Dovolenky sú z roka na rok drahšie, ale Slováci stále cestujú. Jednu vec nikdy neurob, radí odborník

Aj keď sa ceny dovoleniek v celej Európe zvyšujú, záujem o cestovanie ostáva medzi Slovákmi silný. Dovolenkový rozpočet na osobu sa dnes pohybuje okolo 1 000 eur, čo je približne o 10 % viac ako vlani.

Zároveň však platí, že si týždeň oddychu mimo domova stále nemôže dovoliť až tretina populácie – najmä seniori či neúplné rodiny. Ako teda pristupujeme k financovaniu dovoleniek? Požičiavame si, šetríme, alebo len bezhlavo míňame?

O letnom výdavkovom správaní Slovákov, o tom, akú úlohu zohrávajú kreditné karty, a na čo by sme si mali dávať pozor pri platbách v zahraničí, v najnovšej epizóde relácie CashFlow porozprával Juraj Matejovič, šéf platobného styku Slovenskej sporiteľne.

Nižšie prinášame podrobný prepis celého rozhovoru.

Máme pred sebou zaujímavú tému, takú letnú. Budeme sa rozprávať o dovolenkách a o tom, ako sa správajú Slováci a Slovenky. Dnes teda vidíme alebo možno aj vy vidíte, že je nejaký väčší záujem o dovolenky. Možno si ľudia berú aj nejaké pôžičky. Takže, ako to dnes na tom trhu vyzerá a koľko napríklad minie slovenská domácnosť v priemere na dovolenku? 

Tu si pomôžem dátami zo Štatistického úradu. Minulý rok to vychádzalo cca tých 900 eur na 1 osobu. Tento rok očakávame, že tam bude návyšenie do tých 10 %, takže bude sa to pohybovať okolo tých 1 000 eur. 

To navýšenie znamená, že dovolenky zdraželi alebo sú Slováci ochotní zaplatiť si viac? 

Bohužiaľ, je to skôr o tom, že tie ceny išli naozaj vyššie. Slováci majú tiež vyššie výdavky, ale vlastne tie ceny rastú v celej Európe, takže už sa budeme blížiť k tisícke na osobu. 

A môžeme to povedať tak, že hoci nám tie ceny rastú, tak ten záujem ľudí, ktorí idú na dovolenky, ostáva približne rovnaký? 

Keď sa na to pozriem tak optimistickejšie a pozrieme sa tak 12 rokov dozadu, tak vtedy si mohla týždeň dovolenky mimo svojho domova dovoliť zhruba len polovica ľudí. 

Bohužiaľ, dnes je to stále ešte tá tretina, ktorá si nemôže dovoliť takúto dovolenku. Keď sa na to pozrieme cez skupiny obyvateľstva, tak napríklad naši seniori nad 65 rokov, tak z nich si vlastne dve tretiny nemôžu dovoliť ísť na dovolenku. 

Takisto to majú veľmi problematické rodiny, kde je iba 1 rodič, tam je to zhruba polovica. Naopak, ak sa na to pozrieme cez rodinu, v ktorej sú dvaja rodičia a dve deti, tak tam až 80 % ľudí si môže dovolenku dovoliť. 

My vlastne vidíme, že na slovenské domácnosti doľahla vlna konsolidácie, či už je to priamo zvýšenie daní alebo o okresaní, resp. zmeny pravidiel rodičovských príspevkov. Na druhej strane sa ich samozrejme dotýka, aj keď nepriamo, dopad transakčnej dane, hoci to je na podnikateľov a firmy. 

Ale ono sa to premietne na tých zamestnancov a koncových spotrebiteľov. Takže vlastne tento rok uvidíme, aké bude reálne správanie Slovákov, lebo ich peňaženky sú zaťažené čoraz viac. Pozri si viac →

Keby sme to tak mali zhrnúť do jednej vety, že v tomto roku cestujú Slováci podľa vás viac alebo menej ako minulý rok? 

Bude to asi plus mínu rovnako, nebude tam nejaký zásadný rozdiel.

A to sa bavíme o cestách do zahraničia k moru alebo sú to domáce dovolenky?

To je vo všeobecnosti. Samozrejme začína letná dovolenková sezóna, ale toto sú akoby všeobecné dáta, čiže celkovo na celý rok. 

Sú tam aj nejaké vyhliadky do budúcna, že ako budeme dovolenkovať ďalej, že či teda Slováci budú viac šetriť alebo budeme viac utrácať na dovolenky? 

Toto je naozaj momentálne veľmi ťažké predikovať. My hlavne uvidíme po tejto letnej sezóne, že aká bude realita. Ono to naozaj bude veľa záležať od vývoja ekonomiky. Vieme, že sú v pláne ďalšie konsolidačné opatrenia a uvidíme, ako sa s tým budú vedieť slovenské domácnosti vysporiadať.

Na druhej strane, treba povedať, že áno, máme zvýšené výdavky, ale je tam aj ten zvýšený rast platov. Ale hovorím, musíme si počkať na tú realitu. 

zdroj: Startitup – Juraj Matejovič, šéf platobného styku Slovenskej sporiteľne

Sociálnymi sieťami sa často šíria také naratívy, tak to poviem, najmä teda GenZ sa k tomu často vyjadruje, že namiesto šetrenia treba všetko minúť. Že si treba užívať život, lebo aj tak raz zomrieme alebo že aj tak raz skončí tento svet vo vojne, je to taký nihilizmus. Je toto správny prístup? Ako sa vy na to pozeráte?

Ako, ja tomu rozumiem. My si musíme naozaj uvedomiť, že vojnový konflikt tak blízko našich hraníc ako je dnes, nebol od konca druhej svetovej vojny. 

Keď si zoberieme, že predtým sme tu mali obdobie covid pandémie, naozaj sa takých tých negatívnych udalostí za posledné obdobie nakopilo.

Ale na druhej strane, ako keby aj v minulosti sme mali také obdobia, kedy bolo viac negatívnych udalostí za sebou. Ale na konci dňa generázia Z alebo aj tie mladšie generácie, budú riešiť také isté problémy, ako riešime my alebo teda moja generácia a staršie.

To znamená, že budú musieť riešiť otázku založenia si rodiny alebo otázku nejakej investície, kúpu nehnuteľnosti a časom aj dôchodok. 

Takže naozaj napriek tomu, že teraz niekto môže mať trošku negatívny pohľad, by bolo veľmi rozumné to nejako vybalansovať. To znamená, sporiť si možno aj na nejaké tie zážitky a užívať si, ale odkladať si aj dlhodobo peniaze na tie väčšie investície. 

A ten naratív, ktorý som povedal, vy to vnímate, že to tak aj naozaj v realite je? Že na tých dátach to aj vidíte, že tá generácia Z rozmýšľa úplne inka v kontexte tých financií, ako rozmýšľali mileniáli a ďalšie generácie?

Priznám sa, že na tých dátach to zatiaľ takto vidno nie je. Podľa mňa teraz veľmi pomáha aj tá osveta, čo sa týka dlhodobého sporenia. Napríklad, že ak si začnete sporiť na dôchodok hneď od prvej výplaty, tak ako keby vás to menej zaťaží zo zvyšku života. 

Čiže my naozaj vidíme, čo musím pochváliť zase mladšiu generáciu, akoby zvýšený záujem o tú finančnú gramotnosť, takže na dátach to zatiaľ nevidíme. 

Ale teda majú nejaký záujem aspoň investovať, lebo investovanie je dnes už veľmi rozšírené. My sme takú možnosť ešte nemali, keď sme mali 15 až 18 rokov, takže to je pozitívne. Poďme na tú tému požičiavania si financií na dovolenky. Ako to vy v banke vidíte? Chodí veľa ľudí požičiavať si na dovolenky a je to vôbec správne? Niekto si zoberie 2 000 eur na neviem koľko rokov pre 1-týždňovú dovolenku. Je toto správny prístup? 

Nemyslím si, že to je správny prístup. Treba si uvedomiť, že keď si človek berie spotrebný úver, tak nám síce nemusí dokladovať, na aký je to účel. 

Ale z tých dát, ktoré nám klienti vyzdieľajú, tak mi vidíme, že na takú tú kateoriu „zábava“, si berú len zhruba 1 a pol % tých uverov. Ono sa to nejak medziročne zásadne nemení, ani to nerastie, je to také stabilné. 

Ani my v banke naozaj neodporúčame brať si úvery na dovolenky. Pre nás je veľmi dôležité také to finančné zdravie našich klientov. Takže odporúčame skôr brať si úver na nejakú investíciu, niečo s dlhodobou životnosťou. 

Čiže naozaj na tú dovolenku odporúčame klientom skôr si priebežne šetriť a nie to vyriešiť cez úver. A v tomto musím povedať, že minimálne naši klienti sú naozaj uvedomelí a skôr si tú dovolenku financujú buď z vlastných zdrojov alebo z krátkodobého sporenia. Šetri si peniaze →

zdroj: Unsplash.com – Slováci minú na doolenku v priemere 1 000 eur.

Keď hovorím o tom jeden a pol percente, ktoré si ľudia požičiavajú na dovolenky, vieme tam v priemere povedať, ze koľko si takto berú tie spotrebné úvery?

Na to momentálne neviem odpovedať. 

Otázkou stále zostáva aj to, že keď idem do zahraničia, som niekde v Turecku alebo na Cypre a idem na nejaké lokálne trhovisko, kde predávajú lokálni obchodníci rôzne veci, tak sa rozhodujem, či platiť kartou alebo hotovosťou. Dnes sme zvyknutí, že priložíme či už mobil, hodinky či iné zariadenia k terminálom. Čo vy odporúčate, ako sa správať na tom mieste a ako platiť?

Kartou je to bezpečné a pohodlné. Ten POS terminál je dnes veľmi rozšírený a dostupný, takže nás ani neprekvapí, keď je naozaj niekde v Turecku na nejakom bazári alebo nejakom trhovisku.

Treba len dodržiavať klasické bezpečnostné zásady: kartu nepúšťam z ruky, vidím na ňu, dávam si pozor, aby som platil v lokálnej mene. 

Tam je naozaj veľmi dôležité, ak sa ľudia stretnú s pojmom dynamická konverzia mien, tak poviem, že nemám o ňu záujem. Lebo ak by si ju dali, tak sa nepoužije konverzný kurz vašej banky, ale prevádzkovateľa toho zariadenia. Potom je ten kurz nevýhodnejší. 

Takže to je jedna zásada a druhá, že je veľmi pohodlné na dovolenke podľa mňa používať kreditnú kartu. Potom platíte peniazmi banky. 

To som sa chcel aj opýtať, že aký je rozdiel z pohľadu banky, keď mám teda kreditnú kartu a debetnú kartu. My ten rozdiel poznáme, ale čo je lepšie? Naozaj je lepšie platiť kreditnou kartou? A prečo?

Zásadný rozdiel je ten, že keď platíte svojou debetnou kartou, míňate svoje peniaze. Ak používate kreditnú kartu, tak používate peniate banky.

Dôležité pre tých klientov je, že ak sa vám náhodou stane nejaká udalosť, potrebujete viac peňazí alebo, povedzme to pozitívne, niečo vás tam zaujme a chcete si to kúpiť a nerátali ste s tým, tak tá kreditka vám tú možnosť dáva. Je to akoby ten finančný vankúš mať nejaké extra financie na nákup niečoho, čo ste neplánovali. 

zdroj: Unsplash.com – Na dovolenkách je dôležité vyhnúť sa výberu z bankomatov v turistických oblastiach.

Hoci ste hovorili, že teda asi nie je veľmi rozumné požičiavať si od banky na dovolenku, ale keď platím kreditkou, tak sa svojím spôsobom zadlžujem. Sú tam nejaké úroky, tak prečo tá kreditná karta?

Treba si naozaj vždy prečítať, aké sú tam podmienky, ale máte tam bezúročné obdobie. To znamená, že vy zaplatíte a keď sa vrátite z dovolenky, príde vám výplata, tak viete tie peniaze banke vrátiť naspäť. 

Samozrejme, ak by ste potrebovali preklenúť nejaké obdobie, tak tam už ten úrok je. Ale ak máte nastavené nejaké to svoje správanie, že platím kartou, príde mi nasledujúci mesiac výplata a vrátim to tam, tak to je v zásade bez poplatku. 

Ďalšia veľká výhoda kreditnej karty je, minimálne v Slovenskej sporiteľni, ze tá kreditná karta má výmenný kurz, ktorý používa spoločnosť Visa bez akejkoľvek prirážky a poplatkov. 

To znamená, že väčšinou je naozaj ideálna pre cestovateľov, ale naozaj to odporúčam, aby si to každý skontroloval vo svojej banke, lebo sa to môže líšiť od banky. Každý to má nastavené vo vlastnej réžii.

Vidíte zvýšený záujem o kreditné karty? 

Áno, vlastne práve kvôli tým benefitom, ktoré tie kreditné karty ponúkajú. My vidíme, že ľudia to práve pre tú dovolenkovú sezónu využívajú.

Väčšinou tie kreditné karty, le opäť zdôrazňujem, že záleží od banky k banke, majú také cestovateľské benefity, či už sú to letiskové salóniky výhodne, výhodnejšie kurzy a podobne. 

Takže Slováci majú čoraz väčšiu obľubu využívať kreditné karty, pretože ak sa ich naozaj naučia správne používať, tak je to finančne výhodné. 

Často počúvavam aj ten názor, že vybavil som si kreditku len kvôli tomu, aby som mohol ísť do salónika. Je aj toto možno jeden z tých dôvodov, prečo ľudia napríklad celý rok tú kartu poriadne nepoužívam, ale môžem s ňou ísť do salónika?

Môže to byť jeden z dôvodov, ale poviem to tak, že nebol by úplne ideálny, ak by bol jediný. Vysvetlím prečo – návšteva toho salónika je samozrejme veľmi príjemná a vy na tom letisku nie ste v preplnenom priestore a máte tam teda nejaké občerstvenie, čo je veľmi fajn. 

Ale vlastne taká jedna karta ponúka viac výhod. Vy, keď si napríklad matematicky prerátete, koľko by vás stál ten vstup do toho salónika, koľko zaplatíte poplatky za tú kartu, tak vám to už vlastne vyjde, že už možno pri 2 návštevách toho letiskového salónika sa vám to oplatí, aj keby ste tú kartu nepoužívali. 

Tam si ale treba zistiť, aké podmienky má vaša banka v tej karte. Napríklad v Slovenskej sporiteľni je to tak, že k tej jednej kreditnej karte môžete ísť štyrikrát do roka do letiskového salónika buď v Budapešti alebo vo Viedni. 

Ale nielen vy, ale ešte niekto a potom tam máte ďalšie zľavy do budúcnosti. Takže vy si to viete takto vyrátať. Na druhej strane, ak budete tú kartu využívať celoročne a nielen na vstup do toho salónika, tak ju môžete mať zadarmo. 

To znamená, že neplatíte žiadny mesačný poplatok. No a potom sú tam ďalšie benefity, ktoré z toho vyplývajú. Ako som už spomínal, lepšie výmenné kurzy, akoby z využívania tej karty. 

Takže áno, letiskový salónik je výborný benefit, ale naozaj by som skôr odporučil tú kreditnú kartu využívať komplexne, lebo vtedy naozaj na tom ušetríte ešte viac. 

zdroj: Unsplash.com – Najväčšou výhodou je používanie kreditnej karty.

Keď sme spomínali to Turecko alebo Grécko, nie všade sa dá platiť kartou. Ak mi ten miestny obchodník povie, že teda musím zaplatiť len v hotovosti a napríklad len v eurách, ako si ja viem v rýchlosti pri tej pokladni spočítať, či tá suma, ktorú mám zaplatiť, je adekvátna?

Je úplne najlepšie urobiť si tú prípravu ešte doma. Ja by som odporučil buď si stiahnuť nejakú aplikáciu do mobilu, ktorá umožní tú menovú konverziu. Ideálne aj, aby to podporovalo aj offline. 

To znamená, že keď nemáte dosah internetového signálu. Zase ja to viem povedať na našom príklade – u nás priamo v aplikácii George je vlastne funkcia Travelhub, kde okrem tejto offline menovej kalkulačky máte aj iné tipy, prípadne odporúčania. 

Takže podľa mňa prvý krok je, zistiť, či aj takéto niečo podporuje vaša banka. Ak nie, tak potom by som si stiahol aj nejakú novú aplikáciu do telefónu. Práve preto, že keď som teraz na tom trhovisku a som v nejakom strese, aby som sa vedel nejak zariadiť.

Čo sa týka nejakých odporúčaní priamo na mieste, či napríklad vyberať alebo nevyberať z bankomatov, tak tam by ste čo odporučili? 

Pri výbere z bankomatu si treba uvedomiť, že z pohľadu poplatkov sú tam ako keby dve strany: na jednej sa zaťaží poplatkom vaša domáca banka a vydavateľ karty, na druhej strane je to prevádzkovateľ bankomatu.

Takže prvé odporúčanie by bolo nevyberať z bankomatov v turistických oblastiach, ktoré neprevádzkujú banky. Tam sa vám naozaj môže stať, že vyberiete z takého bankomatu, ktorý bude mať extrémne vysoké poplatky a nevyhodný kurz. Takže naozaj skôr sa zamerať na taký ten štandardný bankomat nejakej lokálnej banky. 

Druhé, a to je vlastne už to, čo sme spomínali, je práve tá DCC, čiže dynamická konverzia. Opäť, ak vám dá tú možnosť, keď vyberáte v krajine, ktorá nemá eurá, určite sa jej vyvarovať. To znamená, že dať „no“ a potom zase je tam taká tá príprava predtým. 

Keď cestujem do zahraničia, zistím si, ak je moja banka napríklad súčasťou väčšej finančnej skupiny, či nemá nejakú partnerskú sesterskú banku. 

Dá sa to vysvetliť na našom príklade. My sme členom Erste Group, takže ak vycestujete napríklad v Chorvátsku a vyberiete si z bankomatu Erste kartou Slovenskej sporiteľne, tak je to bezpoplatku. 

A toto si treba zistiť, či ponúka vaša banka, prípadne či a ako sú spoplatnené výbery z bankomatu alebo teda všetky podmienky. 

Moje posledné odporúčanie – tuto by som skôr použil debetnú kartu ako kreditnú, lebo tam sú trošku, zjednoduším to, iné pravidlá. Takže vo všeobecnosti skôr debetná karta a vyhnúť sa turistickým oblastiam a neštandardným bankomatom.

Keď sme pri tých kreditných kartách – napríklad, keď si robím online rezerváciu ešte doma, napríklad ubytovania, auta, čohokoľvek, tak vtedy odporúčate platiť kreditnou alebo debetnou kartou? 

Odporučil by som opäť kreditnú a vysvetlím to aj na mojom prípade a z mojej skúsenosti. Ja som bol v minulosti v USA a požičali sme si auto. Zaplatil som kreditnou kartou, auto som vrátil, všetko bolo v poriadku. 

A keď som sa vrátil na Slovensko, tak ma zaťažili ďalším nejakým poplatkom. Reklamoval som to v tej požičovni áut, vymieňali sme si nejaké e-maily a zamietli mi to. A ja som sa práve vtedy obrátil na moju banku. 

Preposlal som im túto komunikáciu a banka to vyriešila za mňa a peniaze mi vrátili. Čo je akoby ten ďalší veľký benefit, čo som spomínal, že ja som celý čas riešil peniaze banky, to znamená, že to neboli moje peniaze, ktoré boli zmrazené. 

Takže naozaj je veľakrát, keď si požičiavate auto alebo robíte nejakú objednávku ubytovania, požadovaná záloja a je určite lepšie, že keď už ju dávate, tak že sú to peniaze banky a nie vaše. 

Keď sme už načali túto tému kreditných a debetných kariet, tak ako je to z pohľadu poplatkov? Lebo vieme, že nejaké poplatky tam sú, tak ako to máte napríklad vy?

U nás je to tak, že kreditná karta je naozaj pre cestovateľov. Preto, teda okrem toho kurzu, ktorý som spomínal, že je výhodnejší, tak nie sú tam ani žiadne poplatky. 

Pri tej debetnej karte, tam je nejaká prirážka, ale stále spomínam, treba si to pozrieť vo svojej banke, môže sa to líšiť. Ale tie kreditné karty sú väčšinou výhodnejšie. 

Je dnes nejaký rozdiel v tom, či platím tou klasickou plastovou kartou alebo zaplatim mobilom?

Platby mobilom sú veľmi na vzostupe a je to aj veľmi populárne a má to aj dobrý dôvod. Je tam vyššia bezpečnosť, lebo vy, keď platíte kartou v mobile, tak obchodník, tá druhá strana, nedostane vaše údaje o karte, ale dostane tzv. token. 

To sú údaje, ktoré nie sú zneužiteľné. Takže naozaj to zabezpečenie je tam oveľa vyššie. Druhá vec, samozrejme na to, aby niekto vedel použiť tú kartu, tak je tam aj to biometrické zabezpečenie, či už odtlačok prsta alebo scan tváre.

Takže pri platbách mobilom je tam vlastne tá vyššia bezpečnosť a je to veľmi pohodlné. 

Keď hovoríme o tom, že platiť mobilom je bezpečnejšie, stáva sa bežne, že tými klasickými kartami, že tie údaje sú zneužité?

Takéto štatistiky, ktoré by to potvrdzivali nie sú, že by sa zneužívali v zmysle toho, že dáte kartu do nejakého bankomatu, že by bola zneužitá. 

Ale vo všeobecnosti my vidíme, že klienti, ktorí platia mobilom, tak máme naozaj menšie počty reklamácií alebo podvodov. 

Čo sa týka toho zákazníckeho správania s kreditnými kartami, tak ako sú na tom Slováci a Slovenky, vieme s nimi narábať dobre alebo prerábame na tom?

Ako som už spomínal na začiatku nášho rozhovoru, to finančné správanie sa mení a ľudia sú v porovnaní s minulosťou finančne gramotnejší. 

A my naozaj robíme na tom finančnom zdraví, takže my vidíme, že tí ľudia majú na začiatku takú tú bariéru, čo sa týka kreditky. Ale keď im vysvetlíme tie pravidlá, tak akoby ten počet sa neustále zvyšuje a vidíme, že to využívajú správne. 

Aké vidíte najčastejšie chyby, ktoré ľudia robia, také tie základné veci, ktorým sa vyvarovať? 

Tak, ako som hovoril, určite sa vyvarovať, keď som v zahraničí, kde je tá platba v inej mene a použiť dynamickú konverziu. Tam si naozaj treba dávať pozor. Veľakrát je to prednastavená možnosť, že vy to vyslovene musíte odmietnuť. 

Potom sú to tie výbery z bankomatov, ktoré sú trochu také triky, že ľudia nevedia, aké sú tam poplatky, prípadne to naozaj vyberú z takých tých turistických nebankových.

A potom sú, bohužiaľ, nešťastní z vysokých poplatkov, s čím už nevieme veľa urobiť. To sú asi také najčastejšie problémy.

zdroj: Unsplash.com – Pri platbách v zahraničí si treba dávať pozor aj na tzv. dynamickú konverziu.

Dnes ale mnoho ľudí aj odmieta platby kartami a niektorí sa vracajú k hotovosti. Zaznamenali ste aj vy tento trend alebo je to nejaká úplne minoritná časť spoločnosti, ktorá odmieta platenie kartami, mobilmi a podobne? 

Áno, to evidujeme. Poviem to tak, že v mediálnom alebo v nejakom priestore sociálnych sietí tento názor je, ale dáta to nepotvrdzujú. To znamená, že je tam naozaj kontinuálny rast ako ľudia platia kartou. 

Vidíme naozaj dvojciferné nárasty v používaní mobilných platieb a samozrejme aj teraz, keď sa zaviedla transakčná daň, takto chvíľku ako keby sme to videli na tých dátach, že to trošku zastalo, ale opäť to ide ďalej. Jednoduchá platba kartou je naozaj bezpečnejšia, pohodlnejšia a ľudia si k tomu razia cestu.

Keby sme si mali teraz zafilozofovať, budeme ešte používať hotovosť alebo do budúcna vymizne?

Ja si myslím, že o tých 10 rokov ešte hotovosť v nejakom percente bude, nevymizne úplne. Karty a mobilné platby budú oveľa populárnejšie a rozšírenejšie. Pozri si viac →

Čítaj viac z kategórie: Financie a kryptomeny