25 rokov v top manažmente: „Cesta na vrchol nie je jednoduchá. Ak na všetko hovoríte áno, tak sa zrútite“

Úspešná kariéra v top manažmente veľkých značiek, vlastné projekty, boj za lepšie postavenie žien a k tomu všetkému silný osobný príbeh, ktorý človeka prinúti prehodnotiť skutočné životné hodnoty. Lenka Helena Koenigsmark, rodená Staňková, patrí k najvýraznejším postavám českého marketingu a biznisu.

Ako zakladateľka Akadémie pre ženy vo vedení odovzdáva svoje bohaté skúsenosti ďalej, búra mýty o dokonalosti a učí líderky nebáť sa vlastnej autenticity. Za svoju otvorenosť, charitatívnu činnosť a pomoc rodinám s hendikepovanými deťmi si vyslúžila uznanie od Nadácie Olgy Havlovej aj Cenu splnomocnenkyne vlády pre ľudské práva.

V rozhovore otvorene hovorí o tom, prečo ženy v biznise často brzdia ich vlastné pochybnosti, ako premeniť empatiu na reálnu silu a prečo je v súčasnosti psychická odolnosť tou najdôležitejšou manažérskou zručnosťou.

• Prečo ženy v biznise často brzdia ich vlastné pochybnosti?
• Ako sa dá škandinávsky štýl vedenia využiť v našich podmienkach?
• Čo presne znamená pojem láskavá direktíva v praxi?
• Prečo túžba po stopercentnej dokonalosti vedie priamo k vyhoreniu?
• V čom robia chybu firmy, ktoré o diverzite iba rozprávajú?
• Aká nečakaná životná skúsenosť najviac sformovala jej pohľad na svet?
• Dá sa autentický leadership vôbec naučiť alebo sa s ním musíte narodiť?
• Prečo je schopnosť hovoriť nie kľúčom k úspešnej kariére?

Máte za sebou viac ako 25 rokov v top manažmente aj vlastné projekty. Čo vás formovalo najviac a čo vás priviedlo k práci so ženami v líderských pozíciách?

Určite najviac ma formovala moja desaťročná skúsenosť v spoločnosti LEGO. Škandinávsky štýl vedenia, a to, že sme si boli všetci rovní. Ale vlastne každá skúsenosť v živote mi dala niečo, či už pozitívneho, alebo negatívneho. Preto si myslím, že skúsenosti a zážitky nám nikto nezoberie.

A práca so ženami sa tak nejako ponúkala. S mojou skúsenosťou, či už pracovnou, alebo osobnou, som sa postupne stala akousi dôverníčkou pre mnoho žien, ktoré zrazu nemali obavy zveriť sa so svojimi pracovnými obavami. Po tom, čím všetkým som si v živote prešla, som prestala hrať hry a veľmi presne pomenovávam stav vecí, priznávam si vlastné chyby a to ostatných motivuje.

Často hovoríte o tom, že ženy majú vlastný štýl leadershipu. V čom je podľa vás zásadne iný ako ten tradičný, ktorý poznáme z biznisu?

Sme viac empatické, zamerané na celok, na to, aby boli všetci spokojní, sme konsenzuálne, väčšinou nejdeme cez mŕtvoly. Takže taký skôr jemnejší spôsob vedenia, vlastným príkladom. Na niekoho to funguje, na niekoho nie, občas to ľudia považujú za „slabosť“.

Ale opak je pravdou. Učím dámy láskavú direktívu, ako byť empatická, ale zároveň dôsledne trvať na splnení cieľov.

Mnohé ženy vo vedení dnes stále cítia tlak „zapadnúť“ do mužského štýlu riadenia. Prečo sa to podľa vás deje a čo to robí s ich výkonom a spokojnosťou?

Je to nanič. Hráte hry, necítite sa v tom dobre, okolie to vidí, zle vás číta a je z toho len napätie. Na všetkých stranách. My nie sme muži a zase naopak. Takže najlepšie je viesť svojím vlastným autentickým štýlom.

Vo vašej Leadership akadémii pracujete so ženami, ktoré už vedú tímy alebo firmy. S akými problémami prichádzajú najčastejšie? Je to sebavedomie, rozhodovanie alebo tlak okolia?

Najčastejšie je to pocit, že nepatria tam, kde sú, že si nezaslúžia svoje úspechy, hoci opak je pravdou. Takže áno, je to nedostatok sebavedomia. A potom tiež jasná komunikácia. Snažíme sa byť diplomatické a dosť často nehovoríme veci na rovinu, ako by sme mali. Takže jedna z mojich najčastejších otázok je: „Spýtali ste sa? Povedali ste to?“ A potom tiež nastavovanie hraníc a hovoriť NIE.

Dá sa leadership naučiť, alebo ide skôr o prirodzenú vlastnosť? Kde vidíte hranicu medzi talentom a tréningom?

Všetko sa dá naučiť. Len musíme chcieť: chcieť sa zmeniť, učiť sa, počúvať ostatných, čo mi hovoria, nasledovať svoju víziu.

Napísali ste knihu o odolnosti. Ako veľmi dnes súvisí leadership s psychickou odolnosťou a prečo práve ženy často vyhoria skôr ako muži?

V súčasnosti je to podľa mňa tá najdôležitejšia zručnosť – odolať neustálym zmenám. A prečo ženy častejšie vyhoria? Pretože máme na seba neuveriteľné nároky. Chceme byť dokonalé. Ale dokonalosť existuje len v našej hlave. Mať veci na 90 % hotové je lepšie ako donekonečna čakať na 100 %.

Máte skúsenosť z korporátneho sveta aj z vlastných projektov. Kde sa podľa vás robia lepší lídri? Vo veľkých firmách alebo mimo nich?

Viete, čo je najlepšie? Kombinácia všetkého. Mám za sebou roky v korporáte, vo vlastnej firme, v neziskovom sektore aj v politike. A všetko dohromady tvorí tú jedinečnú kombináciu. Takže by som všetkým odporučila: skúšajte všetko!

Venujete sa aj témam diverzity a inklúzie. Mnohé firmy o tom hovoria, no reálne zmeny sú pomalé. Čo robia podľa vás zle?

Chýba tam ozajstná vôľa meniť veci a vidieť v nich pridanú hodnotu. Preto je podľa mňa taký dôležitý tlak zvonku, tlak, aby sme veci robili inak. Inak sa totiž prepadneme do stereotypu.

Ako matka ťažko postihnutého dieťaťa máte veľmi silný osobný príbeh. Ako vás táto skúsenosť ovplyvnila ako líderku a človeka v biznise?

Úplne najviac v mojom živote. Keď si siahnete na dno a potom vstanete ako vták Fénix z popola, tak sakramentsky dobre viete, čo je dôležité a čo nie, nestrácate čas hlúposťami. Získate ľahkosť bytia a nadhľad.

Kandidovali ste aj do politiky. Čo vám táto skúsenosť ukázala o leadershipe? Je politika viac o vízii alebo o moci a kompromisoch?

Politika je náročná disciplína, stanete sa verejným majetkom, každý má tendenciu vás hodnotiť. Vízia je dôležitá, ale nemenej dôležitá je aj odolnosť, nebrať si veci osobne, hľadať kompromisy. Popravde chápem, že je jednoduchšie za rovnaké peniaze sedieť v korporáte a mať pokoj.

Ako hodnotíte postavenie žien v biznise v strednej Európe? Vidíte medzi Českom a Slovenskom rozdiely?

Povedala by som, že nie. Máme k sebe veľmi blízko ako históriou, tak náturou. Naopak, povedala by som, že slovenské ženy sú dôraznejšie ako české a vedia sa veľmi dobre ozvať.

Ak by ste mali pomenovať tri konkrétne bariéry, ktoré dnes brzdia ženy v kariérnom raste, čo by to bolo?

Jednu vec: ony samy. Nedostatkom sebavedomia, malou ochotou riskovať a nechuťou predať sa.

Mnohé ženy balansujú medzi kariérou, rodinou a vlastnými ambíciami. Existuje podľa vás reálny work life balance alebo je to skôr ilúzia?

Work life balance v jednom dni neexistuje. Ale v rámci týždňa už áno. Prestaňme hľadať dokonalosť ako na Instagrame a buďme samy sebou. Jeden deň pracujem viac, druhý deň sa venujem viac sebe, tretí deň rodine. A tak je to v poriadku.

Na záver prakticky. Ak by si dnes mladá žena chcela vybudovať kariéru vo vedení, čo by mala začať robiť inak už zajtra?

Za mňa je to naučiť sa hovoriť NIE. Pretože cesta na vrchol nie je úplne jednoduchá, a ak na všetko bude hovoriť ÁNO, tak sa z toho zrúti.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy