4-dňový pracovný týždeň znie lákavo. Zamestnanci však môžu prísť o časť svojich peňazí

  • Ako bude vyzerať budúcnosť práce? V zahraničí aj u nás sa ozývajú hlasy, ktoré žiadajú skrátenie maximálnej týždennej pracovnej doby
  • Takýto experiment sa podľa analytika z INESS môže odraziť na platoch
krakenimages-376KN_ISplE-unsplash
Unsplash/Krakenimages
  • Ako bude vyzerať budúcnosť práce? V zahraničí aj u nás sa ozývajú hlasy, ktoré žiadajú skrátenie maximálnej týždennej pracovnej doby
  • Takýto experiment sa podľa analytika z INESS môže odraziť na platoch

Čím viac sa krajine darí, tým viac do popredia vystupujú nápady skrátiť pracovný týždeň len na 4 dni. Niektorí tento nápad podporujú a tvrdia, že sa zvýši efektivita pracovníkov. Iní argumentujú, že pre Slovensko nie je takáto zmena vhodná.

Oba názory majú svoju logiku. V mnohých krajinách sa 4-dňový pracovný týždeň osvedčil, zamestnanci mali viac času na rodinu, častokrát boli efektívnejší a spokojnejší. Napríklad Francúzsko, Belgicko, Švédsko či Dánsko už v minulosti tento spôsob práce vyskúšali, niektoré zahraničné korporácie takto fungujú bežne.

Vo svete už pokusy boli

Naopak, v Thajsku, Turecku, Egypte a Iráne, zamestnanci ešte dnes týždenne odpracujú často až 50 hodín, píše Proplusco.sk.

V minulosti bolo bežné pracovať 12 hodín denne až 6 dní v týždni, štandardný pracovný týždeň tak mal až 72 hodín. Prechod na 8-hodinový pracovný deň sa stal realitou až v 20.storočí. Dnes sa v mnohých krajinách odbory snažia dosiahnuť skrátenie tohto času.

zdroj: Unsplash/Alex Kotliarskyi

V niektorých krajinách sú experimenty s kratším pracovným časom podporované vládou, napríklad španielske firmy dostali štedrú dotáciu, písal The Guardian. Lepšiu prosperitu zamestnancov potvrdzujú aj štúdie, napríklad začiatkom roka 2017 sa vo švédskom zariadení pre seniorov skončil dvojročný projekt, kde sa experimentovalo so 6 hodinovým pracovným časom.

Zamestnanci preto pracovali v priemere o 2 hodiny menej za rovnaký plat, písal Independent. Výsledky prípadovej štúdie jednoznačne ukázali, že zamestnanci boli efektívnejší. Menej navštevovali lekára, zlepšila sa dochádzka a boli v práci šťastnejší.

Keďže zariadenie poskytovalo 24 hodinovú starostlivosť, museli otvoriť 17 nových pracovných miest. To sa odrazilo na zvýšených nákladoch, pre ktoré štúdia skončila skôr. Naopak, projekt bol úspešný v odvetví IT, kde zamestnanci svoju prácu zvládli už za 6 hodín s rovnakým výsledkom.

Slovenský experiment

Aj na Slovensku sa už objavila prvá lastovička. Medzinárodná firma NN tento rok oznámila, že chce zamestnancom dopriať viac času pre seba a zvýšiť tak ich efektívnosť.

Celý princíp ale v zahraničí zvyčajne stojí na tom, že zamestnanci týždenne odrobia menej dní, ale aj menej hodín. Nie však v prípade NN, kedy majú zamestnanci na výber medzi piatimi dňami s 8-hodinovým pracovným časom, alebo 4 dňami s 10-hodinovým časom, píše TREND. Nejde teda o experiment podobný tým zahraničným.

Podľa Róberta Chovanculiaka, analytika z INESS, by zavedenie 4-dňového týždňa mohlo byť problematické. „Slovensko je krajina s relatívne vysokým podielom zamestnancov v priemysle. A priemysel je odvetvie, kde sa so 4-dňovým pracovným týždňom zvyčajne neexperimentuje. Ak aj existujú štúdie, ktoré skúmali vplyv skráteného pracovného týždňa, tak išlo spravidla o firmy, kde zamestnanci pracujú kreatívne a ich výkon nie je ani tak závislý od počtu odpracovaných hodín, ako od kvality odpracovaných hodín. Ide často o marketingové, programátorské, finančné, alebo právne firmy,“ zdôrazňuje Chovanculiak.

Bez strát to nepôjde

Podľa neho treba brať do úvahy rozmanitosť povolaní na Slovensku. Zavedenie skráteného týždňa napríklad v priemyselných odvetviach, nepokladá za pravdepodobné, dôsledky podľa analytika nie je ťažké odhadnúť. „Na to, aby sme odhalili k čomu povedie skrátenie pracovného týždňa v priemysle a podobných zamestnaniach nemusíme vykonávať veľké vedecké štúdie. Stačí si predstaviť, či môže autobusár odjazdiť za 4 dni toľko liniek ako za 5 dní, alebo či ľudia vo fabrike dokážu namontovať za 4 dní toľko súčiastok ako za 5 dní,“ hovorí.

zdroj: Unsplash/Clark Young

Skrátený týždeň by mohli využívať skôr kreatívci, ľudia z marketingovej brandže či z oblasti IT. Mimo týchto odvetví by to však podľa neho nešlo bez zníženia miezd. „To nutne nemusí byť zlá vec. Nie je nič nezvyčajné, že ľudia obetujú časť zárobku za to, aby mali viac voľného času,“ hovorí Chovanculiak. „Toto si však musia zodpovedať jednotliví zamestnanci sami. Už dnes existuje viacero možností ako pracovať kratšie napr. na skrátený úväzok, pracovať ako živnostník alebo celé nové odvetvie zdieľanej ekonomiky, kde si ľudia sami určujú pracovný čas,“ tvrdí.

Podľa neho sú nápady na plošné zavedenie skráteného týždňa nebezpečné a poškodili by množstvo ľudí. Tvrdí tiež, že na Slovensku máme také množstvo sviatkov, dovolenkových dní, možností OČR či PN, že de facto štvordňový týždeň už máme.

Nastal čas na zmenu

Naopak, Milan Kuruc z občianskeho združenia Pracujúca chudoba si myslí, že by k skráteniu pracovného týždňa mali krajiny postupne dospieť. „Skrátenie pracovného času mal byť jedným z výdobytkov technologicky sa rozvíjajúcej civilizácie a rozprávali o ňom už ekonómovia v 40. a 50. rokoch 20. storočia. Pred sto rokmi sme zaviedli 8-hodinový pracovný čas, pred 50 rokmi sme zrušili pracovné soboty a teraz nastal čas skrátiť pracovný čas opäť,“ tvrdí Kuruc.

Priznáva, že nie každej prevádzke by vyhovoval 4-dňový týždeň, preto sa podľa neho treba rozprávať o hodinách. „Dnes je maximálny týždenný pracovný čas 40 hodín a toto číslo by sme mali postupne začať znižovať, samozrejme, bez poklesu miezd. Ak by mali klesať aj mzdy, nešlo by o skracovanie pracovného času, iba o zavádzanie kratších pracovných úväzkov,“ hovorí.

zdroj: Unsplash/Johnson Wang

Inšpiráciou by nám podľa neho mohlo byť aj susedné Česko, kde odbory žiadajú skrátenie na 37,5 hodiny týždenne a jeden týždeň dovolenky navyše. „U nás sa toto týka napríklad zamestnancov verejnej správy a mnohých firiem, ktoré tak urobili (napríklad mnohé firmy v energetike a chémii majú 37,5 hodinový pracovný čas), preto by nemal byť problém, aby sa takáto zmena udiala aj plošne. Napríklad v nemeckom a rakúskom priemysle je bežný týždenný pracovný čas v rozsahu 28 až 35 hodín týždenne. Cieľom je sa postupne dostať na približne 30 hodín týždenne,“ hovorí Kuruc.

Skrátenie odpracovaných hodín by podľa neho malo na zamestnancov skvelý vplyv. Zamestnanci by mali viac času pre seba, svoj osobný rozvoj, rozvoj vzťahov a rozvoj svojej rodiny. „Zároveň je takáto zmena aj v prospech zamestnávateľov, keďže experimenty po celom svete dokazujú po skrátení pracovného času nárast produktivity práce,“ hovorí.

Poukázal tiež na to, že skrátenie pracovného úväzku by mohlo mať dobrý vplyv na životné prostredie, ktoré by bolo zaťažované menej.  

Zdroje: Proplusco.sk, The Guardian, Independent, TREND, INESS, Pracujúca chudoba

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK