Mladí ľudia utekajú zo Slovenska. Každý druhý si vie predstaviť, že bude žiť v zahraničí

Na Slovensku vyrastá generácia, ktorá pochybuje, či tu má jej budúcnosť miesto. Mladí ľudia chcú žiť dôstojne, pracovať zmysluplne a cítiť, že ich hlas má váhu. Keď to doma nenachádzajú, hľadajú to inde, v zahraničí – a často sa už nevracajú naspäť.

Mladí dnes nehľadajú len prácu. Hľadajú zmysluplnosť, rovnováhu a férovosť. Chcú vidieť, že ich úsilie má vplyv. Túžia po spoločnosti, ktorá im dá príležitosť rásť, nie po takej, ktorá ich spúta byrokraciou, nízkymi mzdami a večnou neistotou. A keď to nenájdu doma, zbalia si kufor a odídu. Do Berlína, Kodane, Prahy či Sydney.

Ako ukazujú najnovšie dáta VÚB Magnifica, každý druhý mladý Slovák si vie predstaviť život v zahraničí. Odliv mozgov tak už nie je len hypotetickým problémom – stáva sa reálnou hrozbou pre budúcnosť krajiny. Situácia je vážna a je najvyšší čas nielen o nej hovoriť, ale aj konať. Prečo mladí odchádzajú, čo ich ženie preč a čo by sa malo stať, aby sa Slovensko opäť stalo ich domovom?

Odlev talentov do zahraničia 

Slovensko čelí vážnemu problému. Len menej ako polovica mladých ľudí vo veku 18 až 29 rokov plánuje v krajine zostať natrvalo. Pred tromi rokmi sa zo Slovenska odsťahovalo takmer 4 500 osôb – najmä vysokoškolákov a mladých profesionálov. Dnes žije v zahraničí viac ako štvrť milióna Slovákov, čo predstavuje približne 5  % celej populácie. Tretina z nich žije v Česku, pätina vo Veľkej Británii a desatina v Nemecku.

Odborníci varujú, že odlev mozgov znamená stratu intelektuálneho kapitálu Slovenska a znižuje potenciál krajiny v oblasti inovácií. Navyše, podľa dát OECD patrí Slovensko medzi krajiny s najhoršou bilanciou odchodu mladých – hneď po Litve je druhé najhoršie v rámci celej organizácie.

zdroj: Unsplash/Eliott Reyna

Práca ako hlavný dôvod: Chýba príležitosť aj perspektíva

Až 47  % mladých Slovákov uvádza ako hlavný dôvod svojho odchodu do zahraničia nedostatok pracovných príležitostí doma. Mnohí z nich sa po škole alebo prvej pracovnej skúsenosti rozhodnú odísť tam, kde ich vedomosti a schopnosti nie sú len tolerované, ale aj žiadané.

Vyhľadávajú trhy, ktoré ponúkajú rozvoj, férové pracovné podmienky, technologické inovácie a možnosť kariérne rásť. Slovensko tak prichádza o špecialistov, ktorí by inak mohli budovať silné odvetvia, no namiesto toho investujú svoj potenciál inde.

Lepšia životná úroveň v zahraničí

Až 68 % respondentov v prieskumoch upozornilo na nízku životnú úroveň na Slovensku ako na dôvod, prečo zvažujú svoj odchod do cudziny. Mladí ľudia vnímajú výrazný rozdiel v kvalite bývania, dostupnosti kultúry, dopravy, zdravotníctva či verejných služieb.

V rozvinutých štátoch sa stretávajú s väčšou podporou mladých rodín, sociálnou stabilitou a rozvinutejšími komunitami. V ich očiach Slovensko často pôsobí ako krajina, kde sa „len prežíva“, nie žije. A tak logicky volia miesta, kde sa im bude žiť ľahšie a slobodnejšie.

Chcel predávať emócie a zážitky, no prišiel o takmer 80-tisíc. Riešenia našiel v neuromarketingu

Politická nestabilita: V zahraničí hľadajú istotu

Tretím, no nemenej dôležitým dôvodom, je neistá politická situácia. Podľa prieskumov až 60 % mladej populácie uvádza ako dôvod možného odchodu do zahraničia strach z politických zmien, korupcie a celkovej nestability. Mladí si želajú predvídateľnú a dôveryhodnú krajinu, v ktorej sa ich hlas berie vážne.

Opakované politické kauzy, polarizácia spoločnosti a pocit, že veci sa nemenia k lepšiemu, vedú k presvedčeniu, že v zahraničí bude ich život pokojnejší a zmysluplnejší.

Útek pred systémom, nie pred Slovenskom

Hoci sa mladí do zahraničia sťahujú za prácou či lepšou kvalitou života, v skutočnosti neutekajú pred Slovenskom ako krajinou. Utiekajú pred systémom, ktorý ich nepodporuje, nepočúva a často ich potreby bagatelizuje. Chcú byť súčasťou spoločnosti, ktorá ich vníma ako prínos, nie ako problém.

Ak im Slovensko nedokáže ponúknuť víziu, v ktorej sa oplatí zostať, rozhodnú sa ísť tam, kde takú víziu nájdu. A s každým jedným odchodom strácame nielen talent, ale aj budúcnosť.

zdroj: freepik

Čo môžeme stratiť?

Odchod každého jedného mladého človeka do zahraničia má vysokú cenu. Podľa údajov analýzy štát prichádza za každého vysokoškolsky vzdelaného Slováka o až 2,8 milióna eur v celoživotnom intelektuálnom kapitáli. Títo mladí ľudia by pritom mohli doma stáť na čele inovácií, viesť firmy či meniť verejný priestor.

Namiesto toho svoj potenciál investujú do budúcnosti iných krajín. A keďže ich počet narastá, Slovensko pomaly ale isto oslabuje svoju konkurencieschopnosť aj budúci rast. Je najvyšší čas konať, lebo ak neponúkneme mladým dôvody zostať, budeme si musieť čoskoro položiť oveľa ťažšiu otázku: čo všetko sme už stratili – a čo sa už získať späť nedá.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika