Populárny dovolenkový raj sa mení na Atlantídu: Už o pár desaťročí ho pohltí oceán, zachrániť ho má nové umelé mesto

Maldivy, tropický raj roztrúsený v tyrkysových vodách Indického oceánu, už desaťročia kraľujú rebríčkom najžiadanejších destinácií na svete. Ročne ich navštívi vyše 1,5 milióna dobrodruhov, romantikov i milovníkov potápania, ktorí si tu vychutnávajú koralové útesy plné podmorského života, zdanlivo nekonečné piesočné pláže či ikonické vilky postavené priamo nad priezračnými vodami.

Súostrovie však balansuje na hranici ekologického kolapsu. Zmena klímy urýchľuje eróziu pobrežia, koralové útesy blednú a hynú v dôsledku rastúcich teplôt a hladina oceánov rok čo rok stúpa. Ak sa tempo globálneho otepľovania nezmierni, Maldivy by sa mohli z vysnívanej dovolenkovej destinácie zmeniť na smutný príklad toho, čo svet stráca, keď ignoruje varovania.

Maldivy sú jedno z najzraniteľnejších súostroví

Maldivy tvorí reťazec vyše 1 200 koralových ostrovov a piesočných plytčín, no len zhruba 200 z nich pulzuje životom, uvádza Britannica. Hoci produkujú len zanedbateľných 0,003 % celosvetových emisií, patria medzi najviac ohrozené štáty zasiahnuté dôsledkami klimatickej zmeny.

Priemerné teploty systematicky stúpajú a tropické cyklóny naberajú na sile. Kombinácia vysokej vlhkosti a stagnujúceho prúdenia vzduchu vytvára mikroklímu, v ktorej sa pocitová teplota šplhá k neznesiteľným 46 stupňom Celzia, píše The Guardian.

Transformácia krajiny prebieha pred očami jej obyvateľov. Maldivy zaznamenali v posledných rokoch alarmujúci úbytok mangrovových porastov, ktoré chránia pobrežia pred eróziou a ničivými prílivmi.

Tieto ekosystémy fungujú ako výkonné zásobárne, ktoré viažu niekoľkonásobne viac uhlíka než tropické dažďové pralesy. Okrem toho poskytujú domov unikátnym spoločenstvám živočíchov a slúžia ako životne dôležité liahne pre mnohé druhy rýb, kreviet či krabov.

Strata mangrovových lesov vyvolala medzi obyvateľmi paniku a oprávnené obavy o budúcnosť ostrovov. Ako uvádza The Conversation, niektoré ostrovy prišli o viac než polovicu tejto zelenej bariéry.

V dôsledku stúpajúcich teplôt dochádza aj k tzv. blednutiu koralov. Pri tomto procese koraly strácajú symbiotické riasy, ktoré sú zodpovedné za ich sfarbenie a výživu. Bez nich odumierajú a nedokážu už viac poskytovať útočisko pre tisíce druhov morských organizmov.

Maldivy, ktorých priemerná nadmorská výška nepresahuje 1,5 metra, sledujú stúpajúcu hladinu oceánu v reálnom čase. Lokálne meteorologické stanice hlásia nárast o 97 až 117 mm za posledné dekády. Do konca tohto storočia môže oceán stúpnuť o 1 meter a pohltiť veľkú časť územia.

Ako bojujú s klimatickou krízou

V prostredí, kde aj nepatrné zvýšenie hladiny môže predstavovať existenčné riziko, sa Maldivy rozhodli reagovať aktívne, systematickou tvorbou novej, strategicky umiestnenej pevniny. Už pred niekoľkými desaťročiami iniciovali ambiciózny program rekultivácie pôdy, ktorý vznikol nielen ako reakcia na demografický rast, ale aj ako dlhodobá investícia do klimatickej odolnosti.

Z tejto vízie vznikol Hulhumalé, umelo vytvorený ostrov, ktorý sa nachádza len niekoľko kilometrov od hlavného mesta Malé. Inžinieri ho vybudovali 2 metre nad hladinou oceánu, pričom pobrežie obklopili nárazníkovými zónami, ktoré absorbujú silu oceánskych vĺn.

V súčasnosti sa rozbieha projekt Ras Malé, ktorý má ambíciu stať sa prvým skutočne ekologickým mestom v Indickom oceáne. Novovzniknutá pevnina sa bude rozprestierať vo výške 2,5 metra nad hladinou oceánu, čo by malo zvýšiť odolnosť voči klimatickým zmenám.

Ras Malé má uspokojiť potreby viac ako 240 000 ľudí, ktorí hľadajú nielen bezpečné útočisko, ale aj kvalitné zázemie pre život, prácu a rozvoj. Koncept prepája obytné štvrte s obchodnými zónami, logistickými centrami, priemyselnou infraštruktúrou a udržateľným modelom cestovného ruchu. V kontexte klimatických zmien predstavuje tento projekt model budúcnosti, ktorý spája technologickú inováciu s vysokou mierou adaptability.

Čítaj viac z kategórie: Životné prostredie