300 eur nezvládne zaplatiť až štvrtina Slovákov. September poriadne preverí rodinné rozpočty

Pokazená práčka, nečakaná oprava auta alebo vyšší účet. Výdavok 300 eur nemusí na prvý pohľad pôsobiť ako suma, ktorá dokáže výrazne narušiť rodinné financie. Najnovší prieskum však ukazuje, že pre takmer štvrtinu Slovákov by predstavoval problém.

September môže finančnú odolnosť domácností preveriť ešte výraznejšie. Po dovolenkách a prázdninách prichádzajú výdavky spojené so začiatkom školského roka, domácnosti čakajú platby za energie a postupne sa približuje aj vykurovacia sezóna.

Podľa prieskumu inkasnej spoločnosti EOS KSI Slovensko, ktorý realizovala agentúra AKO metódou CAWI na vzorke 1 000 respondentov, by až 23,8 % Slovákov pri nečakanom výdavku 300 eur muselo hľadať pomoc, odložiť inú platbu alebo by vôbec nevedelo, ako situáciu vyriešiť.

Takmer každý desiaty by požiadal o pomoc rodinu

Rozdiely vo finančnej situácii Slovákov sú výrazné. 36,4 % respondentov by nečakaných 300 eur zaplatilo z úspor. Ďalších 22,2 % by peniaze našlo v bežnom príjme a 14,4 % by obmedzilo svoje aktuálne výdavky. Nie každý však má takýto priestor.

Takmer každý desiaty respondent, konkrétne 9,4 %, by si musel požičať od rodiny alebo kamarátov. Ďalších 9,7 % priznalo, že nevie, ako by takúto situáciu vyriešilo, a považuje ju za problém.

Znepokojujúci je aj ďalší údaj. 4,7 % Slovákov by 300 eur síce zaplatilo, ale namiesto toho by nechalo neuhradenú inú platbu. Práve takýto presun peňazí môže podľa skúseností EOS KSI odštartovať ďalšie finančné problémy.

„Finančné problémy sa často nezačínajú veľkým dlhom. Začnú sa menšími výpadkami v rozpočte a problém vzniká najmä vtedy, keď prídu opakovane,“ upozorňuje Peter Dvornák, výkonný riaditeľ EOS KSI Slovensko.

Dodáva, že domácnosť môže bez väčších ťažkostí zvládnuť jeden nečakaný účet, no druhý či tretí v krátkom období už môže situáciu výrazne zmeniť.

Štyria z desiatich vstupujú do jesene s minimálnou rezervou

Prečo dokáže aj 300-eurový účet spôsobiť problém, vysvetľuje ďalší výsledok prieskumu.

Pred letom nemalo žiadnu finančnú rezervu 21,5 % Slovákov. Ďalších 18,4 % malo odložených najviac 500 eur. Spolu tak približne štyria z desiatich respondentov vstupovali do leta bez úspor alebo iba s veľmi malým finančným vankúšom.

Na druhej strane stojí 34,7 % respondentov, ktorí mali rezervu vyššiu ako 1 500 eur. Samotná výška úspor však nie je jediným problémom. Dôležité je aj to, ako rýchlo ich človek dokáže po nečakanom výdavku znovu vytvoriť. Práve tu čísla opäť ukazujú veľké rozdiely.

41 % Slovákov si odloží najviac 50 eur mesačne

Až 17,4 % respondentov si nedokáže mesačne odložiť vôbec nič. Ďalších 23,7 % dokáže ušetriť maximálne 50 eur. Dokopy teda 41,1 % opýtaných odloží najviac 50 eur mesačne.

Ak by človek bez existujúcej rezervy odkladal 50 eur mesačne, na vytvorenie 300-eurového vankúša by potreboval šesť mesiacov. Pri 30 eurách mesačne už desať mesiacov.

A práve september môže priniesť situáciu, keď sa viac platieb stretne naraz. Rodičia riešia školské potreby či krúžky, po lete môže prísť potreba doplniť vyčerpané úspory a blížia sa ďalšie sezónne náklady domácností.

EOS KSI preto odporúča pozerať sa na finančnú rezervu ako na bežnú súčasť rozpočtu, nie ako na peniaze, ktoré človek odloží iba vtedy, keď mu na konci mesiaca niečo zostane.

„Aj menšia suma odkladaná pravidelne, napríklad 30 či 50 eur, vytvára priestor na to, aby jeden neplánovaný výdavok nespustil ďalšie finančné problémy,“ vysvetľuje Peter Čanda, špecialista EOS KSI Slovensko.

September tak môže byť dobrým momentom na jednoduchú kontrolu vlastných financií. Koľko peňazí ti po lete reálne zostalo, aké platby ťa čakajú najbližšie mesiace a zvládol by si dnes bez pôžičky či odkladania účtov zaplatiť nečakaných 300 eur?

Čítaj viac z kategórie: Financie a kryptomeny

Zdroj: EOS KSI Slovensko