3 najväčšie finančné hrozby pre Slovákov: Prečo budú trpieť tvoje úspory, dôchodok aj investície do bytov

Šetríš si málo, dôchodok od štátu ťa nezachráni a tvoj byt možno nebude takou dobrou investíciou, ako si dúfal. Odborníci z VÚB banky identifikovali tri kľúčové výzvy, ktorým čelí Slovensko a ktoré výrazne ovplyvnia financie bežných ľudí v nasledujúcich rokoch. Situácia nie je ružová, no existujú spôsoby, ako sa na tieto zmeny pripraviť.

Slováci si sporia príliš málo

Prvým alarmujúcim faktom je, že si ako národ nevytvárame dostatočné finančné rezervy. Slovenská miera úspor patrí medzi najnižšie v Európskej únii (priemer EÚ je vyše 15 %) a je dokonca nižšia ako v časoch, keď sme mali takmer 20-percentnú nezamestnanosť v rokoch 2000 – 2004.

„Držíme príliš veľký podiel finančného majetku v hotovosti a nehnuteľnostiach,“ upozorňuje makroanalytik VÚB banky Michal Lehuta. To znamená, že nemáme k dispozícii dostatočný finančný vankúš na horšie časy. Podobne je na tom aj štát ako celok so svojimi deficitmi.

Štefan Hronec, odborník na depozitá a investície, odporúča jednoduchý, no účinný prístup: „Je dôležité mať výdavky pod kontrolou a priebežne si ich kontrolovať.“ Odborníci z VÚB navrhujú dodržiavať pravidlo 10-20-30-40: 10 % príjmu by malo ísť na dlhodobé investície, 20 % na rezervu a konkrétne ciele, 30 % na dennú spotrebu a maximálne 40 % na splátky úverov.

Slováci si pritom sporia z rôznych dôvodov: 40 % si vytvára rezervu, 30 % sporí pre deti a rodinu a 17 % na bývanie či rekonštrukciu. Problémom však zostáva, že tieto úspory sú často nedostatočné a držané v nevýnosných formách, ktoré nepokryjú ani infláciu.

Štátny dôchodok ti na dôstojnú starobu stačiť nebude

Druhá výzva sa týka dôchodkového zabezpečenia. Kvôli starnutiu obyvateľstva a nízkej pôrodnosti bude štátny dôchodkový systém čeliť čoraz väčším problémom.

„Na jedného dôchodcu aktuálne prispievajú takmer dvaja pracujúci. To stačí ledva na 10 dôchodkov,“ vysvetľuje hlavný analytik VÚB Zdenko Štefanides.

Priemerný dôchodok na Slovensku za rok 2025 má byť pre mužov 749 eur a pre ženy len 619 eur. Minimálny dôchodok po 30 rokoch práce bude iba 397,30 eur, čo je hlboko pod hranicou dôstojného života.

Obzvlášť ohrozené sú samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktorých je na Slovensku približne 350 000. Podľa údajov zo Sociálnej poisťovne platí minimálne odvody až 80 % z nich, čo znamená, že ich budúce dôchodky budú veľmi nízke. Od 1.1.2025 sú minimálne mesačné odvody do Sociálnej poisťovne 237,02 eur a do zdravotnej poisťovne 107,25 eur, spolu teda 344,27 eur.

Bankový účet a SIM karta v jednej aplikácii: Známa banka sa spojila s mobilným operátorom, predstavili novinku

Štát musí krátkodobo konsolidovať rozpočet a dlhodobo máme najmenej udržateľné verejné financie v EÚ. Deficit potrebujeme znížiť minimálne aspoň na 2,5 % HDP, čo si vyžiada ďalšie opatrenia za viac ako 3 miliardy eur.

Nehnuteľnosti už nebudú zlatou baňou

Tretia výzva sa týka investícií do nehnuteľností, ktoré boli dlho považované za bezpečný prístav pre úspory Slovákov. To sa však môže zmeniť.

Trvalé obyvateľstvo Slovenska dosiahlo vrchol v roku 2020 a odvtedy sa každoročne znižuje. Pôrodnosť v roku 2024 klesla na ďalšie minimum (len 46-tisíc detí). Dopyt po novom bývaní určujú najmä ľudia v strednom veku, ktorých už ubúda celkom rýchlo. Tých vo veku 25 – 44 rokov má do roku 2040 klesnúť o takmer 30 %.

„Riešenie možno ukazujú krajiny, ktoré majú už za sebou dlhšie obdobie starnutia populácie. Štáty ako Japonsko, Taliansko a Nemecko za ostatných 20 rokov vykazovali oveľa nižšie reálne rasty cien nehnuteľností na bývanie ako iné krajiny, pričom v Taliansku bol reálny rast cien dokonca záporný – nižší ako inflácia,“ dodáva Lehuta.

Klesajúci počet obyvateľov ukrojí z potreby bytového fondu, pričom najviac obyvateľov ubudne zrejme na juhu stredného Slovenska, kde je už dnes silná kombinácia nízkej pôrodnosti a migrácie za prácou. Naopak, veľké mestá ako Bratislava, Košice a im priľahlé okresy by mohli ťažiť z migrácie (vnútornej i zahraničnej).

Priemerný Slovák si na kúpu bytu sporí približne 10 až 15 rokov v závislosti od lokality, výšky príjmu a schopnosti sporiť. Odborníci však upozorňujú, že ak sa rozhodujeme pre investičnú nehnuteľnosť financovanú hypotékou, musíme sa oveľa viac zamyslieť, či to dáva ekonomický zmysel, a to nielen aktuálne, ale aj výhľadovo.

Čo teda robiť? Odborníci odporúčajú diverzifikovať úspory, viac investovať do finančných produktov namiesto držania peňazí v hotovosti alebo výhradne v nehnuteľnostiach, a aktívne sa pripravovať na dôchodok prostredníctvom doplnkových dôchodkových pilierov a súkromných investícií. 

Čítajte viac z kategórie: Financie a kryptomeny