13 záhad našej Zeme, ktoré sme ešte neodhalili

  • Už po stáročia sa snažíme objavovať všetky skryté tajomstvá našej planéty. Stále ich je ešte niekoľko, ktoré sme nenašli, nedokázali, nedosiahli alebo čakáme, kým sa potvrdia.
earth-space
pexels.com
  • Už po stáročia sa snažíme objavovať všetky skryté tajomstvá našej planéty. Stále ich je ešte niekoľko, ktoré sme nenašli, nedokázali, nedosiahli alebo čakáme, kým sa potvrdia.
  1. Nikdy sme sa nedostali až do plášťa

foto: commons.wikimedia.org

Seizmológovia veria, že vnútorné jadro našej planéty je pevné, zatiaľ čo vonkajšie je tekuté a roztavené. Za ním nasleduje plášť, pričom jeho kôra pláva na vrchu. Zatiaľ však nemáme tušenie z čoho by sa mohol skladať, keďže sme sa k nemu nikdy nedostali. Jeho hĺbka je od 30 km do 2900 km a najbližšie k vrchu zemskej kôry je oblasť pri Kole v Rusku. Tam začína v hĺbke iba 12.3 km.

  1. Póly sa môžu meniť

foto: ru.depositphotos.com

Zemské magnetické póly môžu meniť svoju polarizáciu. Takýto stav sa udial už mnohokrát v histórii. Naposledy pred 10 miliónmi rokov a pravdepodobne sa to stane znovu. Nikto ale nevie, prečo.

  1. Mali sme dva mesiace

foto: ru.depositphotos.com

Astronómovia tvrdia, že Zem mala dva mesiace asi pred 4,6 miliónmi rokov. Ten druhý bol asi 1 200 km veľký a prechádzal po tej istej obežnej dráhe, ako náš mesiac dnes. Samozrejme, až kým sa nezrazili. To vysvetľuje, prečo má náš terajší mesiac tak rozdielne strany.

  1. Trhliny na mesiaci

foto: the-moon.wikispaces.com

Len málo ľudí vie, že aj na Mesiaci sa vyskytujú zemetrasenia. Na rozdiel od tých našich, tie na Mesiaci sú omnoho slabšie a vyskytujú sa ojedinele. Existuje teória, podľa ktorej sa zemetrasenie deje kvôli vzájomnému pôsobeniu Slnka a Zeme na Mesiac, a tiež kvôli padajúcim meteoritom.

  1. Zem sa točí veľmi rýchlo

foto: pixabay.com

Zem sa otáča rýchlosťou 1600 km/h a jej pohyb okolo Slnka je ešte rýchlejší. Je to približne 108 000 km/h. My však môžeme cítiť jediný pohyb a to ten, keď sa zmení jej rýchlosť. Kvôli konštantnej rýchlosti a sile gravitácie vôbec ani nevieme, že cestujeme vesmírom tak rýchlo.

  1. Čas sa zväčšuje

foto: commons.wikimedia.org

Pred 620 miliónmi rokov, trval jeden deň na Zemi približne 21.9 hodiny. Zem sa postupne spomaľuje každých 100 rokov o 70 milisekúnd.

  1. Podivná gravitácia

foto: www.jpl.nasa.gov

Naša planéta nie je dokonalá guľa, takže sú na nej oblasti s vysokou a aj s nízkou gravitačnou silou. Jednou z takýchto anomálií je Hudson Bay v Kanade. Vedci zistili, že slabá gravitácia je spôsobená nízkou hustotou prostredia spôsobenou rýchlym topením ľadovcov.

  1. Najhorúcejšie a najchladnejšie body na Zemi

foto: commons.wikimedia.org

Najhorúcejšie miesto na planéte je v Aziziya v Líbyi, kde sa teploty dokážu vyšplhať až do +58°С. Najchladnejšie miesto je Antarktída, kde teplota klesá na -73°С. Najnižšia pozorovaná teplota však bola zaznamenaná na ruskej stanici Vostok, 21. júla 1983 (-89,2 ° С).

  1. Planéta je silne znečistená

foto: upload.wikimedia.org

Toto naozaj nie je veľká novinka. Astronauti tvrdia, že v roku 1978 bol pohľad na Zem pomerne odlišný od toho, čo vidíme teraz. S množstvom kozmického odpadu sa naša modrá, zelená a biela planéta stáva hnedou, šedou a čiernou.

  1. Krajina sa skladá zo železa, kyslíka a kremíka

 

foto: brightside.me

Ak by sme rozdelili základné prvky našej planéty na tie základné, vyzeralo by to takto: 32.1% železa, 30.1% kyslíka, 15.1% kremíka a 13.9% horčíka. Väčšina železa (asi 90%) sa nachádza v jadre, zatiaľ čo zemská kôra obsahuje najviac kyslíka (47%).

  1. Zem bola niekedy fialová

foto: ru.depositphotos.com

Staroveké rastliny používali iný spôsob absorpcie svetla, čo spôsobovalo s ich chlorofylom odrážanie červeného a modrého svetla, nie zeleného, čo vo finálnej verzii dávalo fialovú.

  1. Skrytý oceán

foto: ru.wikipedia.org

Vedci našli obrovskú vodnú nádrž, hlboko pod zemským povrchom vo vzdialenosti 410-660 km. Je 2,7 miliardy rokov stará. Voda je pod obrovským tlakom a jej objem je dostatočne veľký na to, aby vyplnil všetky oceány Zeme až trikrát. Tento objav spôsobil vznik teórie, že oceány sa objavili v dôsledku podzemného oceánskeho výbuchu.

  1. Život na Marse

foto: ru.depositphotos.com

Po rokoch špekulácií o rôznych formách života na iných planétach, našli vedci niektoré príznaky podporujúce ich teórie, že na Marse bol a možno aj je život. Jedná sa o prítomnosť životne dôležitej molekuly, ktorá sa prejavuje v rôznych formáciách v kráteri Gale. Po rôznych testoch roverov, sú takéto teórie čoraz častejšie potvrdzované.

Zdroj článku: brightside.me

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech