročné obdobie má svoje typické výjazdy, ale počas horúčav ich naozaj pribúda. Okrem kolapsov riešime úrazy pri vode, nehody, alergické reakcie, popáleniny aj zhoršenia chronických ochorení. Horúčavy jednoducho zaťažujú celý organizmus a to sa odráža aj na počte výjazdov.

zdroj: TASR/Roman Hanc

Akých 5 zásad by mali ľudia dodržiavať, aby sa vyhli úpalu a prehriatiu organizmu?

Povedal by som to takto:

• pi pravidelne, aj keď nie si smädný,
• vyhýbaj sa slnku v najteplejšej časti dňa,
• nos ľahké oblečenie a pokrývku hlavy,
• nepreceňuj svoje sily,
• mysli na ostatných – najmä na deti, seniorov a ľudí, ktorí žijú sami.

Ak by ste mali povedať jednu jedinú vetu, ktorú by ste chceli, aby si všetci vryli do pamäti predtým, než udrie ďalšia vlna horúčav, ako by znela?

Jedna veta, ktorú by si mali všetci zapamätať, je, že horúčavy nie sú nebezpečné preto, že je leto. Sú nebezpečné vtedy, keď si myslíme, že sa nám nemôže nič stať.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing