NATO časť slovenskej politickej scény považuje za zbytočné. Európske krajiny uvažujú inak

Zabezpečenie bezpečnosti v nestabilnom geopolitickom prostredí:
Vstup do NATO by priniesol Rakúsku garantovanú obranu od členských krajín aliancie. Tento krok by výrazne posilnil jeho bezpečnostnú ochranu, najmä v kontexte rastúcej agresivity Ruska a destabilizácie východnej Európy. Rakúsko, hoci nie je priamo ohrozené inváziou, by sa stalo súčasťou širšej obrannej štruktúry, ktorá by mu poskytla podporu v prípade ohrozenia.

Zvýšenie vojenskej pripravenosti a investície do obrany:
Vstup do NATO by umožnil Rakúsku prístup k moderným vojenským technológiám a zdieľaniu obranných informácií, čo by zvýšilo jeho obrannú schopnosť. Krajina by mohla čerpať z vojenských cvičení, ktoré organizuje NATO, a tým by zlepšila kvalitu svojej armády. V prípade konfliktu by Rakúsko nemalo stáť osamote, ale využívalo by kolektívnu bezpečnosť, ktorá je základným princípom NATO.

Politická a ekonomická stabilita v rámci západnej aliancie:
Vstup do NATO by posilnil politickú a ekonomickú stabilitu Rakúska, ktoré by sa stalo silným a stabilným členom jednej z najsilnejších vojenských aliancií sveta. Okrem toho by tento krok posilnil jeho postavenie v rámci Európskej únie, kde už dnes zohráva dôležitú úlohu pri tvorbe spoločnej obrany a bezpečnostnej politiky.

Zabezpečenie energetickej bezpečnosti:
Rakúsko by mohlo získať aj väčšiu energetickú bezpečnosť, nakoľko NATO zaisťuje stabilitu energetických trhov medzi členmi a vytvára možnosti pre diverzifikáciu energetických zdrojov. 

Zvýšenie vplyvu na globálnom geopolitickom poli:
Rakúsko, ako neutrálna krajina, malo historicky obmedzený vplyv na globálne vojenské a politické otázky. Vstupom do NATO by krajina získala nielen vyšší vplyv v európskych bezpečnostných otázkach, ale aj pri globálnych vojenských otázkach. Rakúsko by sa stalo aktívnym účastníkom v rozhodovacom procese, ktorý formuje globálnu bezpečnostnú architektúru.

Porušenie tradičnej neutrality:
Rakúsko je známe svojou neutralitou, ktorú zachovávalo viac ako 70 rokov, a táto politika je hlboko zakorenená v jeho histórii a národnej identite. Vstup do NATO by znamenal porušenie tejto dlhoročnej politiky, čo by mohlo spôsobiť vnútorné politické a spoločenské napätie. V Rakúsku nie je v súčasnosti väčšina obyvateľstva, ktorá by podporovala tento krok, čo by mohlo viesť k protestom a politickým problémom.

Možné zhoršenie vzťahov s Ruskom:
Ak by Rakúsko vstúpilo do NATO, mohlo by to značne zhoršiť jeho vzťahy s Ruskom, ktoré má v regióne značný geopolitický záujem. Zatiaľ čo Rakúsko má s Ruskom historicky silné ekonomické a politické väzby, vstup do NATO by mohol vyvolať ruskú opozíciu a možný diplomatický tlak. Rusko by pravdepodobne vnímalo tento krok ako provokáciu, čo by mohlo mať negatívne dôsledky pre obchod a energetické dodávky.

Zvýšené náklady na obranu:
Ako člen NATO by Rakúsko muselo splniť záväzky týkajúce sa výdavkov na obranu. Tie sú dnes stanovené na úrovni 2 % HDP. Plánujú sa však až do 5 %. Pre krajinu s relatívne nízkym vojenským rozpočtom by to znamenalo významné zvýšenie výdavkov na obranné sily. S dopadom na ďalšie verejné investície, ako sú zdravotníctvo či vzdelávanie. Tento krok by tiež vyžadoval investície do modernizácie armády, čo by pre Rakúsko znamenalo značné finančné náklady.

Obmedzená flexibilita v zahraničnej politike:
Ako člen NATO by Rakúsko stratilo časť svojej nezávislosti v zahraničnej politike. NATO je vojenská aliancia, ktorá nie vždy zdieľa rovnaké názory na politiku iných krajín, čo by Rakúsku obmedzilo jeho možnosť nezávisle formovať vlastnú zahraničnú politiku. Rakúsko by muselo prispôsobiť svoje rozhodovanie záujmom aliancie, čo by mohlo obmedziť jeho schopnosť riešiť konflikty alebo správať sa neutrálne v globálnych záležitostiach.