24-ročná Evelyn je jedinou Slovenkou, ktorá pracuje pre britský denník The Guardian

  • Evelyn Keryová vďaka tvrdej práci na sebe dostala vysnívanú prácu v The Guardian, kde je subeditorkou
  • Na tomto oddelení je momentálne jedinou Európankou
  • Okrem iného si robí doktorát na University of Sussex, kde skúma YouTube a jeho vplyv na deti a mládež
zdroj: fb:Evelyn Keryova
  • Evelyn Keryová vďaka tvrdej práci na sebe dostala vysnívanú prácu v The Guardian, kde je subeditorkou
  • Na tomto oddelení je momentálne jedinou Európankou
  • Okrem iného si robí doktorát na University of Sussex, kde skúma YouTube a jeho vplyv na deti a mládež

Šikovná Slovenka chodila na bilingválne gymnázium v Tisovci. Jej ďalšie kroky viedli na vysokú školu do Londýna, kam odišla už ako 17 ročná. Svojho bakalára ukončila na Middlesex University, odbor žurnalistika a médiá. V magisterskom štúdiu pokračovala na City University v Londýne so zameraním na investigatívnu žurnalistiku.

Momentálne si robí doktorát na University of Sussex, kde skúma YouTube a jeho vplyv na deti a mládež. My sme Evelyn vyspovedali a prezradila nám nielen to, kto má šancu uspieť na pestížnych univerzitách v Londýne, že platené reklamy na Youtube sú silnejšie než autenticita, ale aj to, ako to funguje v redakcii, ktorá nikdy nespí.

Ahoj Evelyn, prečo si sa rozhodla práve pre štúdium v Londýne? V čom ťa toto štúdium najviac posunulo?

Londýn ma od malička fascinoval, no mala som mnohé koníčky a preto bolo rozhodovanie o vysokej škole veľmi náročné. Na jednej strane som chcela zostať doma pri mojej rodine a na druhej strane som chcela mať kvalitné vzdelanie. Okrem Veľkej Británie som mala na zozname aj iné krajiny, ale rozhodla som sa podľa kvality vysokej školy, v čom ma moji rodičia veľmi podporovali.

zdroj: Archív Evelyn Keryová

Middlesex University má jedno z najlepších vybavení v rámci mediálnych odborov, podporuje kritické myslenie a zameriava sa na moderné komunikácie a sociálne siete, pričom profesori prichádzajú z profesionálnych prostredí, z BBC, The Guardian, ITV či z London Live.

Asi to bol hlavný dôvod prečo práve Middlesex. Neskôr, keď už som si vyberala magisterský odbor, som si nechala poradiť od mojich profesorov, ktorí vedeli najlepšie posúdiť, na akú univerzitu sa daný študent hodí. Mnoho mojich spolužiakov začalo pracovať hneď po skončení bakalárskeho stupňa a na ďalšie štúdium išli len tí, ktorí sa buď chceli venovať inému odboru alebo sa chceli špecializovať na niečo konkrétne.

zdroj: Archív Evelyn Keryová

Ja som si vybrala špecializáciu investigatívna žurnalistika na City University, ktorá je jednou z najlepších žurnalistických univerzít v Londýne a v celej Veľkej Británii. Aj vďaka tomu som mohla stážovať v The Times and Sunday Times a prepracovať sa k práci, ktorú robím teraz.

A v čom ma takéto štúdium posunulo? Štúdium žurnalistiky v Londýne dá človeku iný pohľad na spoločnosť a na medializované kauzy. Naučilo ma to byť sebavedomejšou a nebojácnou, hlavne čo sa týka mojich názorov. Taktiež ma moja univerzita naučila kriticky myslieť a uvažovať o veciach, ktoré nie je na prvý pohľad vidieť.

Na univerzite sa venuješ výskumu o Youtube a jeho impakte na deti. Prečo si sa rozhodla práve pre túto tému a ku akým zaujímavým zisteniam si sa zatiaľ dopracovala?

Momentálne študujem PhD na University of Sussex, kde skúmam YouTube a jeho vplyv na deti a mládež. Pre toto štúdium som sa rozhodla hlavne kvôli tomu, že vzdelávanie považujem za jednu z najdôležitejších a najzaujímavejších vecí. PhD štúdium je veľmi individuálne, je to skôr projekt, ktorému sa venujete tri roky a preto som si tematiku vyberala pomerne dlho.

zdroj: Archív Evelyn Keryová

YouTube je aktuálna téma, ale čo sa týka akademického sveta, je takmer nepoznaná. Výskumníci majú prehľad o mnohých sociálnych sieťach, ale vždy sa nájdu nejaké diery, ktoré sa iní akademici snažia vyplniť. YouTube videá som začala pozerať od kedy som prišla do Londýna a vždy ma fascinovalo, aký vplyv to na mňa má. Niekedy som strávila hodiny pozeraním beauty videí a hneď ako skončili, išla som si dané produkty kúpiť. Lebo keď sa tým vlogerkám pozdávajú, tak sa určite budú aj mne.

Neskôr som zistila, že platené reklamy sú silnejšie než autenticita a preto som sa pýtala samej seba, aký vplyv to môže mať na mladšie publikum. Moja téma sa dopodrobna venuje tomu, či je mladý divák kritický, či dokáže rozlíšiť autenticitu, či vie že videá obsahujú platené reklamy a produkty, ale aj to, ako je divák niekedy tvorcom nápadov a nových videí a ako YouTuber nemôže existovať bez diváka.

Ako vnímaš Youtube a jeho vplyv na mladú generáciu? Kazí dnešnú mládež?

Nepovedala by som že YouTube kazí dnešnú mládež. YouTube má veľa aspektov a v mnohom ho vo svojom výskume prirovnávam k tradičnej televízii. Takže by sa dalo povedať, že tak ako YouTube kazí mládež, tak ich kazí aj televízia, čo je samozrejme hlúposť. YouTube má mnohé žánre a preto je ťažké dávať všetky videá do jedného vreca. Nachádza sa tam mnoho náučných videí, ktoré mladému divákovi môžu pomôcť v škole, pri každodenných činnostiach alebo mu pomáha rozvíjať kreativitu. Spomínajú sa tam mnohé vážne tematiky ako napríklad sexualita. A aj takéto videá môžu mať pozitívny vplyv na deti a ich myslenie. Taktiež obsah mnohokrát pomáha v digitálnych znalostiach.

zdroj: Archív Evelyn Keryová

Zo Slovenských youtuberov môžem spomenúť GoGoManTV a jeho hashtag videá, kde rozoberá aktuálne témy. Takéto rozmery sú náučné a divák má možnosť kriticky myslieť a zapájať sa do diskusie. Samozrejme nachádza sa tam aj nevhodný obsah pre deti a mládež, špecifické reklamy a obsah zameraný na deti ale aj problematika mentálneho zdravia. A k tomu všetkému prispievajú aj rodičia, ich podpora a sledovanie toho, čo deti robia na internete a aký obsah pozerajú na YouTube, no taktiež legislatíva. Napriek tomu čo som práve vymenovala, si nemyslím, že YouTube dnešnú mládež kazí.

Určite musíš mať perfektnú angličtinu. Čo ti najviac pomohlo dostať sa na úroveň, na akej si dnes?

Tvrdá drina. Určite mi pomohla moja stredná škola kde som bola s angličtinou v každodennom kontakte. Potom rodičia, hlavne moja mamina, ktorá ma tlačila na všelijaké doučovania, no a najviac mi pomohol život v Londýne. Prvé týždne na univerzite boli nesmierne ťažké a musela som zapracovať na svojej angličtine, aby som všetkému rozumela a aby som nemala problém s odovzdávaním esejí a prác. Keďže si tu univerzity zakladajú na esejách, znamenalo to, že som musela čítať veľa akademických kníh a výskumov a ako študentka žurnalistiky som musela robiť mnoho rozhovorov, čiže sa nebáť prehovoriť pred rodeným Angličanom. A keď som zahodila strach a rozpaky, vtedy to išlo najlepšie.

Čo by si poradila všetkým mladým ľuďom, ktorí rozmýšľajú nad štúdiom na univerzite v Londýne? Čo by mali určite zvážiť pred nástupom na školu?

Myslím si, že treba zvážiť, čo od toho očakávate. Ak chcete ísť do Londýna len preto, že to je zábava, tak si myslím že zábavu môžete mať aj na Slovensku, na hocijakej univerzite. Ak sa chcete vzdelávať, veľa čítať, kriticky myslieť, zvládať prácu jednotlivo ale aj v tíme, tak je Londýn pre vás. Myslím si, že je ťažké niečo radiť, je to na každom z nás, čo od života a štúdia očakávame. Ak má niekto veľké ambície, myslím si že Londýn je pre neho ako stvorený, ale tým netvrdím že slovenské školstvo nie je vhodné pre ambicióznych ľudí. Je to len a len o preferenciách.

zdroj: Archív Evelyn Keryová

Koľko ťa približne  stojí štúdium v Londýne?

Štúdium v Londýne je individuálne. Záleží od odboru, od školy. Treba si pozrieť stránky škôl, daný odbor a zvážiť možnosti študentskej pôžičky. Aj keď nikto momentálne nevie ako to bude po brexite, kde školné môže vystúpiť až na 20000 – 30000 libier ročne.

Si jedinou Slovenkou pracujúcou pre britský denník The Guardian, ako si sa k tejto pozícii dopracovala? Čo bolo potrebné spĺňať?

Do The Guardian som sa dostala pár mesiacov po skončení magisterského štúdia. Pokiaľ viem, som jedinou Slovenkou pracujúcou pre tento denník. Pre moju pozíciu bolo potrebné mať ukončené štúdium žurnalistiky na niektorej z prestížnych univerzít, výborná znalosť angličtiny, digitálne znalosti a všeobecný prehľad.

Pracujem tu už skoro dva roky a som nesmierne šťastná, že môžem pracovať pre tak významný denník, akým The Guardian je. Moja práca je našťastie veľmi flexibilná, čo sa týka pracovných hodín a preto môžem bez problémov skĺbiť svoj výskum s prácou. Okrem môjho diplomu a znalosti angličtiny mi určite dopomohlo aj to, že som sa počas štúdia venovala mnohým mimoškolským aktivitám, pracovala som na manažmente sociálnych sietí pre rôzne menšie firmy, pre ktoré som občas pomáhala s vytváraním webstránok.

zdroj: The Guardian

Na pohovore som veľa rozprávala o osobnostnom rozvoji, o mojich cestách po svete a určite zapôsobilo aj to, že som vedela pracovať s programami a aplikáciami, ktoré sa v The Guardian používajú na editovanie článkov. Tu opäť môžem podotknúť, že obe moje univerzity boli v tomto výnimočné, pretože nás naučili pracovať s programami, ktoré sa používajú vo veľkých mediálnych organizáciách v UK.

Po ústnom pohovore nasledoval test, či ovládam dané programy a na druhý deň ma čakala pozitívna odpoveď, že som prijatá. Bol to super pocit, keď som dostala vlastný email a kartu od budovy, musím sa priznať že som sa cítila ako z filmu, pretože som nikdy ani len nedúfala, že budem niekedy pracovať pre takúto spoločnosť.

Kde si predtým pracovala?

Prácu v The Guardian som získala hneď po dokončení magisterského štúdia, takže je to akoby moja prvá práca po štúdiu. Predtým som pracovala na rôznych projektoch a v rôznych firmách, ale všetko som to robila popri dennom štúdiu. Začínala som ako redaktorka pre Broadcasting Today, kde som mala možnosť robiť rozhovory s poprednými žurnalistami, najmä z BBC. Popritom som mala rôzne mimoškolské aktivity, bola som zakladateľkou a prezidentkou žurnalistickej spoločnosti na Middlesex University, publikovala som články pre North London Literary Festival, The Positive, Personal Chef in London, FutureRising, Odviati.

zdroj: Archív Evelyn Keryová

Mojím najväčším projektom bol Euron, online magazín pre Európanov v Londýne, kde som viedla tím 12 ľudí a vďaka tomu som mala možnosť spolupracovať napríklad aj s Veľvyslanectvom Slovenskej Republiky v Londýne, kde som publikovala články o ich kultúrnych podujatiach a vďaka tomu som mala možnosť stretnúť sa aj s pánom prezidentom Kiskom. Popri štúdiu som pracovala aj na univerzitách, ako študentská ambasádorka či asistentka pre PhD študentov.

Čo presne máš v The Guardian na starosti? Ako vyzerali tvoje prvé dni v práci?

Moj úplne prvý deň v práci bol skvelý. Kolegovia mi všetko poukazovali, mala som možnosť vidieť všetky oddelenia a potom ma zasvetili do práce. Keďže prvé dni spočívali v tréningu v daných programoch a pracovnom systéme, veľa práce som nespravila, ale všetci ma uisťovali, že prvé mesiace to takto bude stále a potom sa človek rozbehne. Mali pravdu, keďže o pár mesiacov na to som zaúčala nových kolegov v systéme ja.

zdroj: The Guardian

V The Guardian mám na starosti dennú tlač v rámci našej digitálnej aplikácie Daily Edition. Táto aplikácia je dostupná pre tablety ako súčasť predplatného, pričom ja a náš tím editujeme články a vytvárame interaktívne elementy. Popritom pravidelne komunikujeme s ostatnými oddeleniami, aby sme mali dostatočné informácie o daných článkoch. Na konci dňa kontrolujeme všetky články, či sa v nich nenachádzajú gramatické chyby a keďže tlač je podkladom pre našu digitálnu aplikáciu, zaisťujeme aj to, aby sa do tlače nedostali žiadne chyby. Každý deň je iný, záleží od toho čo sa deje vo svete. Ak máme špeciálne reportáže, trávime v práci nekonečne veľa hodín.

Vieš opísať ako to funguje v redakcii takého denníka, akým je The Guardian?

Je to veľká redakcia, ktorá sa nachádza na troch až štyroch podlažiach. Má svoj právnický tím, ľudí na reklamu, dizajnérov, redaktorov, ľudí čo sa starajú o komentáre pod článkami, digitálny tím, webový tím, takže je nás tu vždy dosť, deň či noc. Cez deň je to tu dosť hektické, každý je za počítačom, behá niekde s telefónom alebo notebookom. Redaktori chodia od jedného tímu k druhému, aby mali istotu že ich článok je v poriadku a žiaden subeditor nemení ich podstatu.

zdroj: Archív Evelyn Keryová

Funguje to tu ako hodinky, každá sekcia má svoj daný čas, posledné články prechádzajú k subeditorom večer a všetko musí byť hotové o polnoci, aby mohla prebehnúť prvá tlač. Nemáme uzavreté kancelárie a keďže náš tím je hneď vedľa športu, takmer celý rok je to tu hlučné. Táto redakcia nikdy nespí, ľudia sa tu menia na šichty, aby tu v noci vždy niekto bol a mohol prevziať články zo zahraničia.

Čo ťa na fungovaní tejto spoločnosti najviac zaujalo?

Ich reputácia. Ako si stále držia prvenstvo medzi britskými denníkmi a ako bojujú proti fake news. A v rámci vnútornej politiky, to ako má všetko svoje miesto a svoj čas.

Koľko si vie ročne zarobiť subeditor?

Podľa toho koľko robí a v akej firme to robí. Môže to byť medzi 20,000 – 50,000 libier ročne. Ale to záleží od toho akú má presne pozíciu, v akom meste túto prácu vykonáva, koľko hodín robí a koľko dní v týždni.

zdroj: pexels.com

Aké sú tvoje plány do budúcna?

Plánujem si dokončiť PhD štúdium a pracovať na univerzite ako akademik. Akademici v UK sa okrem učenia venujú aj publikovaní prác a ich výskumov, takže niekde v tomto odbore by som sa chcela uchytiť aj ja. A samozrejme, popritom budem písať nejaké odborné články. Som veľmi kreatívny človek a nerada sedím na jednom mieste, takže určite budem robiť viac vecí naraz.

Chceš sa v budúcnosti vrátiť aj na Slovensko?  Aké je tvoja vysnívaná krajina na život?

Londýn ma stále napĺňa, veľa cestujem a mám rada hlavne Áziu. Ak sa mi podarí práca v akademickom prostredí tu v Londýne, možno sa po čase presuniem na pár rokov do Hong Kongu, kde majú anglické univerzity svoje pobočky. Návrat na Slovensko nezvažujem, pretože necítim, že by mi Slovensko momentálne malo čo ponúknuť. Ak však ponúkne, som otvorená aj takejto možnosti.

Najnovšie video