12 vecí, kto­ré by si mal vedieť pred­tým, než dosiah­neš svo­je cie­le

Dárius Polák / 20. decembra 2015 / Lifehacking

Úspech. Ľudia sa za svo­jim nahá­ňa­jú celý život, nie­kto­rí ho nikdy nedo­siah­nu. Čo však naozaj ovplyv­ňu­je mie­ru úspe­chu ?

Nikdy to nebu­de také dob­ré, ako si mys­líš

Vychut­ná­va­nie si myš­lie­nok plne­nia úspe­chu je zvy­čaj­ne uspo­ko­ji­vej­šie ako samot­ný úspech. Potom čo zís­ka­me čo chce­me, či už je to bohat­stvo, zdra­vie ale­bo skve­lé vzťa­hy – navyk­ne­me si a vzru­še­nie z nás opad­ne. Čas­to krát sa sta­ne, že cieľ,
kto­rý dosiah­ne­me, nám spra­ví men­šiu radosť ako samot­ná ces­ta k nemu.

Pokiaľ si nece­níš to čo máš teraz, zís­ka­nie ďal­ších vecí tvoj život lep­ším neuro­bia.

mark-zuckerberg-1024x768

Jeden z pro­tiv­ní­kov šťas­tia je adap­tá­cia. Kupu­je­me si veci, kto­ré nás robia šťast­ný­mi a cíti­me sa úspeš­ne. No, iba na chví­ľu. Nové veci sú pre nás vzru­šu­jú­ce, až pokým si na ne nezvyk­ne­me.“ – Dr. Tho­mas Gilo­vich.

Nikdy to nebu­de také zlé, ako si mys­líš

Pres­ne tak , ako si mys­lí­me, že nás v pred­sta­ve nie­čo uro­bí šťast­nej­ším viac než v sku­toč­nos­ti, v tej istej pred­sta­ve
si mys­lí­me, že to bude aj ťaž­šie.

Čím dlh­šie prok­ras­ti­nu­ješ, po prí­pa­de sa tomu vyhý­baš, v tvo­jej hla­ve to pre teba bude ťaž­šie. Ako­náh­le však začneš, zis­tíš, že nepo­hod­lie je ove­ľa men­šie ako si si pred­sta­vo­val. Ľudia sa doká­žu adap­to­vať extrém­nym pod­mien­kam.
Keď sa vedo­me adap­tu­ješ enorm­né­mu stre­su, vyví­jaš sa.

1stdibs-working

Neexis­tu­je žiad­na ces­ta ku šťas­tiu

Väč­ši­na ľudí si mys­lí, že:

  • najprv musí nie­čo vlast­niť (penia­ze, čas, lás­ka)
  • až potom, môže vyko­nať to čo chce (pre­ces­to­vať svet, napí­sať kni­hu, začať pod­ni­kať, mať váž­ny vzťah)
  • čo im umož­ní byť nie­kým (byť šťast­ný, moti­vo­va­ný, zaľú­be­ný).

Tých­to troch bodov sa musíš zdr­žať, pokiaľ chceš byť úspeš­ný, šťast­ný ale­bo kým­koľ­vek chceš byť.

  • najprv buď tým, kým chceš byť
  • ďalej začni robiť veci, kto­ré ťa napĺňa­jú
  • a až tie­to dve roz­hod­nu­tia ti pri­ne­sú veci, kto­ré sú uve­de­né vyš­šie.

V živo­te k sebe pri­ťa­hu­je­me veci, kto­rý­mi sme my sami.

27DDDFAA00000578-3050917-image-a-8_1429719962844

Nie je žiad­na ces­ta ku šťas­tiu – šťas­tím je samot­ná ces­ta.“ – Thich Nhat Hanh.

Máš všet­ko na to, aby si uspel

Je jed­no­du­ché hovo­riť o tom, aký je nás život ťaž­ký. Je ľah­ké hovo­riť o tom, aký je náš život nefé­ro­vý. A že to, čo sme dosta­li my, je men­ší kus kolá­ča.

Pomoh­lo ti nie­ke­dy také­to zmýš­ľa­nie ?

Pokiaľ súdi­me našu situ­áciu hor­šie ako nie­ko­ho dru­hé­ho, sme oby­čaj­ní igno­ran­ti a hovo­rí­me nespráv­ne „Ty to máš ľah­ké. Ty nie si ako ja. Stal si sa úspeš­ným ľah­ko, pre­to­že si nemu­sel zažiť to isté čo ja.“

  • poznáš ľudí, kto­rí majú infor­má­ciu, kto­rú potre­bu­ješ,
  • poznáš ľudí, kto­rí majú kapi­tál, kto­rý potre­bu­ješ,
  • poznáš ľudí, kto­rí ťa môžu zozná­miť s tými, kto­rých by si mal spoz­nať

Svet ti nedl­ží nič. Dal ti všet­ko čo potre­bu­ješ. Prav­dou je, že máš všet­ko na to aby si uspel. A až to budeš cítiť v kos­tiach, začneš cítiť nesku­toč­nú váhu zod­po­ved­nos­ti voči sve­tu.

2

Tvo­ja kon­ku­ren­cia nie je tvoj nepria­teľ

Kon­ku­ren­cia je extré­me náklad­ná pre maxi­ma­li­zo­va­nie úžit­ku tvoj­ho pro­duk­tu a vytvá­ra­nia bohat­stva. Je to súboj až do kon­ca pre obi­dve stra­ny.

Namies­to vzá­jom­né­ho kon­ku­ro­va­nia si s iný­mi ľuď­mi a pod­nik­mi je lep­šie vytvo­riť nie­čo kom­plet­né nové, pop­rí­pa­de sa sústre­diť na svoj úzko vyme­dze­ný niche. Ako­náh­le si sám vybu­du­ješ auto­ri­tu, môžeš si dik­to­vať vlast­né pod­mien­ky, ako než sa reak­tív­ne pris­pô­so­bo­vať kon­ku­ren­cii, plus, vytvo­ríš mono­pol v pro­stre­dí, v kto­rom vytvá­raš hod­no­tu.

Den­no­den­né kon­ku­ro­va­nie s iný­mi ľuď­mi vedie k nahá­ňa­niu cie­ľov, kto­ré vlast­ne ani nie sú tvo­je. Môžeš sa sna­žiť celý život udr­žať tem­po, no prav­de­po­dob­ne budeš mať úbo­hý život.

Všet­ky spo­loč­nos­ti, kto­ré zly­ha­li sú rov­na­ké. Zly­ha­li v úte­ku pred kon­ku­ren­ci­ou.“ – Peter Thiel.

Zará­ba­nie peňa­zí je morál­ne

Poznám veľa ľudí na Slo­ven­sku, kto­rí si mys­lia, že vytvá­ra­nie peňa­zí nie je morál­ne, a že ľudia s peniaz­mi sú zlí. Veria tomu, že ten kto hľa­dá pro­fit núti slab­ších kupo­vať ich pro­dukt.

Penia­ze nie sú zlé, sú neut­rál­ne. Je to sym­bol vní­ma­nej hod­no­ty.

Neexis­tu­je tá „správ­na“ cena. Správ­na cena je vní­ma­ná hod­no­tou pre zákaz­ní­ka. Pokiaľ je prí­liš vyso­ká, zákaz­ník ju neza­pla­tí. Môže­me byť šťast­ní, že žije­me v spo­loč­nos­ti so sys­té­mom peňa­zí. Umož­ňu­je nám dať, poži­čať a dostá­vať. Zará­ba­nie peňa­zí je úpl­ne morál­ne, pokiaľ sa vyko­ná­va pre úprim­nosť a integ­ri­tu. Pokiaľ sa cítiš nemo­rál­nym za prá­cu, kto­rú robíš, mal by si ju zme­niť.

Tvo­ja prá­ca by mala byť odra­zom v zrkad­le. Je to vždy voľ­ba ostat­ných, či vní­ma­jú tvo­ju tvo­re­nú hod­no­tu.

Pokiaľ sú tvo­je cie­le logic­ké, neoča­ká­vaj šťas­tie (a oce­ne­nie)

Tak­mer všet­ci máme logic­ké cie­le, kto­ré nepot­re­bu­jú veľ­kú pred­sta­vu. Urči­te nepot­re­bu­jú vie­ru, šťas­tie, či „zázrak“.

Ja osob­ne sa cítim smut­ne keď vidím akí skep­tic­kí sú ľudia vďa­ka tomu, že sa necha­li ovplyv­niť ostat­ný­mi. Nachá­dzam veľ­ké pote­še­nie v usi­lo­va­ní sa o veci, kto­ré ostat­ní pova­žu­jú za absurd­né. Po prav­de, v súčas­nos­ti je všet­ko mož­né. Neve­ríš mi ? Pre­lis­tuj si encyk­lo­pé­diu. Neboj sa ničo­ho. Mys­li glo­bál­ne, konaj lokál­ne.

1200

Nehľa­daj pochva­lu, hľa­daj kri­ti­ku

Vyrást­li sme v spo­loč­nos­ti, kto­rá nás uro­bi­la kreh­ký­mi. Je ľah­ké dostať pochva­lu od rodi­ny a zná­mych, kto­rí ti pove­dia pres­ne to čo chceš počuť. To, čo ťa však posu­nie ďalej je kri­ti­ka. Tvo­ja prá­ca sto­jí za povšim­nu­tie, až kým ti ju nie­kto dá nevy­žia­da­ne.

Vytvá­raj to, čo si želáš, aby už exis­to­va­lo

Pod­ni­ka­te­lia dizaj­nu­jú svoj pro­dukt tak, aby si „poškra­ba­li vlast­ný chr­bát.“ Väč­ši­na prob­lé­mov sa vyrie­ši­la tým­to spô­so­bom. Zaži­ješ prob­lém a vytvo­ríš rie­še­nie. Ten istý prí­stup náj­deš aj v iných sfé­rach živo­ta. Umel­ci vytvá­ra­jú die­la, kto­ré chcú vidieť a hudob­ní­ci hud­bu, kto­rú chcú počuť.

Ja píšem člán­ky podob­né tým, kto­ré čítam ja.

Päť minút je sak­ra veľa času

Pokiaľ máš 5 minút času, ako ho využi­ješ ? Väč­ši­na ho pou­ži­je ako výho­vor­ku pre oddych a leňo­še­nie.

Pri leňo­še­ní 5 minút, 5x den­ne, pre­mr­há­me 25 minút den­ne. To vychá­dza na 9 125 minút roč­ne. Moja pani uči­teľ­ka na základ­nej mi pove­da­la, že vždy keď budem čítať počas pre­stáv­ky, či už medzi hodi­na­mi ale­bo po vyrie­še­ní úlo­hy, pre­čí­tam toho viac. Logic­ky, mala prav­du. Vždy keď som skon­čil skôr ale­bo mal čas, zobral som si kniž­ku a čítal som.

To ako strá­viš peri­odic­kých päť minút pre­stáv­ky sta­no­vu­je tvoj fak­tor úspe­chu. Kaž­dý krok ťa posú­va ďalej.

download

Vče­raj­ší deň je dôle­ži­tej­ší ako dneš­ný

Tvoj súčas­ný stav je odra­zom tvo­jich minu­lých roz­hod­nu­tí. Máš veľ­kú schop­nosť zme­niť tra­jek­tó­riu svoj­ho živo­ta tu a teraz, no tam kde si, si vďa­ka svo­jej minu­los­ti. Všet­ci hovo­ria, že na minu­los­ti nezá­le­ží, no nie je to prav­da.

Dne­šok je zaj­traj­šok vče­rajš­ka. To čo uro­bíš dnes posil­ní ale­bo osla­bí tvo­je budú­ce momen­ty. Väč­ši­na ľudí odkla­dá veci na zaj­traj­šok. Nebuď väč­ši­na ľudí. Je to pres­ne ako pri­stá­va­nie s lie­tad­lom, čím dlh­šie sa čaká na správ­ny moment, tým ťaž­šie je vrá­tiť sa späť na správ­ny kurz.

Naj­lep­ší čas pre zasa­de­nie stro­mu bolo dvad­sať rokov doza­du. Dru­hý naj­lep­ší je teraz.“ – čín­ske prí­slo­vie.

Veci nemu­sia trvať tak dlho, ako ti ostat­ní hovo­ria

Na Star­ti­tup som nara­zil na pre­lo­me júla a augus­ta toh­to roka. Odvte­dy sa sta­lo mojou kaž­do­den­nou ruti­nou. Vždy keď som ráno pri­šiel do kan­ce­lá­rie, zapol som note­bo­ok, spra­vil si čaj a než som sa pus­til do prá­ce, pre­čí­tal som si člán­ky, kto­ré ma nakop­li do mojej „work-flow“. Vo svo­jom vnút­ri som vedel, že témy sú mi veľ­mi blíz­ke a doká­zal by som pris­pieť s obsa­hom, hoci som pred­tým nena­pí­sal ani čiar­ku. Po pár mesia­coch, to priš­lo z ničo­ho nič a bol som pri­ja­tý do inter­né­ho tímu Star­ti­tup. Nepri­šiel som však ako redak­tor. Ku svoj­mu prvé­mu člán­ku som sa dostal úpl­nou náho­dou. Sna­žil som sa do slov vlo­žiť svo­je myš­lien­ky a pre­dov­šet­kým to, čo cítim. A stá­le to tak robím.

index

zdroj: medium.com

Pridať komentár (0)