Bývanie v Európe odhaľuje veľké rozdiely: Slovensko je takmer na úplnom vrchole (REBRÍČEK)

Vlastné bývanie je pre mnohých ľudí symbolom istoty, stability a dlhodobého zázemia. Byt alebo dom vo vlastnom vlastníctve sa často spája nielen s pocitom bezpečia, ale aj s budovaním majetku, ktorý môže mať význam pre celú rodinu.

Práve preto patrí podiel domácností, ktoré bývajú vo vlastnom, medzi dôležité ukazovatele toho, ako je v jednotlivých krajinách nastavený trh s bývaním a aké podmienky majú ľudia pri rozhodovaní medzi kúpou a nájmom.

Európa však patrí medzi regióny, kde sa bývanie výrazne líši od krajiny ku krajine. Kým v niektorých štátoch žije vo vlastnom takmer každá domácnosť, inde zostáva bežnejším riešením nájom. Najnovšie údaje, na základe dát od Eurostatu, ukazujú, že priemer Európskej únie je 68,4 percenta. Za týmto číslom sa však skrývajú veľmi výrazné rozdiely.

Východ Európy býva najčastejšie vo vlastnom

Najvyššie podiely vlastníckeho bývania sú sústredené najmä vo východnej časti Európy. Na prvom mieste je Rumunsko s hodnotou 93,2 percenta. Hneď za ním nasleduje Slovensko, kde vo vlastnom býva 93,1 percenta domácností.

Vysoko sa drží aj Chorvátsko s podielom 91,4 percenta. Medzi krajiny s veľmi silným zastúpením vlastníckeho bývania patria aj Maďarsko, Litva, Poľsko či Bulharsko, ukazuje analýza Visual Capitalist.

Slovensko teda patrí na vrchol európskeho rebríčka. Znamená to, že nájomné bývanie tu zohráva menšiu úlohu ako v mnohých západoeurópskych štátoch.

Podobný obraz vidno aj v širšom regióne strednej a východnej Európy, kde je bývanie vo vlastnom dlhodobo dominantným modelom. V praxi ide o jeden z najvýraznejších rozdielov medzi východnou a západnou časťou kontinentu.

Za číslami je najmä história

Tento rozdiel nevznikol náhodou. Významným dôvodom vysokého podielu vlastníckeho bývania vo východnej Európe bola masová privatizácia bytov v 90. rokoch.

Štáty po páde socializmu predávali veľké množstvo dovtedy štátnych bytov, často za veľmi výhodných podmienok. Mnohí obyvatelia sa tak v krátkom čase stali vlastníkmi nehnuteľností, v ktorých už bývali.

Práve tento historický vývoj vytvoril rozdiel, ktorý v Európe pretrváva dodnes. Podľa spracovaných údajov sú priemerné hodnoty v strednej a východnej Európe približne o 30 percent vyššie než v západnej časti kontinentu.

Nie je to teda len otázka dnešných cien bytov alebo domov. Rovnako dôležité je aj to, akým spôsobom sa bývanie rozdeľovalo medzi obyvateľov počas transformačného obdobia.

Západ má silnejší trh s nájmami

V západnej Európe vyzerá situácia inak. Vo Francúzsku býva vo vlastnom 61,2 percenta domácností a v Spojenom kráľovstve 61,7 percenta. Holandsko dosahuje 68,8 percenta, Belgicko 70,9 percenta a Luxembursko 63,5 percenta. Hoci nejde o nízke hodnoty, v porovnaní s východom Európy sú výrazne slabšie.

Dôvodom je aj to, že v mnohých západných štátoch funguje stabilný a rozvinutý nájomný trh. Nájom tam nie je len dočasným riešením, ale aj dlhodobou a spoločensky bežnou formou bývania.

Svoje miesto tu majú aj vyššie ceny nehnuteľností a prísnejšie podmienky pri hypotékach, ktoré vlastné bývanie sťažujú najmä mladším generáciám. Vo väčších mestách zároveň silný pracovný trh podporuje vyšší dopyt po prenájmoch, keďže ľudia sa za prácou častejšie sťahujú a potrebujú flexibilnejšie bývanie.

Bohaté krajiny nemusia mať najviac vlastníkov

Jedným z najzaujímavejších zistení je, že vysoká životná úroveň automaticky neznamená aj vysoký podiel vlastníckeho bývania. Práve naopak. Niektoré z najbohatších európskych ekonomík patria medzi krajiny s najnižšími hodnotami.

Najvýraznejšie to vidno vo Švajčiarsku, kde vo vlastnom býva 42 percent domácností, a v Nemecku, kde ide o 47,2 percenta. Rakúsko sa pohybuje na úrovni 54,5 percenta.

Tieto krajiny ukazujú, že bývanie formujú aj kultúrne zvyklosti a nastavenie trhu. V nemecky hovoriacom priestore je nájom dlhodobo pevnou súčasťou systému bývania. Spracované údaje zároveň pripomínajú, že v niektorých štátoch mladí ľudia odchádzajú z rodičovského domu skôr než na juhu Európy.

Pri východnom Nemecku zohral úlohu aj odlišný priebeh transformácie po páde socializmu, keď sa časť štátneho bývania nepredávala priamo obyvateľom, ale firmám. Aj preto zostáva rozdiel medzi východom a západom Európy výrazný aj po desaťročiach.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika