Mladý Slovák projektuje revolučný velomobil: „Chcem vytvoriť niečo medzi autom a bicyklom“

Stretávame sa s mladým slovenským dizajnérom Diegom Hernandom, ktorý si razí cestu v medzinárodnom automotive priemysle. Od štúdií na bratislavskej VŠVU cez stáže v Praga Cars až po prezentácie na výstave Expo v Dubaji – jeho príbeh ukazuje, že aj zo Slovenska sa dá dostať do centra diania svetového automobilového dizajnu.

V krajine, v ktorej táto oblasť nepatrí k dominantným, si našiel svoju cestu k tvorbe áut budúcnosti. Pracoval na ikonickej Praga Bohema, prezentoval svoju prácu pred medzinárodným publikom v Dubaji a teraz sa venuje revolučnému projektu velomobilu. V rozhovore so Startitup hovorí o svojich začiatkoch, míľnikoch svojej kariéry a vízii mobility, ktorá môže zmeniť náš pohľad na dopravu.

• Ako vytvoriť niečo medzi autom a bicyklom.
• Prečo sa nebáť byť sám sebou.
• Slovenský dizajnér mení pohľad na mobilitu.
• Cesta od detských kresieb k inovácii.

Slovensko nie je tradične známe automotive dizajnom – ako si sa dostal k tejto špecializácii a prečo si si vybral práve VŠVU v Bratislave?

K automotive dizajnu som sa dostal prirodzene. Už ako dieťa som sa zaujímal o stroje a formu. Hračky, ktoré som si kreslil, boli zmesou vesmírnych lodí, áut a tankov. Keď som študoval na ŠUP-ke, viedli ma Ivan Luknár, Viktor Oravec a Slavomír Báchorík, ktorí ma veľmi ovplyvnili a priviedli k VŠVU. Vždy ma viac zaujímal priestor než plocha. Chcel som byť súčasťou niečoho reálneho, nie len výtvarného umenia.

Najviac ma motivoval a doteraz aj motivuje samotný proces tvorby. Spomínam si, ako sme viacerí sedeli v ateliéri s jedným profesorom a každý si pracoval na svojom. Zrazu sa profesor spýtal, čo nás motivuje robiť umenie. A najviac ma šokovalo, že sme sa takmer všetci zhodli. Bol to taký hrejivý pocit.

Najkrajšie na umení nie je urobiť niečo pekné, ale vedomie, že po tebe niečo zostane. Presne tak to cítim aj ja. Najmä pri transport dizajne je ten pocit na nezaplatenie – vedieť, že to niekomu prinesie radosť a úžitok, že tu po mne zostane čosi viac ako len spomienky. Hmatateľný pokrok pre spoločnosť v spojení s kreativitou, mojím vlastným dielom. 

Keď sa obzrieš späť na svoju cestu od štúdií v Bratislave až po Dubai Expo a stáže, ktoré si absolvoval, aký bol pre teba najväčší míľnik?

Najsilnejším míľnikom bola pre mňa jednoznačne stáž v Praga Cars a práca pod vedením Juraja Mitru. Veľmi formujúce bolo aj to, že som videl vývoj Bohemy úplne zblízka – dokonca sa tam nachádza diel, ktorý som navrhol. Ďalším silným momentom bolo vystúpenie na Expo v Dubaji počas pandémie, kde som musel zvládnuť celú logistiku aj prezentáciu modelu v nepriaznivých podmienkach.

Aký je rozdiel v prístupe k dizajnu medzi veľkovýrobcom, ako Škoda, a butikovou výrobou, ako Praga Cars?

V Praga Cars je menej dizajnérov a teda aj menej politiky. Všetci robia všetko a každý je nejakým spôsobom súčasťou dizajnu – niekedy aj zvárač, keď má cit. Dôležité je, aby to dobre vyzeralo. Vo veľkej automobilke je toho viac, ale nie je to také osobné – sú tam iné výhody, ale aj istá neosobnosť. Pre mňa je vždy príjemnejšie pracovať v užšom kolektíve.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Diego Hernando│car design & 3D (@diego.hernando.designer)

Škoda má veľmi charakteristický „emotívny“ dizajnový jazyk – ako sa učíš aplikovať značkovú DNA do nových návrhov?

Značkovú DNA sa snažím vnímať ako súbor hodnôt a pocitov, ktoré treba preniesť do návrhu. Je to ako spoznávať jednotlivé druhy zvierat – každý má niečo špecifické, čo ho odlišuje. Cieľom je identitu značky pochopiť, nielen kopírovať tvary, ale pochopiť jej kontext a identitu.

Ako si sa cítil, keď si stál na Expo 2021 v Dubaji a prezentoval svoju prácu pred medzinárodným publikom?

Expo bolo výzvou – najprv logisticky, potom samotná prezentácia. Bolo to prvýkrát, čo som prezentoval prácu niekde, kde ma ľudia nepoznali, a nie cez internet. Bola to veľká skúsenosť, najmä s prípravou modelu. Zároveň bolo veľmi zaujímavé vidieť inú kultúru – to bol veľký prínos.

Ale samozrejme, bolo to pre mňa niečo nové a veľké. Mal som pocit, že mi to predostrelo veľa nových možností, ako na svojich projektoch zapracovať, a podporilo ma to aj vo vízií, že je o to skutočne záujem. Viem, že krátko po tom som sa rozhodol zapracovať na inovatívnom dizajne, ešte nezastať. 

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Diego Hernando│car design & 3D (@diego.hernando.designer)

Aký moment ťa definitívne presvedčil, že automotive design je tvoja cesta? Bol tam nejaký „eureka“ moment?

Nemal som žiadny eureka moment. Skôr ma to vždy priťahovalo – sci-fi, mobilita, kreslenie. Neskôr som sa cez kamarátov, ktorí to už študovali, dostal k tomu, že som si to chcel vyskúšať. Bavilo ma to a dostal som sa do toho prirodzene. Vidím, že prichádza doba, ktorá je radikálnejšia z hľadiska dizajnu aj výroby. Všetko sa stáva drahším a technologicky náročnejším.

Moderné autá sú tak zložité, že ich servis a životnosť sú pre bežného človeka prakticky nezaplatiteľné. S priemerným platom si už človek nemôže dovoliť ani priemerné veci, všetko je šialene predražené. Páči sa mi, že dizajn nie je len o estetike. Dobrý dizajn vie ľuďom naozaj uľahčiť život. Rozdiel medzi produktom a dizajnom je v tom, že dizajnér myslí na všetko – ako sa vec drží, používa, či je praktická. To je pre mňa napĺňajúce – uľahčiť niekomu život a dopriať mu niečo lepšie.

zdroj: diego hernando

Aký je tvoj najväčší sen v automotive designe?

Môj sen nie je navrhnúť auto pre konkrétnu značku, ale vytvoriť niečo, čo zmení pohľad na mobilitu. Napríklad navrhnúť niečo medzi autom a bicyklom, ktoré by ľuďom dávalo zmysel v každodennom živote. 

Velomobil je moja srdcovka. Už od strednej školy ma fascinoval tento typ vozidla. Frustrovalo ma, že sa mu u nás takmer nikto nevenoval. Páči sa mi, že sa dá efektívne presúvať v akomkoľvek počasí, je stabilný vďaka trom kolesám a môžem ísť do práce či kamkoľvek bez nutnosti sadnúť si do auta. Kedysi dávno som robil projekt velomobilu ako semestrálnu prácu, no dáta som už stratil. Fascinácia mi však zostala.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Diego Hernando│car design & 3D (@diego.hernando.designer)

Aký je tvoj aktuálny najväčší projekt alebo výzva a čo by ti pomohlo ho úspešne dotiahnuť?

Dnešné velomobily sú drahé, lebo sa vyrábajú z karbónu, kevlaru a iných kompozitných materiálov. Ja by som chcel použiť dostupné a recyklovateľné materiály, nie kompozity. Mojím cieľom je, aby bol velomobil opraviteľný bez špecialistu a aby sa jeho váha a pevnosť po oprave nemenili. Túžim ho urobiť naozaj dostupný komukoľvek, aby to nebola exkluzivita pre pár vyvolených. Mal by to byť dopravný prostriedok, ktorý slúži všetkým, ktorí oň stoja. 

Tento kompromis medzi autom a bicyklom mi príde úplne ideálny. Vyplnil by medzeru v automotive dizajne aj doprave. Na bicykli, aj keď šliapem rýchlo, ma spomaľuje veľká čelná plocha. Čím idem rýchlejšie, tým viac musím zabrať. Velomobil toto eliminuje – je síce väčší a ťažší, ale jeho aerodynamická škrupina znamená, že potrebujem menej sily na väčšiu rýchlosť a dojazd. Auto musí tlačiť veľa vzduchu, velomobil je v tomto efektívnejší. Za rovnaký výkon ako na bicykli viem vo velomobile ísť rýchlejšie a ďalej.

Mojím snom je, že keď ho dokončím, prejdeme s ním z Bratislavy do Tatier a späť ako „proof of concept“.

Aké bolo tvoje najväčšie sklamanie alebo zlyhanie? Čo ťa to naučilo?

Zlyhaní bolo viac, ale nie vždy si na ne človek hneď spomenie. Často ide o momenty, keď niečo nevyjde tak, ako si si predstavoval. Ale práve z tých sa človek najviac naučí.

V súčasnosti robím všetko z vlastného vrecka, aby som mal úplnú voľnosť pri svojom projekte. Nechcem byť viazaný kompromismi alebo požiadavkami niekoho iného. Chcem, aby výsledok bol čisto podľa mojej vízie a hodnôt a táto skúsenosť ma utvrdila v tom, že robím dobre, že idem za svojou víziou.

Nie je to vždy rovná cesta a chce to veľa vytrvalosti a odhodlania, ale svojím spôsobom cítim, že je to tá cesta, po ktorej chcem kráčať. 

Aké sú hlavné trendy, ktoré vidíš v automobilovom dizajne v najbližších rokoch?

Myslím, že dôraz sa bude klásť na jednoduchosť a racionalitu. Ľudia budú chcieť dostupné kvalitné autá, nie zbytočne predizajnované a technologicky prehnané. Možno sa to otočí späť k ľuďom. Začal to robiť Citroën, ale aj niektoré startupy, výborným je čerstvý prírastok Slate.

Čo sa týka môjho vkladu do trendov v automotive dizajne, verím, že ľudia začnú technológie a ich výrobu vnímať inak. Trend kolobežiek a ebajkov ukazuje, že mikromobilita je čoraz relevantnejšia. Velomobil vnímam ako hybrid – zdravý kompromis medzi bicyklom a autom. Je uzavretý, aerodynamický, s menším odporom. 

Ako bude vyzerať auto roku 2035? Budú to ešte „autá“ v dnešnom zmysle slova?

Zmení sa to. Asi to nebude auto ako ho poznáme dnes. Možno to bude len mobilný modul. Alebo niečo zdieľané. No som si istý, že sa v nasledujúcich rokoch mobilita zmení. Či už elektrifikáciou alebo alternatívnymi spôsobmi dopravy.

Kde sa vidíš o 5 až 10 rokov? Aký je tvoj hlavný cieľ v kariére a ako sa tam chceš dostať?

Chcem viesť vlastný tím. Prepojený, multidisciplinárny – kde budú dizajnéri, inžinieri a umelci. Chcem robiť veci, ktoré majú vplyv a iný pohľad na realitu, v ktorej žijeme, či už cez materiály alebo diela/návrhy samotné. Netúžim byť v konkrétnej značke, skôr chcem vytvoriť určitý spôsob myslenia o dizajne, umení či spôsobe života. Hľadať netradičné či spoznávať alternatívy, ktoré nám možno len tak ľahko neprídu na um.

Aký je tvoj najdôležitejší odkaz pre mladých Slovákov, ktorí chcú ísť tvojou cestou?

Neboj sa byť sám sebou. Najväčšou prekážkou si vieme byť my sami. Je v poriadku nemať istotu a plán. Práve neznámo vytvára tie najzaujímavejšie momenty.

Ak by si mal jednu vetu, ktorou by si inšpiroval budúcich automotive dizajnérov, aká veta by to bola?

Niekedy najväčší krok, ktorý môžeme urobiť vpred, je krok vzad.

Čítaj viac z kategórie: Inšpiratívni Slováci