Najväčšou hrozbou nie je nezamestnanosť: Skutočné riziko umelej inteligencie je podľa odborníka inde

Zatiaľ čo mnohí bijú na poplach, že umelá inteligencia (AI) nám vezme prácu, Demis Hassabis, šéf Google DeepMind a držiteľ Nobelovej ceny, sa na celú vec pozerá inak. Obáva sa síce rizík, ktoré AI prináša, ale nie takých, aké by si čakal.

Nie je to obrovská nezamestnanosť, ktorá ho desí najviac. Čo považuje za veľmi nebezpečné, je možnosť, že by sa supervýkonné AI modely dostali do nesprávnych rúk.

V rozhovore pre CNN počas festivalu SXSW v Londýne Hassabis upozornil, že hrozby okolo AI sú oveľa komplexnejšie ako len zmeny na trhu práce. „Jedna z veľkých výziev je: ako obmedziť prístup k týmto výkonným systémom pre zlých aktérov, ale zároveň umožniť tým dobrým robiť s nimi úžasné veci,“ povedal.

Kde je skutočné riziko?

Kým CEO konkurenčnej spoločnosti Anthropic Dario Amodei nedávno varoval, že AI môže zničiť polovicu začínajúcich kancelárskych pozícií, Hassabis sa zameriava na niečo iné. Upozorňuje na možné zneužitie technológie. Hovorí najmä o tzv. artificial general intelligence (AGI) – teoretickej forme AI, ktorá by bola porovnateľná s ľudskou inteligenciou.

Podľa neho by AGI mohli zneužiť hackeri, štáty alebo dokonca zločinecké skupiny. A to sa už čiastočne deje. Americká FBI varovala, že AI bolo použité na vytváranie falošných hlasových správ, ktoré sa vydávali za vládnych úradníkov. Vznikajú aj deepfake či AI generované po*nografické zábery, proti ktorým má bojovať nový zákon Donalda Trumpa – Take It Down Act.

Hassabis priznáva, že regulácia AI zatiaľ nestíha vývoj technológie. Znepokojuje ho, že USA a Čína súťažia v AI pretekoch bez globálneho konsenzu o pravidlách. „Potrebujeme medzinárodnú dohodu o základných princípoch, ako by sa AI mala využívať,“ tvrdí.

Google síce v minulosti deklaroval, že nebude AI používať na zbrane či sledovanie, no tento sľub zmizol z oficiálnych webov už vo februári. A to len posilňuje obavy, že etika a kontrola ustupujú komerčným a geopolitickým záujmom.

AI ako osobný agent

Hassabis však AI úplne neodpisuje – práve naopak. Predstavuje si budúcnosť, kde každý z nás bude mať osobného AI asistenta. „Hovoríme mu univerzálny AI agent – bude chodiť všade s vami, pomáhať s bežnými úlohami, odporúčať knihy, filmy, možno aj nových priateľov,“ opisuje. Google na tejto vízii už pracuje. Viac AI sa dostáva do vyhľadávača aj do smart okuliarov.

Podľa odborníkov ako Muhammad Tuhin je takáto vízia reálna. V najbližšom desaťročí uvidíme AI systémy, ktoré sa budú vedieť kontinuálne učiť, adaptovať a zlepšovať bez toho, aby ich bolo potrebné preprogramovať. Namiesto toho, aby nás stroje nahradili, nám môžu pomáhať byť efektívnejšími a kreatívnejšími – ak s nimi budeme vedieť správne zaobchádzať.

Tuhin upozorňuje aj na ďalší dôležitý aspekt: vývoj AI nie je len technická záležitosť. Je to otázka hodnôt. Ak do algoritmov nezakomponujeme ľudské hodnoty ako empatia, spravodlivosť či zodpovednosť, riskujeme, že sa z AI stane nielen nástroj, ale aj zbraň proti demokracii.

Práce nezmiznú. Len sa zmenia

Čo teda s obavami, že AI nás pripraví o živobytie? Hassabis verí, že história nám už viackrát ukázala opak. Priemyselná revolúcia aj nástup internetu priniesli veľké zmeny, no zároveň vytvorili úplne nové typy pracovných miest.

AI môže urýchliť produktivitu, zefektívniť rutinné úlohy a oslobodiť ľudí pre prácu, ktorá má väčší zmysel. Kľúčom bude zabezpečiť, aby plody tejto technologickej revolúcie neostali len v rukách úzkej elity. Spravodlivé prerozdelenie bohatstva, prístup k vzdelaniu a digitálnym zručnostiam bude rozhodujúce pre to, či sa z AI stane pomocník alebo hrozba.

Zatiaľ čo niektorí technologickí lídri varujú pred masívnou stratou pracovných miest, Hassabis verí, že AI skôr transformuje trh práce než ho zničí. „Zvyčajne sa po takejto technologickej zmene objavia nové, lepšie pracovné pozície. Uvidíme, či to tak bude aj teraz,“ hovorí. Pripomína, že podobné obavy sprevádzali aj príchod internetu či priemyselnú revolúciu.

Áno, AI prinesie veľa zmien a niektoré profesie možno zmiznú, ale zároveň vzniknú úplne nové možnosti. Výzvou bude spravodlivé rozdelenie bohatstva a produktivity, ktorú AI vytvorí. 

Hassabis varuje: najväčším problémom AI nemusí byť to, že nahradí našu prácu. Problém nastane, ak nezvládneme, kto túto technológiu ovláda, ako ju reguluje a ako ju používame. A to je otázka, ktorú by sme si mali klásť všetci – skôr, než bude neskoro.

Čítaj viac z kategórie: Technológie a internet