Na Slovensku pracuje až 125-tisíc cudzincov, väčšina manuálne. Odborníci idú radšej do Česka

Na Slovensko prichádza čoraz viac cudzincov. Nie však preto, aby posilnili výskum, informačné technológie alebo medicínu, ako je to bežné v krajinách západnej Európy. Slovensko totiž láka najmä pracovníkov do výroby, skladov, stavieb a logistických centier.

Slovensko prekonalo historický rekord – aktuálne u nás pracuje už viac ako 125 000 cudzincov. Len za posledný rok ich pribudlo 26 000. Väčšina z nich pritom obsadzuje pracovné miesta, ktoré si nevyžadujú vysokú kvalifikáciu. Ako ukazuje najnovšia analýza Inštitútu finančnej politiky (IFP), iba 6 % cudzincov pracuje na pozíciách, kde je potrebné vysokoškolské vzdelanie alebo odborná špecializácia.

Cudzinci z Indie, Bulharska, Rumunska

Najväčšiu skupinu tvoria Ukrajinci, ktorých k nám motivuje prísť jazyková blízkosť a geografická dostupnosť. V posledných rokoch však prudko rastie aj počet pracovníkov z Ázie – najmä z Filipín a Indie. Prichádzajú cez sprostredkovateľské agentúry, ktoré im ponúkajú stabilné zamestnanie, ubytovanie a možnosť získať povolenie na pobyt. No Slovensko je atraktívne aj pre Srbov, Rumunov, Bulharov či obyvateľom krajín V4. 

Zaujímavé je, že až 80 % všetkých cudzincov na Slovensku pracuje v pozíciách, ktoré by podľa klasifikácie vyžadovali iba základné alebo stredoškolské vzdelanie bez maturity. Ide napríklad o operátorov výroby, montážnych pracovníkov, skladníkov či pomocných pracovníkov v logistike a stavebníctve.

TOP 10 krajín Európy, kde ľudia obľubujú nájomné bývanie. Slováci sa stále zadlžujú na celý život (REBRÍČEK)

Do Česka špecialista, na Slovensko manuálny pracovník

Na rozdiel od krajín, ako sú Nemecko, Holandsko alebo dokonca Česko, Slovensko výrazne zaostáva v prírastku kvalifikovanej pracovnej sily. V Česku pracuje dvakrát toľko cudzincov s vysokoškolským vzdelaním ako u nás. Nemecko systematicky buduje migračnú politiku, ktorá podporuje príchod lekárov, IT odborníkov či inžinierov. Slovensko však takúto stratégiu nemá.

Jedným z dôvodov je aj nastavenie trhu práce – veľké percento ekonomiky tvorí výroba, automobilový priemysel a logistika. Tieto odvetvia generujú vysoký dopyt po pracovníkoch, ktorých dokáže nahradiť aj nekvalifikovaný zamestnanec po krátkom zaškolení.

zdroj: Pixabay/Joydo

Bez kvalifikovaných cudzincov sa inováciám nevyhneme

IFP upozorňuje, že ak Slovensko nezačne systematicky vytvárať podmienky pre príchod odborníkov zo zahraničia, hrozí mu, že uviazne v pasci nízkej produktivity. Iné krajiny už dávno pochopili, že inovačný potenciál ekonomiky úzko súvisí s ľudským kapitálom – a práve cudzinci s vysokou kvalifikáciou ho vedia zásadne posilniť.

Zatiaľ čo štáty ako Nemecko, Rakúsko či Fínsko lákajú IT špecialistov, vedcov, lekárov a technických inžinierov prostredníctvom cielenej migračnej politiky, Slovensko stále preferuje kvantitu pred kvalitou. Prílev lacnej pracovnej sily síce krátkodobo pomáha pri nedostatku ľudí vo výrobe či stavebníctve, z dlhodobého hľadiska však neprispieva k zvyšovaniu inovatívnosti ani konkurencieschopnosti krajiny.

Podiel cudzincov v špičkových profesiách, ako sú lekári, vývojári softvéru, architekti, vedúci projektov či výskumníci, je na Slovensku len 3 %. V priemere krajín EÚ sa však tento podiel pohybuje na úrovni okolo 11 % – čo predstavuje viac než trojnásobok. Niektoré západoeurópske krajiny majú ešte vyššie čísla, napríklad Švajčiarsko, kde až štvrtina všetkých výskumných pracovníkov pochádza spoza hraníc.

Slovensko tak prichádza o významnú šancu – nielen ekonomickú, ale aj spoločenskú. Kvalifikovaní cudzinci totiž často zakladajú startupy, prinášajú nové postupy, prepájajú akademickú sféru s biznisom a pomáhajú rozvíjať lokálny ekosystém. Ich prítomnosť podporuje internacionalizáciu školstva, rast konkurencie a zvyšuje kultúrnu otvorenosť.

Cudzinci v agentúre a odlyv mozgov

Vo väčšine prípadov sú cudzinci na Slovensko lákaní prostredníctvom pracovných agentúr. Tie im zabezpečujú víza, povolenia, ubytovanie a často aj zaškolenie. Firmy si týmto spôsobom zabezpečujú rýchly prístup k pracovnej sile, no zároveň odovzdávajú kontrolu nad výberom pracovníkov tretej strane. Mnohí cudzinci sú znevýhodnení aj tým, že sú viazaní na konkrétneho zamestnávateľa. Ak sa rozhodnú zmeniť prácu, musia prejsť zložitým administratívnym procesom, ktorý ich často odrádza.

Aj keď na slovenských vysokých školách študuje čoraz viac zahraničných študentov, po škole často odchádzajú späť domov alebo do západnej Európy. Dôvod? Nedostatočná podpora pri hľadaní práce, slabé možnosti kariérneho rastu a byrokracia.

Zahraničný absolvent z IT odboru, ktorý ovláda angličtinu a programovanie, si v Bratislave nájde prácu ťažšie ako v Prahe či Viedni. To je alarmujúce zistenie, ktoré opäť ukazuje, že Slovensko zatiaľ nedokáže plnohodnotne integrovať cudzincov do svojej ekonomiky.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika