Trump otvára dvere ťažbe v srdci divočiny: Koniec ochrany prírody na Aljaške

Na severe Aljašky, tam, kde tundra kričí do mrazivého vetra a ľadové medvede zdieľajú krajinu s migrujúcimi sobmi a miliónmi vtákov, sa opäť črtá bitka o pôdu, ropu a klimatickú budúcnosť.

Administratíva Donalda Trumpa podľa New York Times oznámila 2. júna 2025 plán zrušiť ochranu obrovského územia známeho ako National Petroleum Reserve–Alaska (NPRA). Zároveň plánuje podporiť zdvojnásobenie ťažby ropy a výstavbu mamutieho plynovodu – prezývaného „krásne dvojča“.

Nadbytočná ochrana prírody

Minister vnútra Doug Burgum označil opatrenia prezidenta Bidena, ktorý vlani zakázal ťažbu na viac ako polovici z 23 miliónov akrov rezervácie, za „prekročenie právomocí“. Podľa Burguma ide len o ďalší pokus blokovať domáci energetický potenciál, ktorý je podľa neho v čase geopolitickej nestability nevyhnutný. „Obnovujeme rovnováhu a vraciame našu energetickú budúcnosť na správnu cestu,“ vyhlásil v Aljaške.

Spolu s ním navštívili severnú oblasť aj minister energetiky Chris Wright a šéf EPA Lee Zeldin. Na ropnom poli Prudhoe Bay, neďaleko obce Deadhorse, kde začína 800-míľový transaljašský ropovod, Wright prehlásil: „Máme tu veľkú dvojku – ropu aj plyn. Tak poďme zdvojnásobiť ťažbu a postavme veľké, krásne dvojča!“

Plynofikácia a ťažba súčasne

Nový plynárenský megaprojekt má podľa Trumpovej vízie zásobovať plynom nielen obyvateľov Aljašky, ale aj exportovať skvapalnený zemný plyn do Ázie. Na prehliadke sa preto zúčastnili aj zástupcovia Japonska, Južnej Kórey, Taiwanu a Filipín. Administratíva vidí v rokovaniach o clách s Áziou potenciálnu páku na prilákanie zahraničných investícií do projektu, ktorý bol doteraz blokovaný pre obrovské náklady a nízku ekonomickú návratnosť.

Kým predstavitelia priemyslu tlieskajú, klimatickí aktivisti a ochranári bijú na poplach. NPRA je najväčšou súvislou federálnou verejnou pôdou v USA a domovom nespočetných druhov zveri. Nájdeš tam polárnych medveďov, sobov polárnych, zvaných tiež karibú, grizlyho aj tisíce vtáčích druhov. A čo viac – ide o kľúčový priestor pre pôvodné komunity, ktorým sa globálne otepľovanie doslova topí pod nohami. Aljaška sa totiž otepľuje dvakrát až trikrát rýchlejšie ako globálny priemer.

„Tento krok urýchli klimatickú krízu v čase, keď sa nám doslova topí zem pod nohami,“ varoval Matt Jackson z environmentálnej organizácie The Wilderness Society. Pridala sa aj Rosemary Ahtuangaruaková, bývalá starostka inuitského mesta Nuiqsut, ktorá varuje, že tradičný spôsob života – založený na love, rybolove a zbere – je ohrozený.

Rozdelené komunity

Zaujímavé je, že samotné domorodé komunity nie sú jednotné. Napríklad združenie Voice of the Arctic Inupiat víta vládnu iniciatívu ako dôkaz, že federálna vláda vníma miestne komunity ako partnerov. Na druhej strane iní hovoria o ignorovaní hlasu tých, ktorí žijú najbližšie k rizikám. Poukazujú napríklad na projekt Donlin Gold Mine, plánovaný ako jeden z najväčších zlatých baní na svete, ktorý čelí silnému odporu domorodých kmeňov v juhozápadnej Aljaške.

Šesť kmeňov z oblasti Yukon-Kuskokwim Delta v tomto prípade podalo žalobu proti federálnym agentúram, ktoré podľa nich nedostatočne posúdili environmentálne a kultúrne dopady bane. Súd rozhodol, že povolenia pre projekt porušujú zákony na ochranu životného prostredia a tradičného spôsobu života miestnych komunít. Bane by mohli ohroziť ekosystémy, ktoré sú pre tieto komunity kľúčové pre ich obživu a kultúrnu identitu.

Na strane Trumpa ale stoja aj aljašskí politickí lídri – republikánski senátori Dan Sullivan a Lisa Murkowski aj guvernér Mike Dunleavy. Tí dlhodobo kritizovali Bidenovu administratívu za „federálne prehnanú opatrnosť“. Murkowski počas stretnutia v Anchorage uviedla: „Chceme byť partnermi, nie len poznámkou pod čiarou.“ 

Boj o aljašskú divočinu tak vstupuje do ďalšieho dejstva. Ropa a plyn opäť víťazia nad ľadom, zvieratami aj klímou. A otázka zostáva: koľko z divočiny ešte zostane na ochranu, keď sa všetko podriadi vrtom, rúram a exportu?

Čítaj viac z kategórie: Donald Trump