Mozog bez spánku „horí“ bolesťou: Vedci opísali mechanizmus, ktorý spúšťa záchvaty u miliónov ľudí
- Migréna nie je len bolesť hlavy
- Výskum z NTNU ukázal, že spracovanie bolesti ovplyvňuje aj táto činnosť
- Migréna nie je len bolesť hlavy
- Výskum z NTNU ukázal, že spracovanie bolesti ovplyvňuje aj táto činnosť
Migréna je jednou z najčastejších neurologických porúch, no napriek tomu zostáva v mnohých prípadoch nepochopená. Trpí ňou každý ôsmy človek vo veku 16 až 50 rokov a jej vplyv presahuje bolesť samotnú, píše denník Pravda.
Často ju sprevádzajú svetloplachosť, nevoľnosť, precitlivenosť na zvuk, zápachy či dokonca narušené vnímanie prostredia. V závažnejších prípadoch môžu migrény ovplyvniť každodenné fungovanie natoľko, že človek nie je schopný udržať si prácu, vzdelávať sa či starať sa o rodinu.
Jednou z oblastí, ktoré vedci v posledných rokoch skúmajú intenzívnejšie, je súvislosť medzi migrénou a spánkom. Mnohí pacienti udávajú, že záchvat migrény sa u nich objavuje najčastejšie po noci, keď spali zle alebo vôbec.
Iní tvrdia, že počas spánku sa u nich migréna zhorší, alebo naopak – krátky oddych im prináša úľavu. Táto komplexná a zdanlivo protichodná dynamika zaujala aj nórsky výskumný tím z NTNU, ktorý sa rozhodol podrobne skúmať, čo sa v mozgu ľudí s migrénou deje v súvislosti s nedostatkom spánku.
Súvis medzi spánkom a migrénou
Migréna však nie je len silná bolesť hlavy – ide o komplexné neurologické ochorenie, ktoré postihuje približne 12 % svetovej populácie. Je hlavným dôvodom invalidity u ľudí vo veku 16 až 50 rokov, teda v období najvyššej aktivity v práci, vzdelávaní či rodinnom živote.
Ako potvrdzuje lekár a výskumník Petter Moe Omland z Nórskej technickej univerzity (NTNU), súvis medzi spánkom a migrénou je zásadný. „Je známe, že spánok môže uľaviť od bolesti, ale aj vyvolať migrénový záchvat, ak je narušený,“ uvádza Omland v štúdii, ktorá bola publikovaná v Sage Journal.
Pacienti s migrénou majú často zníženú kvalitu spánku, častejšie trpia nespavosťou a pociťujú dennú únavu. Nová štúdia z NTNU sa preto sústredila na to, ako nedostatok spánku ovplyvňuje spracovanie bolesti v mozgu u ľudí trpiacich migrénou.
Dobrovoľníci obetovali spánok aj pohodlie
Na výskume sa zúčastnilo 140 dobrovoľníkov, ktorí boli rozdelení do dvoch skupín – pacienti s migrénou a zdraví účastníci. Počas štúdie prešli dvoma typmi nočného režimu: po dvoch nociach normálneho spánku a po dvoch nociach so spánkom obmedzeným na štyri hodiny.
Všetci účastníci nosili spánkový merač a viedli si denník. Pri vyšetreniach mali na hlave čiapku s EEG elektródami, ktoré zaznamenávali aktivitu mozgu počas bolestivých podnetov – laserových a elektrických.
„Nič z toho nebolo nebezpečné, ale bolo to nepríjemné. Ľudia s migrénou sú veľmi ochotní pomôcť výskumu, pretože túžia po lepšom porozumení tejto choroby,“ hovorí Omland. Výsledky ukázali, že u pacientov s migrénou mozgová kôra reaguje na bolesť odlišne, najmä po nociach s obmedzeným spánkom.
Mozog reaguje citlivejšie, obranné mechanizmy zlyhávajú
EEG záznamy odhalili, že mechanizmy, ktoré by mali bolesť v mozgu tlmiť, u ľudí s migrénou po nedostatočnom spánku nefungujú správne. „Mechanizmy, ktoré majú bolesť potlačiť, nepracujú tak efektívne ako u zdravých jedincov,“ vysvetľuje Omland.
Nedostatok spánku teda znižuje schopnosť mozgu regulovať reakciu na bolestivé podnety. V inej štúdii vedci zistili, že spánková deprivácia oslabuje inhibičné systémy mozgu, ktoré majú za úlohu tlmiť nadmernú aktivitu nervových buniek, informuje ďalej portál Eurekalert.
Tieto zistenia naznačujú, že spánok hrá kľúčovú úlohu v citlivosti mozgu na bolesť a môže byť faktorom, ktorý rozhoduje o tom, či sa záchvat spustí alebo nie. Pre ľudí s migrénou to znamená, že udržiavanie kvalitného spánku môže byť rovnako dôležité ako samotná medikamentózna liečba.
Vlastná skúsenosť vedca ako hnací motor výskumu
Petter Moe Omland nemal v minulosti s migrénou osobnú skúsenosť – až kým sa mu nenarodili deti, začal pracovať ako lekár a zároveň robil výskum. „Po dlhšom období s veľmi málo spánkom som sa začal budiť v noci s ťažkými migrénovými záchvatmi. Bolo to veľmi nepríjemné. Môj mozog zjavne nezvládal takýto režim,“ opisuje. Práve táto osobná skúsenosť ho podľa jeho slov ešte viac motivovala porozumieť migréne.
Čo pomáha pri migréne?
Odborníci odporúčajú počas záchvatu migrény:
- vyhľadať tichú a tmavú miestnosť,
- oddychovať alebo si krátko pospať,
- priložiť studený obklad na čelo či zátylok,
- dbať na hydratáciu,
- užiť lieky čo najskôr po nástupe príznakov.
Kľúčové je tiež udržiavať pravidelný a kvalitný spánkový režim, ktorý môže znížiť riziko záchvatov.
Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy
Zdroje: Sage Journal , Pravda, Eurekalert