7 z 10 mladých ľudí sa bojí priniesť dieťa na tento svet: Neveria si, problémom je aj bezpečnosť

Pocit bezpečia v slovenských rodinách opäť klesol. Vyplýva to z veľkého prieskumu rodín 2026, ktorý pre finančný dom UNIQA uskutočnila agentúra NMS Market Research. Za rozhodovaním o rodičovstve dnes nestoja len praktické otázky – čoraz väčšiu váhu majú celková psychická pohoda, pocit istoty a dôvera v budúcnosť.

„Ako finančný dom vidíme, že rodiny dnes neriešia iba majetok alebo financie. Čoraz viac ovplyvňuje ich život aj psychická pohoda, neistota či obavy z budúcnosti. Ak chceme byť pre rodiny dlhodobým partnerom, musíme rozumieť tomu, ako sa menia ich potreby aj pocit bezpečia,“ hovorí generálny riaditeľ UNIQA Rastislav Havran.

Rodiny trápia financie, zdravie aj vojna

Rodiny trápia predovšetkým finančné starosti a neistota z ďalšieho vývoja. Tesne za nimi nasledujú zdravotné problémy, ktoré so sebou prinášajú aj otázky o finančnom zabezpečení pri výpadku príjmu.

Obavy z vývoja svetových udalostí pritom zdieľajú viac ako tri štvrtiny opýtaných. Dominuje strach z možného celosvetového konfliktu, ktorý uviedlo 77 % respondentov. Vojnu na Ukrajine aj klimatickú krízu vníma ako hrozbu zhodne 61 % opýtaných.

Rodinnej pohode však škodia nielen vonkajšie vplyvy. Medzi hlavné vnútorné hrozby zaraďujú Slováci alkohol a sociálne siete – a to v rovnakej miere. Závislosť od nekonečného scrollovania by 9 z 10 opýtaných riešili plošným zákazom sociálnych sietí pre deti do 15 rokov. Pozoruhodné pritom je, že s takýmto zákazom súhlasí aj väčšina mladých dospelých vo veku 15 až 24 rokov.

„Medziročne výrazne rastie závislosť od sociálnych sietí, ktoré dnes rodiny vnímajú takmer rovnako negatívne ako alkohol. Pri hodnotení vplyvu na rodinnú pohodu však mierne prevláda alkohol, keďže dôsledky online závislosti sú menej viditeľné. Sociálne siete zároveň používajú všetky vekové skupiny, preto ich ako problém často nevnímame dostatočne intenzívne.

O tejto závislosti sa v rodinách navyše hovorí len málo – a netýka sa len detí, ale aj rodičov. Až 58 % rodičov dokonca priznáva, že pri používaní sociálnych sietí a mobilu nemôžu byť svojim deťom príkladom,“ hovorí analytik NMS Michal Mislovič.

Pochybnosti o rodičovstve pribúdajú

Psychickú pohodu rodín v tomto roku najviac podkopávajú finančné starosti – potvrdilo to 56 % respondentov. Nasledujú obavy z budúcnosti (50 %) a zdravotné problémy (49 %). Celková miera bezpečia pritom medziročne klesla zo 62 na 61 bodov, čo odráža zmeny v tom, ako rodiny vnímajú svoje zázemie aj výhľad do budúcna.

„Okrem zhoršenia ekonomickej situácie sú za poklesom aj sekundárne dosahy. Napríklad ako sa k sebe správame – až 14 % Slovákov má z niekoho v rodine strach, vlani iba 9 %. K psychickému ubližovaniu môže dochádzať až v 16 % slovenských rodín, minulý rok 11 %,“ uvádza Michal Mislovič.

Spomínané neistoty sa najvýraznejšie premietajú do uvažovania mladých o rodičovstve. Dve tretiny bezdetných párov síce uvádzajú, že by deti chceli, no až 71 % z nich sa obáva, do akého sveta by ich priviedli. Pochybnosti o vlastných rodičovských schopnostiach má 44 % mladých – najčastejšie ich k tomu vedie aktuálny psychický stav a strach zo zlyhania pri výchove.

Ceny nehnuteľností neklesnú: Slováci na to nemajú, no aj tak chcú byty a domy vlastniť (REALITNÝ EXPERT)

„Keď mladí ľudia hovoria, že sa boja priviesť dieťa do dnešného sveta, nemali by sme to vnímať ako odmietanie rodiny. Skôr ako signál, že potrebujú viac istoty – vo vzťahoch, v zdraví, v budúcnosti aj v tom, že na náročné situácie nezostanú sami,“ dopĺňa Rastislav Havran.

Túžba po deťoch napriek tomu medzi Slovákmi pretrváva, hoci s vekom prirodzene slabne. Analytik NMS Michal Mislovič upozorňuje na zaujímavý jav: okolo štyridsiatky si podľa jeho slov bezdetní ľudia začínajú intenzívnejšie uvedomovať, že ich čas na rodičovstvo sa kráti, a túžba po dieťati môže opäť zosilnieť. Okolo 45. roku života potom podľa neho väčšinou prichádza zmierenie s tým, že rodičovstvo sa nemusí naplniť.

Rodiny a ich duševné zdravie

Narastajúci tlak rôznych hrozieb sa prejavuje aj v tom, že mnohí Slováci pociťujú vyčerpanie z rodinného prostredia – najčastejšie mladší členovia rodiny. Ako najúčinnejší liek označuje 70 % opýtaných čas strávený osamote, venovaný oddychu, záľubám alebo priateľom.

Viac než polovica opýtaných vníma vo svojej rodine niekoho, koho duševné zdravie je ohrozené. Najčastejšie sú to ženy – 35 % z nich označuje za psychicky najzraniteľnejšiu osobu v rodine práve seba. Finančná riaditeľka UNIQA Lucie Urválková preto na ženy apeluje: „Nesnažme sa byť dokonalé. Mýtus „superženy“ totiž často vedie skôr k preťaženiu ako k spokojnosti. Ženy potrebujú podporu a pochopenie nielen doma, ale aj v pracovnom prostredí.“

Výsledky potvrdzujú, že rodinné bezpečie nemožno zužovať len na majetok či ochranu pred vonkajšími rizikami. Neoddeliteľnou súčasťou stability rodiny je aj duševná pohoda a schopnosť zvládať náročné životné situácie.

„Našou ambíciou je podporovať oblasti, ktoré majú zásadný vplyv na kvalitu života rodín – od zdravia a prevencie až po psychickú odolnosť. Aj preto Nadačný fond UNIQA dlhodobo spolupracuje s organizáciami, ktoré sa venujú duševnému zdraviu. Spolu s Ligou za duševné zdravie napríklad tento rok otvoríme projekt Fitko pre dušu – priestor, ktorý má pomáhať ľuďom posilňovať duševnú pohodu a odolnosť,“ uzatvára Rastislav Havran.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika