Nečakané zistenia nových meraní: V Antarktíde pribudlo vyše 100 miliárd ton ľadu ročne, hlásia vedci

Globálne otepľovanie zmenšuje ľadovce po celom svete, no v Antarktíde nastala nečakaná zmena. Nová štúdia odhalila, že za posledné roky ľadová masa neubúdala, ale naopak narástla.

Tento krátkodobý jav však predstavuje len malú úľavu oproti nebezpečnému dlhodobému trendu, ktorý poháňa naše globálne otepľovanie.

Objav zdokumentovali vedci v čínskom vedeckom časopise Science China Earth Sciences. Pomocou satelitných údajov vyhodnotili bilanciu antarktického ľadu a jeho vplyv na hladinu morí. Ľadovce každoročne strácajú hmotu topením a vyparovaním, zatiaľ čo snehové zrážky im hmotu pridávajú. Hmotnostná bilancia odráža, či v danom roku ľadu ubudlo alebo pribudlo.

Informujú o tom weby Next Gazeta a Yale Enviroment 360. 

Ľadová jazda na horskej dráhe

Globálne otepľovanie postupne zrýchľuje úbytok ľadu na celej planéte. Vplýva naň nielen vyššia teplota vzduchu, ale aj rastúca teplota oceánskej vody. Podľa analýzy čínskych vedcov sa tento proces v Antarktíde za posledných 20 rokov výrazne zrýchlil.

V rokoch 2002 – 2010 strácala ľadová pokrývka Antarktídy priemerne 73 miliárd ton ľadu ročne. V nasledujúcom desaťročí (2011 – 2020) sa tempo straty takmer zdvojnásobilo na 142 miliárd ton ročne. Roky 2021 – 2023 však priniesli prekvapenie. Ľad nepokračoval v úbytku, ale naopak pribúdal v priemere o 107 miliárd ton ročne.

Tento zvrat udivil aj vedcov, ktorí očakávali pokračovanie zrýchľujúceho sa úbytku. Namiesto toho zaznamenali obdobie výrazného prírastku ľadovej hmoty. Takýto nečakaný vývoj si vyžiadal dôkladnú analýzu a vysvetlenie.

Prečo ľad pribúdal a čo to znamená

Vedci pripisujú tento jav výnimočným poveternostným anomáliám a mimoriadne vysokým zrážkam, ktoré spôsobili nárast ľadovej pokrývky. Táto chvíľková „úľava“ však neznamená obrat dlhodobého trendu. Globálne otepľovanie pokračuje, priemerná teplota Zeme stúpa a vedci očakávajú, že ľad čoskoro opäť začne ubúdať.

Pohľad na graf bilancie ľadovej pokrývky v rôznych regiónoch Antarktídy odhaľuje dve kľúčové skutočnosti. Nedávny nárast vyzerá nevýznamne v porovnaní s množstvom ľadu, ktoré sa stratilo za posledné desaťročia. Zároveň vidno, že ľad pribudol len vo Východnej Antarktíde. V západnej časti kontinentu naďalej ubúdal.

Dlhodobé trendy ukazujú, že tento krátkodobý nárast predstavuje len malú výchylku v celkovom vývoji. Globálne otepľovanie pokračuje nezmeneným tempom a jeho vplyv na svetové ľadovce stále vyvoláva obavy. Nárast ľadu v Antarktíde je teda skôr ako dočasná anomália než trvalá zmena smerovania.

Varovné signály nestability

Rozdelenie južného kontinentu na regióny zohráva kľúčovú úlohu pri posudzovaní klimatických dopadov. Rozsiahlejšia Východná Antarktída vždy pôsobila stabilnejšie, zatiaľ čo západ strácal väčšinu ľadu.

Nová štúdia však prináša paradoxne nepriaznivé závery. Napriek nedávnemu prírastku ľadu vo Východnej Antarktíde odhalila „znepokojujúcu nestabilitu“ štyroch významných ľadovcov. V skúmanom období zaznamenali prudké výkyvy – od stabilnej hmotnostnej bilancie alebo akumulácie ľadu až po rýchly úbytok hmoty.

Destabilizácia týchto ľadovcov nemusí nevyhnutne nastať, no prípadné následky by zasahovali katastrofické rozmery. Obsahujú totiž toľko ľadu, že by dokázali zvýšiť globálnu hladinu morí o niekoľko metrov. Také zvýšenie by zatopilo množstvo pobrežných oblastí, kde žijú milióny ľudí, a kompletne zmenilo geografické rozloženie obývateľných území.

Rýchle rozpúšťanie týchto ľadovcov by vyvolalo jednu z najväčších humanitárnych kríz v dejinách. Preto vedci pozorne sledujú každú zmenu v správaní týchto obrovských ľadových masívov.

zdroj: Wikimedia/Andrew Mandemaker

Minulosť odhaľuje odolnosť aj zraniteľnosť

Prelomová štúdia v časopise Nature skúmala 650-metrový ľadový vrt zo Skytrain Ice Rise na západnom okraji Antarktídy. Vedci získali pohľad do obdobia pred približne 125 000 rokmi, keď teplota dosahovala podobné hodnoty, aké očakávame v blízkej budúcnosti.

Analýza morskej soli v ľadovom jadre preukázala, že masívny Ronneho ľadový šelf, ktorý dnes pokrýva časť Weddellovho mora, pretrvával aj počas najteplejšieho medziľadového obdobia. „Táto informácia z obdobia teplejšieho než dnes zásadne ovplyvňuje naše predpovede budúcich zmien Západoantarktického ľadového štítu,“ vysvetľuje Louise Simeová z Britského antarktického prieskumu.

Genetické dôkazy dopĺňajú obraz

Ďalší výskum analyzoval 640-metrový ľadový vrt zo západného okraja Antarktídy. Obsahoval záznam z obdobia spred viac než 100 000 rokov, keď teploty prevyšovali dnešné hodnoty o 3 stupne Celzia. V takejto klíme sa Západoantarktický ľadový štít zmenšil približne na polovicu, Ronneho ľadový šelf však zostal neporušený.

Tieto objavy dopĺňajú nedávnu genetickú štúdiu, ktorá skúmala genóm hlbokomorských chobotníc okolo Antarktídy. Tá naznačila existenciu morských koridorov medzi oblasťami Weddellovho, Amundsenovho a Rossovho mora počas medziľadového obdobia. Zdanlivý rozpor oboch zistení vysvetľuje komplexná konfigurácia ľadu – morské koridory zrejme existovali v hĺbke, prikryté ľadovými plošinami.

Dôsledky pre predpovede budúceho vývoja

Eric Wolff z Cambridgskej univerzity zdôrazňuje: „Hoci naše zistenia prinášajú čiastočne pozitívne správy, zároveň potvrdzujú stratu ľadu zo Západoantarktického ľadového štítu a jeho zraniteľnosť voči budúcemu otepľovaniu.“

Ani pri čiastočnom topení sa hladina morí dvíhala o niekoľko stôp nad dnešnú úroveň. Aj toto zvýšenie by zatopilo mnohé pobrežné oblasti a spôsobilo vážne problémy ľudským komunitám po celom svete.

Nové výskumy zásadne menia predpovede budúceho stúpania hladiny morí. Ak hlavnú stratu ľadu zaznamenal sektor Amundsenovho mora, pričom ľadové plošiny naďalej podopierali ľad tečúci do Ronneho a Rossových ľadových plošín, potom veľkosť a rýchlosť nárastu hladiny morí kvôli antarktickej strate ľadu pravdepodobne nedosiahne 5-7 metrov, ako predpokladali niektoré staršie modely.

Tento poznatok oslabuje podporu pre prognózy najextrémnejšej straty Západoantarktického ľadového štítu do roku 2200, ktoré naznačovali simulácie zahŕňajúce výrazné oteplenie oceánu pod ľadovou plošinou.

Obe štúdie odhaľujú, že situácia v Antarktíde zahŕňa oveľa viac faktorov, než sa predpokladalo. Na jednej strane registrujeme nečakaný nárast ľadu vo Východnej Antarktíde, na druhej strane historické dôkazy o čiastočnej odolnosti Západnej Antarktídy voči otepľovaniu.

Naliehavosť riešenia klimatickej krízy

Tieto zistenia však neznižujú naliehavosť riešenia klimatickej krízy. Poskytujú nám presnejší obraz toho, čo môžeme očakávať. Aj keď najkatastrofickejšie scenáre úplného rozpadu ľadového štítu nemusia nastať, čiastočná strata ľadu stále vyvolá významné a nebezpečné zmeny hladiny morí.

Grónsko taktiež nepretržite stráca ľad, dokonca rýchlejšie než Antarktída. To predstavuje ďalší významný faktor zvyšujúci hladinu morí. Aby sme zabránili destabilizácii ďalších ľadovcov, musíme urýchlene opustiť využívanie ropy, uhlia a zemného plynu, ktorých spaľovanie poháňa klimatické zmeny.

Zníženie emisií skleníkových plynov predstavuje jediný spoľahlivý spôsob, ako zmierniť vplyv globálneho otepľovania na ľadovce a zabrániť katastrofickému nárastu hladiny morí. Naše rozhodnutia v nadchádzajúcich rokoch určia, či zachováme svet v podobe, v akej ho poznáme.

Situácia v Antarktíde ponúka dva pohľady – nečakaný krátkodobý nárast ľadu a historický dôkaz o istej odolnosti ľadového štítu prinášajú štipku nádeje. Súčasne však oba výskumy potvrdzujú zraniteľnosť ľadovcov voči otepľovaniu a nevyhnutnú stratu ľadu pri zvýšených teplotách. Odkaz zostáva rovnaký – musíme konať teraz, aby sme predišli najhorším dôsledkom klimatickej zmeny.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti