mRNA z vakcín proti covidu útočí na smrteľný vírus. Trpí ním 40 miliónov ľudí, prvýkrát sme bližšie k jeho zničeniu

Technológia mRNA, o ktorej sa začalo hovoriť najmä v súvislosti s vakcínami proti COVIDu-19, teraz otvára nové možnosti aj v boji proti inému, smrteľnému vírusu. Vedci z Austrálie vďaka mRNA prinútili vírus HIV opustiť svoju „skrýšu“, čím prelomili jednu z jeho najzákernejších stratégií. Podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) žilo ku koncu roka 2023 s týmto vírusom približne 39,9 milióna ľudí.

Výskum, ktorý mení pravidlá hry v boji proti HIV

Výskum publikovaný minulý týždeň v Nature Communications síce prebiehal iba v laboratórnych podmienkach, no už teraz naznačuje, že potenciál mRNA ďaleko presahuje jej využitie vo vakcínach.

Dr. Sharon Lewin, vedúca výskumu a riaditeľka Cummingovho globálneho centra pre pandemickú terapiu v Melbourne, označila mRNA za „zázračný“ nástroj. V aktuálnej štúdii totiž zasiahla molekuly, ktoré sú kľúčové pre zacielenie na HIV.

Aj keď súčasná antiretrovírusová liečba dokáže HIV potlačiť na nedetekovateľné úrovne, vírus sa aj naďalej skrýva v takzvaných vírových rezervoároch. Tam zotrváva nečinný, avšak pripravený znova sa aktivovať.

Už v roku 2022 Dr. Jones so svojím tímom zistil, že imunitná odpoveď vyvolaná mRNA vakcínami dokáže aktivovať skryté vírusy. „S niektorými z týchto vakcín dostanete len malé ‚postrčenie‘ – a to stačí, aby sa latentný vírus vynoril a stal sa zraniteľným,“ cituje Jonesa magazín The New York Times.

Rovnaký princíp by mohol umožniť aj dodávanie chýbajúcich proteínov pri dedičných ochoreniach alebo opravy génových mutácií. Virologička Frauke Mueckschová z Heidelbergskej univerzity, ktorá sa na štúdii nepodieľala, to zhrnula jednoducho: mRNA je „sľubná a mimoriadne silná technológia“.

Kontroverzie okolo mRNA technológie

Technológia mRNA, ktorá tvorí jadro najinovatívnejších vakcín proti ochoreniu COVID-19, sa spočiatku stala symbolom nádeje. Jej schopnosť efektívne mobilizovať imunitný systém voči vírusu SARS-CoV-2 predstavoval prelom v oblasti vakcinológie. Krátko po tomto úspechu sa však mRNA ocitla v centre kritiky.

Jedným z najhlasnejších šíriteľov obáv sa stal Robert F. Kennedy ml., synovec niekdajšieho amerického prezidenta a kandidát na prezidenta USA. Kennedy opakovane prezentoval vakcíny s mRNA ako „nebezpečné“ a „smrtiace“. Hoci to vedecké dôkazy vytrvalo vyvracajú, Kennedy si svoj postoj vystaval na naratívoch, ktoré ignorujú základné princípy molekulárnej biológie a farmakológie.

Podobná vlna skepticizmu rezonuje aj u nás. Na Slovensku sa k nej pripojil splnomocnenec vlády SR Peter Kotlár, ktorý v médiách opakovane tvrdil, že genetická informácia z mRNA vakcín sa môže začleniť do ľudskej DNA. Viacerí odborníci však argumentujú, že neexistuje mechanizmus, ktorým by sa mohla integrovať do nášho genómu.

Kotlár sa ďalej opieral o štúdiu publikovanú v Journal of Angiology and Vascular Surgery, ktorá tvrdila, že niektoré šarže vakcín obsahovali rôzne množstvá mRNA a vysoké množstvo DNA. Aj táto práca však čelila ostrej kritike odbornej verejnosti.

Doc. RNDr. Tomáš Szemes, PhD., molekulárny biológ z Univerzity Komenského, poukázal na viaceré závažné metodologické nedostatky, vrátane nespresneného merania koncentrácií a nejasných analytických postupov.

Použitie mRNA sa naďalej skúma nielen v rámci prevencie infekcií, ale aj v liečbe rakoviny, autoimunitných ochorení či genetických porúch.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking