17-roč­ný vedec vymys­lel spô­sob, akým zabrá­niť šíre­niu bak­té­rií v lie­tad­lách

Alexandra Dulaková / 17. januára 2016 / Tech a inovácie

Mož­no pre teba jeho oblasť pôso­be­nia nepred­sta­vu­je ten najur­gen­tnej­ší prob­lém našej civi­li­zá­cie, no opak môže byť prav­dou. Pra­sa­cia chríp­ka, SARS, či Ebo­la sa v minu­los­ti šíri­li lie­tad­lom, roz­nies­li do celé­ho sve­ta a zabi­li tisíc­ky ľudí. Ven­ti­lač­ný sys­tém v lie­tad­lách tomu priam napo­má­ha. Ray­mond Wang z Kana­dy na to ale prav­de­po­dob­ne našiel rie­še­nie.

Roč­ne lie­tad­la­mi po celom sve­te pole­tia 3 miliar­dy ľudí, čo je tak­mer polo­vi­ca cel­ko­vé­ho oby­va­teľ­stva našej Zeme. Záro­veň je to skve­lá prí­le­ži­tosť pre všet­ky náka­zy pre­ná­ša­né vzdu­chom, pop­rí­pa­de teles­ný­mi teku­ti­na­mi, aby sa z lokál­nych sta­li glo­bál­ny­mi – naj­mä, ak je ich inku­bač­ná doba dlhá, čiže ak trvá dlh­ší čas, než po infek­cii prí­de k pre­ja­ve­niu prvých prí­zna­kov, a teda než ju je mož­né roz­poz­nať. Naprí­klad pri Ebo­le bola inku­bač­ná doba dlhá 2 až 21 dní.

Čas­to síce pomô­že karan­té­na vytvo­re­ná pre náv­štev­ní­kov rizi­ko­vých oblas­tí, no to len tým, kto­rí cho­ro­be ešte nebo­li vysta­ve­ní. Pre tých, kto­rým sa to už sta­lo – naprí­klad vrám­ci letu z rizi­ko­vej oblas­ti – už môže byť nesko­ro. Ako však pre­dísť samot­né­mu naka­ze­niu, keď vzduch (spo­lu s nebez­peč­ný­mi pato­gén­mi) v lie­tad­lách doko­la cir­ku­lu­je a pre­chá­dza oko­lo kaž­dé­ho jed­né­ho pasa­žie­ra? Je priam úrod­nou pôdou pre kaž­dú náka­zu, naj­mä v spo­je­ní s čas­to pri­sil­nou klí­mou, z kto­rej môžu pasa­žie­ri nac­hlad­núť a čeliť tak prí­pad­ným náka­zam aj s naštr­be­nou imu­ni­tou.

capture_decran_2015-10-29_a_18.30.46_0

Ray­mon­da Wan­ga k výsku­mu dovied­la prá­ve epi­dé­mia Ebo­ly z roku 2014. Pri rešer­ši naprí­klad zis­til, že nie­kto, kto v lie­tad­le strá­vi tri hodi­ny a je naka­ze­ný pra­sa­cou chríp­kou, ju stih­ne pre­niesť až na sedem­násť ďal­ších ľudí, zatiaľ čo náka­za SARS sa tak­to doká­že roz­ší­riť až medzi 22 ľudí. Keď si neja­ký pasa­žier kých­ne, vzduch kabí­nou nie­koľ­ko krát prej­de, než sa vôbec môže dostať k fil­tru vzdu­chu, kto­rý doká­že eli­mi­no­vať až 99,7 per­cent pato­gé­nov. Len­že to už môže byť nesko­ro.

Keď­že Wang nemal penia­ze na kúpu vlast­né­ho lie­tad­la, vybu­do­val namies­to neho počí­ta­čo­vý sys­tém, kto­rý pod­mien­ky počas letu aspoň vir­tu­ál­ne simu­lo­val. Kon­krét­ne sa sústre­dil na model civil­né­ho Boein­gu 737. Tie mu dokon­ca poskyt­li pres­nej­šie výsled­ky, než by dosia­hol mera­nia­mi v lie­tad­le. Do 3D vir­tu­ál­ne­ho mode­lu lie­tad­la pri­dal dáta o sme­ro­va­ní vzdu­chu, násled­ne naprog­ra­mo­val spo­mí­na­né simu­lač­né cyk­ly a nechal prog­ram, nech pre­ve­die via­ce­ro výpoč­tov. Z nich bolo veľ­mi evi­dent­né, ako a kadiaľ putu­je vzduch, keď si nie­kto kých­ne, zakaš­le, či keď jed­no­du­cho dýcha. Pri­ro­dze­ne, nebo­lo to nič pek­né, čo len potvr­di­lo jeho oba­vy a zvý­ši­lo sna­hu o vyvi­nu­tie rie­še­nia.

maxresdefault-2

Malé ven­ti­lá­to­ro­vé zaria­de­nie, kto­ré vyna­šiel, vytvá­ra oko­lo kaž­dé­ho pasa­žie­ra jeho vlast­ný vzdu­cho­vý pries­tor. Sta­čí, aby bol namon­to­va­ný do kažej šach­ty, z kto­rej vychá­dza vzduch, čo sa dá zvlád­nuť z jed­né­ho dňa na dru­hý, pri­čom nákla­dy pred­sta­vu­jú len pri­bliž­ne tisíc dolá­rov na jed­no lie­tad­lo. Pre letec­ké spo­loč­nos­ti smieš­na suma – naj­mä keď sa vez­mú do úva­hy výsled­ky. Zaria­de­nie zlep­šu­je prí­stup k čerstvé­mu (nein­fi­ko­va­né­mu) vzdu­chu o 190 per­cent a zni­žu­je kon­cen­trá­ciu bak­té­rií a víru­sov pre­ná­ša­ný­mi vzdu­chom až o 55 per­cent. Vzduch, kto­rý infi­ko­va­ný pasa­žier naprí­klad vykých­ne, popu­tu­je pria­mo do ven­ti­lá­to­rov, kto­ré sa nachá­dza­jú v jeho bez­pro­stred­nej blíz­kos­ti, a šan­ca, že ich vdých­nu suse­dia, je teda mini­mál­na.

Jeho sna­hu a bys­trosť oce­ni­li už aj národ­né vedec­ké súťa­že, kon­krét­ne Intel Inter­na­ti­onal Scien­ce Engi­ne­e­ring Fair, kto­rá ho za jeho vyná­lez oce­ni­la 75,000 dolár­mi. „Je to ten naj­šťast­nej­ší deň môj­ho živo­ta,“ rea­go­val Wang bez­pro­stred­ne po výhre a násled­ne neza­bu­dol urgo­vať ostat­ných, aby sa tak­tiež čo naj­viac anga­žo­va­li vo výsku­me a tech­no­ló­giach. „Ešte pred dvo­mi rok­mi by bol môj výskum nemôž­ný, pre­to­že naň neexis­to­va­li tech­no­ló­gie. Dnes však žije­me v zla­tej dobe výsku­mu a napre­do­va­nia, tak­že nestrá­caj­te čas a využi­te túto mož­nosť tiež.“

Tu je jeho inšpi­ra­tív­na TED Talk:

Screen Shot 2016-01-16 at 22.14.25

Zdroj: Inde­pen­dent, The Was­hing­ton Post

Pridať komentár (0)