Poľsko na rázcestí: Výsledok volieb ovplyvní aj Slovensko. O funkciu prezidenta bojujú dva úplne odlišné svety

V druhom kole prezidentských volieb 1. júna 2025 sa proti sebe postavia dvaja kandidáti, ktorí zosobňujú dva úplne odlišné svety. Liberálny proeurópsky primátor Varšavy Rafał Trzaskowski a konzervatívny historik Karol Nawrocki, podporovaný stranou Právo a spravodlivosť (PiS).

Na prvý pohľad ide o vnútornú záležitosť Poľska. V skutočnosti však táto voľba môže ovplyvniť smerovanie celej strednej Európy. Rozhoduje sa o tom, či Poľsko posilní svoje európske ukotvenie, alebo sa definitívne prikloní k modelu liberálnej demokracie.

Ako upozorňuje politológ Josef Mlejnek z Karlovej univerzity: „Poľské voľby nie sú len o výbere prezidenta. Rozhodujú o tom, akým typom štátu chce Poľsko byť. Či bude pokračovať v budovaní právneho štátu v európskom rámci, alebo sa prikloní k modelu národno-konzervatívneho populizmu.“

Význam volieb rastie najmä vzhľadom na kompetencie poľského prezidenta. Na rozdiel od Slovenska či Česka nejde o ceremoniálnu funkciu. Poľská hlava štátu má reálne výkonné právomoci, predovšetkým právo veta voči legislatíve Sejmu. Toto veto možno prelomiť len trojpätinovou väčšinou, čo je v období politickej fragmentácie takmer nemožné.

Prezident tak môže zásadne ovplyvniť chod štátu. Andrzej Duda vetoval medzi rokmi 2021 – 2024 viac ako 15 zákonov, vrátane reforiem súdnictva, médií či zákonov týkajúcich sa čerpania eurofondov. Inštitút pre verejné otázky (Instytut Spraw Publicznych) to v správe z decembra 2024 komentoval slovami, že „v rukách prezidenta, ktorý koná proti vôli demokratickej väčšiny, môže byť právo veta zbraňou proti demokracii, nie jej ochranou“.

Politické vízie a hodnotové rozdiely kandidátov

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie