Každý tretí Slovák trpí alergiou: Lekári menia pravidlá, táto liečba ju dokáže úplne vymazať

Alergie patria medzi najčastejšie zdravotné problémy súčasnosti a podľa odborníkov sa ich výskyt už nebude znižovať. Na Slovensku, rovnako ako v Európe a vo svete, nimi trpí približne každý tretí človek.

Hoci sa môžu na prvý pohľad javiť ako bežná sezónna nepríjemnosť, pri neliečení môžu prerásť do vážnejších ochorení vrátane astmy, upozorňuje denník Pravda.

Na tento problém upozornili odborníci pri príležitosti Svetového dňa astmy. Zdôrazňujú, že alergie a astma spolu úzko súvisia a práve včasné zachytenie príznakov môže rozhodnúť o tom, ako sa bude zdravotný stav pacienta vyvíjať v ďalších rokoch. Pomôcť má aj nové odborné usmernenie, ktoré sa zameriava najmä na detských pacientov.

Alergie pribúdajú a dôvodov je viac

Podľa profesora Petra Pružinca, hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva pre klinickú imunológiu a alergológiu, je podiel alergikov v populácii stabilne vysoký a skôr sa bude zhoršovať.

„Na Slovensku, v celej Európe aj na svete je zastúpenie alergikov v populácii jedna tretina. Tento počet sa už nikdy nezmenší, skôr sa zhorší,“ upozornil Pružinec.

Za rastúcim počtom alergikov stojí viacero faktorov. Výrazný vplyv má klimatická zmena, ktorá predlžuje obdobie kvitnutia rastlín. V praxi to znamená, že peľová sezóna môže trvať dlhšie a pre citlivých ľudí predstavuje záťaž počas väčšej časti roka.

Globálne otepľovanie zároveň prispieva k tomu, že rastliny produkujú viac peľu. Významnú úlohu zohráva aj znečistené ovzdušie, ktoré môže dráždiť dýchacie cesty a zhoršovať príznaky alergií.

Alergia preto nie je iba krátkodobý problém spojený s kýchaním, nádchou alebo svrbením očí. Pri dlhodobom prehliadaní príznakov môže ochorenie postupovať a u niektorých pacientov sa môže rozvinúť astma.

Včasná liečba môže zabrániť zhoršeniu

Odborníci zdôrazňujú, že najdôležitejšia je rýchla diagnostika a správne nastavená liečba. Ak sa alergické ochorenie zachytí skoro, šanca na jeho kontrolu je výrazne vyššia.

„Každý tretí občan sveta je alergik, títo ľudia vyžadujú diagnostiku, terapiu. Ľahšie typy alergie pri neliečení prechádzajú do klinicky ťažších typov. Naším cieľom je urobiť včasnú diagnostiku týchto ochorení. Ak alergické ochorenie zachytíme včas a nastavíme správnu liečbu, vieme výrazne znížiť riziko jeho zhoršenia a prechodu do astmy. Kľúčové je preto rozpoznať príznaky čo najskôr a pacienta správne nasmerovať,“ dodal Pružinec.

Veľký dôraz sa kladie najmä na deti. Práve u nich môže skoré podchytenie alergie znížiť riziko komplikácií v budúcnosti. Nové odborné usmernenie vzniklo v spolupráci alergológov a pediatrov a prináša jednotný postup pri diagnostike a liečbe alergickej nádchy u detí.

Hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast Elena Prokopová upozornila, že pediater je často prvým lekárom, ktorý si u dieťaťa všimne príznaky alergie.

„Nové usmernenie mu pomáha lepšie sa zorientovať v diagnostike a liečbe a jasnejšie určuje, kedy pacienta odoslať k alergológovi,“ uviedla Prokopová pre denník Pravda.

Neurovedci upozorňujú na jednoduchú aktivitu, ktorá môže podporovať mozog aj vo vyššom veku

Liečba, ktorá nepôsobí iba na príznaky

Jedným z hlavných cieľov usmernenia je zabezpečiť, aby sa viac detských pacientov dostalo k alergénovej imunoterapii. Ide o jedinú príčinnú liečbu alergií, ktorá nepôsobí len na prejavy ochorenia, ale priamo na jeho príčinu.

Pri bežnej liečbe sa často tlmia najmä príznaky, teda nádcha, kýchanie, svrbenie alebo dýchacie ťažkosti. Alergénová imunoterapia však dokáže ovplyvniť samotný priebeh ochorenia. Jej včasné nasadenie môže znížiť riziko rozvoja astmy a zlepšiť dlhodobú prognózu pacienta. U časti pacientov môže viesť až k vyliečeniu alergie.

Napriek tomu ju podľa odborníkov na Slovensku stále dostáva menej pacientov, než by mohlo. Prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie profesor Miloš Jeseňák upozornil, že záujem o túto liečbu rastie, no jej využívanie v praxi má stále rezervy.

„Alergénová imunoterapia je kľúčovou súčasťou liečby alergických ochorení, no v praxi sa stále nevyužíva v takej miere, ako by sa mohla. Verím, že aj nové odborné usmernenie pomôže lepšie zachytiť pacientov včas a prispeje k tomu, aby sa k tejto liečbe dostalo viac detí,“ uviedol Jeseňák.

Astma patrí medzi najčastejšie chronické ochorenia detí

Podľa NCZI patrí astma medzi najrozšírenejšie neprenosné ochorenia a zároveň je považovaná za najčastejšie chronické ochorenie u detí. Ambulancie klinickej imunológie a alergiológie na Slovensku v roku 2024 evidovali takmer 140-tisíc pacientov s bronchiálnou astmou. Z nich bolo viac než 48-tisíc detí.

WHO definuje astmu ako chronické ochorenie, pri ktorom sa opakovane objavujú záchvaty dýchavičnosti a sipotu. Ich závažnosť aj frekvencia sa môžu u jednotlivých pacientov líšiť. Astmatický záchvat vzniká vtedy, keď dýchacie cesty reagujú citlivo na rôzne podnety. Môže ísť o alergény, lieky, parfumy, chemikálie, tabakový dym, prach, chlad, vírusy alebo baktérie.

Pri záchvate sa priedušky prudko stiahnu a vzduch sa ťažšie dostáva do pľúc aj z pľúc von. Typickým prejavom býva pískanie pri nádychu a výdychu. Medzi rizikové faktory patria genetická predispozícia, znečistené prostredie, alergény, časté infekcie dýchacích ciest či časté užívanie antibiotík v detstve.

Riziko môžu zvyšovať aj dlhodobý stres, práca v prašnom alebo znečistenom prostredí a fajčenie. Astma je síce nevyliečiteľné ochorenie, no pri správnej liečbe môžu pacienti žiť kvalitný život bez výrazných obmedzení. 

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti