17-ročný vedec vymyslel spôsob, akým zabrániť šíreniu baktérií v lietadlách

  • Možno pre teba jeho oblasť pôsobenia nepredstavuje ten najurgentnejší problém našej civilizácie, no opak môže byť pravdou. Prasacia chrípka, SARS, či Ebola sa v minulosti šírili lietadlom, rozniesli do celého sveta a zabili tisícky ľudí. Ventilačný systém v lietadlách tomu priam napomáha. Raymond Wang z Kanady na to ale pravdepodobne našiel riešenie.
  • Možno pre teba jeho oblasť pôsobenia nepredstavuje ten najurgentnejší problém našej civilizácie, no opak môže byť pravdou. Prasacia chrípka, SARS, či Ebola sa v minulosti šírili lietadlom, rozniesli do celého sveta a zabili tisícky ľudí. Ventilačný systém v lietadlách tomu priam napomáha. Raymond Wang z Kanady na to ale pravdepodobne našiel riešenie.

Ročne lietadlami po celom svete poletia 3 miliardy ľudí, čo je takmer polovica celkového obyvateľstva našej Zeme. Zároveň je to skvelá príležitosť pre všetky nákazy prenášané vzduchom, poprípade telesnými tekutinami, aby sa z lokálnych stali globálnymi – najmä, ak je ich inkubačná doba dlhá, čiže ak trvá dlhší čas, než po infekcii príde k prejaveniu prvých príznakov, a teda než ju je možné rozpoznať. Napríklad pri Ebole bola inkubačná doba dlhá 2 až 21 dní.

Často síce pomôže karanténa vytvorená pre návštevníkov rizikových oblastí, no to len tým, ktorí chorobe ešte neboli vystavení. Pre tých, ktorým sa to už stalo – napríklad vrámci letu z rizikovej oblasti – už môže byť neskoro. Ako však predísť samotnému nakazeniu, keď vzduch (spolu s nebezpečnými patogénmi) v lietadlách dokola cirkuluje a prechádza okolo každého jedného pasažiera? Je priam úrodnou pôdou pre každú nákazu, najmä v spojení s často prisilnou klímou, z ktorej môžu pasažieri nachladnúť a čeliť tak prípadným nákazam aj s naštrbenou imunitou.

capture_decran_2015-10-29_a_18.30.46_0

 

Raymonda Wanga k výskumu doviedla práve epidémia Eboly z roku 2014. Pri rešerši napríklad zistil, že niekto, kto v lietadle strávi tri hodiny a je nakazený prasacou chrípkou, ju stihne preniesť až na sedemnásť ďalších ľudí, zatiaľ čo nákaza SARS sa takto dokáže rozšíriť až medzi 22 ľudí. Keď si nejaký pasažier kýchne, vzduch kabínou niekoľko krát prejde, než sa vôbec môže dostať k filtru vzduchu, ktorý dokáže eliminovať až 99,7 percent patogénov. Lenže to už môže byť neskoro.

Keďže Wang nemal peniaze na kúpu vlastného lietadla, vybudoval namiesto neho počítačový systém, ktorý podmienky počas letu aspoň virtuálne simuloval. Konkrétne sa sústredil na model civilného Boeingu 737. Tie mu dokonca poskytli presnejšie výsledky, než by dosiahol meraniami v lietadle. Do 3D virtuálneho modelu lietadla pridal dáta o smerovaní vzduchu, následne naprogramoval spomínané simulačné cykly a nechal program, nech prevedie viacero výpočtov. Z nich bolo veľmi evidentné, ako a kadiaľ putuje vzduch, keď si niekto kýchne, zakašle, či keď jednoducho dýcha. Prirodzene, nebolo to nič pekné, čo len potvrdilo jeho obavy a zvýšilo snahu o vyvinutie riešenia.

maxresdefault-2

 

Malé ventilátorové zariadenie, ktoré vynašiel, vytvára okolo každého pasažiera jeho vlastný vzduchový priestor. Stačí, aby bol namontovaný do kažej šachty, z ktorej vychádza vzduch, čo sa dá zvládnuť z jedného dňa na druhý, pričom náklady predstavujú len približne tisíc dolárov na jedno lietadlo. Pre letecké spoločnosti smiešna suma – najmä keď sa vezmú do úvahy výsledky. Zariadenie zlepšuje prístup k čerstvému (neinfikovanému) vzduchu o 190 percent a znižuje koncentráciu baktérií a vírusov prenášanými vzduchom až o 55 percent. Vzduch, ktorý infikovaný pasažier napríklad vykýchne, poputuje priamo do ventilátorov, ktoré sa nachádzajú v jeho bezprostrednej blízkosti, a šanca, že ich vdýchnu susedia, je teda minimálna.

Jeho snahu a bystrosť ocenili už aj národné vedecké súťaže, konkrétne Intel International Science Engineering Fair, ktorá ho za jeho vynález ocenila 75,000 dolármi. „Je to ten najšťastnejší deň môjho života,“ reagoval Wang bezprostredne po výhre a následne nezabudol urgovať ostatných, aby sa taktiež čo najviac angažovali vo výskume a technológiach. „Ešte pred dvomi rokmi by bol môj výskum nemôžný, pretože naň neexistovali technológie. Dnes však žijeme v zlatej dobe výskumu a napredovania, takže nestrácajte čas a využite túto možnosť tiež.“

 

Tu je jeho inšpiratívna TED Talk:

Screen Shot 2016-01-16 at 22.14.25

Zdroj: Independent, The Washington Post