Vedec rozobral Kotlárovu štúdiu o vakcínach na kúsky: Z pár molekúl spravili strašiaka, tvrdí

Od začiatku roka 2021 sa zdravotnícke systémy po celom svete spoliehali na mRNA vakcíny, ako na hlavnú zbraň proti COVID-19. V priebehu troch rokov podali miliardy dávok a výrazne znížili počet ťažkých priebehov aj úmrtí.

Nedávno sa však objavila štúdia publikovaná v Journal of Angiology and Vascular Surgery, ktorá tvrdí, že jednotlivé šarže týchto vakcín obsahujú nielen rozdielne množstvá deklarovanej mRNA, ale aj „vysoké množstvo“ DNA. Jej autormi sú splnomocnenec vlády SR MUDr. Peter Kotlár, česká molekulárna genetička MUDr. Soňa Peková, PhD., a americký kardiológ Dr. Richard M. Fleming.

Viacerí odborníci, vrátane docenta RNDr. Tomáša Szemesa, PhD., vedca z Univerzity Komenského a špecialistu na molekulárnu biológiu, však tieto tvrdenia spochybňujú a poukazujú na viaceré metodologické i odborné nedostatky samotnej štúdie. V nasledujúcom článku sa teda pozrieme na zistenia štúdie a argumenty odborníka.

„Vysoké množstvo DNA“ vo vakcínach

Podľa autorov štúdie sa v jednotlivých šaržiach vakcín Spikevax (Moderna) a BNT162b2 (Pfizer) objavila výrazná variabilita množstva deklarovanej mRNA. Okrem toho sa vo všetkých vzorkách zistilo „vysoké množstvo dvojvláknovej DNA“ a „prítomnosť sekvencií DNA Escherichia coli“.

Autori uvádzajú, že takto vysoké množstvo DNA „nemožno považovať za obyčajnú ‚kontamináciu‘ počas výrobného procesu“, ale skôr za nedeklarovaný komponent vakcín.

Doc. Tomáš Szemes, ktorý sa venuje genomickému dozoru a molekulárnej diagnostike, však hovorí, že použiť výraz „vysoké množstvo“ je chybné a zavádzajúce. „Normálne/povolené množstvo DNA pri výrobe vakcín predstavovalo 10 ng (nanogramov) DNA,“ hovorí Szemes.

Je teda 10 nanogramov veľa? „Predstavte si jeden drobný 1 x 1 x 1 mm kryštál v kryštálovom cukre. Ten váži zhruba 1,5 miligramu. No a 10 nanogramov je jedna stopäťdesiattisícina (1/150 000) z tohto jedného kryštáliku. Ide teda o veľmi malé množstvo,“ hovorí.

Hoci štúdia udáva počet kópií 1,252.10E9 (1 252 000 000 molekúl plazmidového konštruktu Pfizer Biontech GenBank: OR134577.1), Szemes zdôrazňuje, že tento počet v skutočnosti predstavuje len nepatrné množstvo.

„Keby to boli eurá na účte, tak by to bolo veľa. Ale ide o počet molekúl, ktorý zodpovedá len 2,079 femtomólu, čo je z chemického hľadiska zhruba 500-krát menej ako minimálna smrteľná dávka známeho toxínu – botulotoxínu,“ vysvetľuje. DNA, samozrejme, nie je žiadny jed, no analógia s botulotoxínom dáva do kontextu skloňované počty molekúl.

Podstatne dôležitejšie však je, že vakcína má obsahovať v jednej dávke 30 μg (mikrogramov) mRNA. To je 3000-krát viac ako maximálna normálna hodnota pre DNA.

„Alebo inak, DNA je len v stopovom množstve oproti účinnej látke – 0,03 %,“ hovorí Szemes. „Predpokladám, že práve v zistených hodnotách množstva mRNA sa publikovaná práca najzásadnejšie mýli.“

Nežiaduce účinky mRNA vakcín

V štúdii sa ďalej uvádza, že prítomnosť sekvencií DNA „vyvoláva obavy týkajúce sa zápalovo-trombotickej imunologickej odpovede“. Szemes však tieto obavy uvádza na pravú mieru. „Naše bunky majú evolúciou overené veľmi účinné enzýmy, ktoré voláme nukleázy (RNázy/DNázy, endonukleázy a exonukleázy). Tieto enzýmy rozkladajú cudzorodú DNA alebo RNA,“ vysvetľuje.

Len veľmi špecifické vírusy (retrovírusy) dokážu prirodzene včleňovať svoju genetickú informáciu do ľudského genómu. „Významná časť nášho genómu pozostáva zo zbytkov retrovírusov, čo je dôkazom dlhej spoločnej koexistencie počas našej evolúcie,“ hovorí Szemes.

V prípade vakcín však hovoríme o zostatkovej DNA, ktorá je po mRNA produkcii enzymaticky rozštepovaná na drobné fragmenty a je prítomná iba v stopových množstvách.

„V našom čreve máme celý život usídlený viac ako 1 kg baktérií, denne DNA prijímame v potrave, DNA neustále vdychujeme, no napriek tomu sa cudzorodá DNA do nášho genómu nevčleňuje,“ hovorí Szemes.

Zistenie DNA sekvencií E. coli v dvoch vzorkách Pfizer vakcíny môže mať podľa odborníka jednoduché vysvetlenie – kontaminácia PCR laboratória produktmi z predchádzajúcich analýz.

V procese výroby mRNA vakcín hrá plazmidová DNA zásadnú úlohu ako predloha pre syntézu mRNA molekuly, ktorá je vlastne účinnou látkou vakcíny. Proces výroby mRNA neprebieha v bunkách, ale bioreaktoroch tzv. in vitro transkripciou.

Plazmidová DNA sa vyrába vo veľkom množstve pomocou nepatogénnych kmeňov Escherichia coli. „Následne sa vyextrahuje a prečistí, ale malé riziko zostatkovej DNA z E. coli existuje,“ hovorí odborník. To však nie je prekvapivé ani alarmujúce.

„Výrobcovia podrobne dokladujú autoritám (ako napr. EMA) výsledky z kontroly kvality aj metodiku pre každú šaržu vakcín. Nezávisle si viaceré autority pre dozor liečiv vykonávajú vlastné validačné analýzy,“ vysvetľuje Szemes.

Analýza exspirovaných mRNA vakcín

Za zásadný problém štúdie považuje fakt, že autori analyzovali exspirované vakcíny z prvých sérií. Tie vychádzali z pôvodného wuchanského variantu SARS-CoV-2.

„Prvý zásadnejšie mutovaný variant Alpha (B.1.1.7) (23 mutácií v genóme, z toho 8 v S proteíne) sa objavil na konci roka 2020, kedy boli vyrobené prvé vakcíny. Následne sa celosvetovo, vrátane Slovenska spustil genomický dozor pre presný monitoring variantov u infikovaných osôb,“ hovorí Szemes.

Po nástupe variantu Alpha sa viaceré krajiny (vrátane Slovenska) zapojili do celosvetového genomického dozoru, ktorý sleduje šírenie a mutácie vírusu v reálnom čase. „Na Slovensku tento genomický dozor, dnes už rozšírený o vírus chrípky a ďalšie patogénne mikroorganizmy prebieha v spolupráci UVZ, regionálnych UVZ a nášho genomického laboratória na Vedeckom Parku Univerzity Komenského,“ vysvetľuje.

Na základe týchto dát sú pravidelne vydávané odporúčania (EMA) na modifikáciu vakcín pre nové kolujúce varianty a výrobcovia tieto modifikované vakcíny aj vyrábajú. Odporúčanie v publikovanom článku vyrábať modifikované vakcíny je teda zbytočné, pretože sa to už dávno deje.

„A odporúčanie nepoužívať exspirované vakcíny? Ktorý lekár by si zobral na zodpovednosť očkovanie exspirovanou vakcínou?“ pýta sa Szemes.

Prečo táto štúdia neobstojí

Szemes považuje štúdiu o mRNA vakcínach, pod ktorú sa podpísal Peter Kotlár, za veľmi slabý vedecký výstup. „Traja autori publikácie nevzbudzujú dôveru. Takisto ani viaceré aspekty metodiky (konkrétnej real time qPCR eseje), ktorá bola vyvinutá na pracovisku autorky a nepoužíva sa inde,“ upozorňuje Szemes.

„Navyše sa analyzovali dlho exspirované vakcíny s nejasnou históriou skladovania. Z takýchto analýz nemožno vyvodiť žiadny relevantný záver,“ hovorí Szemes. Zároveň dodáva, že „kým výsledky nebudú hodnoverne overené na rešpektovanom pracovisku (ako napríklad poverená SAV), nemá zmysel sa ani zamýšľať nad závermi práce Pekovej a Kotlára“.

Odborník spochybňuje aj miesto publikovania samotnej práce. Článok vyšiel v žurnále, ktorý nefiguruje v databázach Web of Science ani v Scopuse. Podľa Szemesa teda nepatrí medzi dôveryhodné a odborne rešpektované vedecké časopisy. Okrem toho, práca nezodpovedá tematickému zameraniu žurnálu.

„Táto práca vôbec nepatrí do žurnálu s názvom Journal of Angiology and Vascular Surgery, nespadá totiž do kardiovaskulárnej medicíny (podľa stránky zameranie tohto žurnálu), ale do molekulárnej analýzy nukleových kyselín – a na to existuje obrovské množstvo vhodných odborných žurnálov,“ upozorňuje Szemes.

Extrémna rýchlosť publikovania vyvoláva pochybnosti, či bola práca vôbec recenzovaná. „Práca má žalostne málo citácií, z nich ani jedna nie je korektnou citáciou inej odbornej práce. Výsledky teda nie sú porovnávané vo svetle publikovaných prác. Zrejmé je aj to, že dvaja z troch autorov len sotva niečo z tejto práce sami urobili. A dalo by sa pokračovať ďalej,“ uzatvára Szemes.

Čítajte viac z kategórie: Rozhovory