Ukrajina by mohla súhlasiť so zastavením nepriateľských akcií a odstúpením území, ktoré už Rusko okupuje, ako súčasť mierového plánu podporovaného Európou, píše britský denník The Telegraph.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa denníka naznačil, že Kyjev by mohol akceptovať zmrazenie súčasných frontových línií a umožniť Rusku ponechať si územie, ktoré už drží, čo predstavuje významný posun v jeho rokovacom postoji pred mierovým summitom medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý sa uskutoční v piatok na Aljaške.
Podľa denníka Telegraph Zelenskyj v nedávnych rozhovoroch s európskymi lídrami naliehal, aby odmietli akékoľvek mierové urovnanie navrhnuté Trumpom, ktoré by vyžadovalo, aby sa Ukrajina vzdala ďalšieho územia, ktoré je stále pod jej kontrolou. Uznal však, že Moskva by si mohla ponechať oblasti, ktoré v súčasnosti okupuje v Luhansku, Donecku, Záporoží, Chersone a na Kryme.
Zmiernenie rokovacej pozície prichádza pred spomínanými piatkovými rozhovormi medzi Trumpom a Vladimirom Putinom na Aljaške. „Tento plán možno spojiť iba so súčasnými vojenskými pozíciami,“ citoval denník nemenovaného západného predstaviteľa.
To by mohlo znamenať zmrazenie frontovej línie v jej súčasnom stave a poskytnutie faktickej kontroly Rusku nad územiami, ktoré okupuje.
The Telegraph tiež zdôrazňuje, že Ukrajina bude súhlasiť iba s takým riešením, ktoré jej poskytne silné bezpečnostné záruky vo forme dodávok zbraní a jasnú perspektívu vstupu do NATO.
Pre Ukrajinu je kalkul zložitý. Vzdanie sa územia, ktoré je už v rukách Ruska, by mohlo ukončiť boje, ale vyžadovalo by si to ústavné zmeny alebo celoštátne referendum. Zelenskyj sa doteraz bránil akémukoľvek plánu, ktorý by sa vzdal územia ovládaného Ukrajinou, a analytici tvrdia, že takéto ústupky by mohli byť politicky výbušné.
Hoci verejná mienka na Ukrajine zostáva rozdelená, podľa Politics Today niektoré prieskumy naznačujú, že rastúci počet občanov by mohol akceptovať vzdanie sa okupovaných oblastí ako cenu za mier. Vojenskí predstavitelia však varujú, že vzdanie sa väčšej časti Donecka alebo iných východných regiónov by mohlo ruským silám umožniť obísť opevnenia postavené od roku 2014 a hrozí nebezpečenstvo hlbších invázií.
Podľa ďalšieho západného predstaviteľa, ktorý si taktiež želal zostať v anonymite, Európa momentálne chápe svoju úlohu v podpore Ukrajiny v rokovaniach.
„Pre Poľsko a našich partnerov je zrejmé, že štátne hranice nemožno meniť silou,“ The Telegraph citoval poľského premiéra Donalda Tuska.
Zdôraznil tiež, že vojna Ruska proti Ukrajine nesmie agresorovi priniesť žiadne výhody.
Ako píše Financial Times francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Friedrich Merz vyjadrili podobné postoje. V spoločnom vyhlásení lídrov Európskej komisie, Francúzska, Talianska, Spojeného kráľovstva, Poľska a Fínska z 10. augusta sa zdôrazňuje, že „súčasná línia bojiska by mala byť východiskovým bodom pre rokovania“.
V súčasnosti Rusko okupuje približne 20 % územia Ukrajiny v rámci jej hraníc z roku 1991.
O dva dni neskôr, 12. augusta, lídri 26 členských štátov EÚ v utorok v spoločnom vyhlásení pred piatkovým stretnutím amerického prezidenta Donalda Trumpa a šéfa Kremľa Vladimira Putina uviedli, že diplomatické riešenie musí chrániť ukrajinské aj európske záujmy.
Zelenskyj na sociálnych sieťach vyjadril vďaku lídrom Európy za ich podporu ukrajinskej „nezávislosti, územnej celistvosti a aktívneho prístupu k diplomacii, ktorý môže pomôcť ukončiť túto vojnu dôstojným mierom“.
Konštatoval, že všetci podporujú odhodlanie Trumpa a spoločne musia zaujať postoj, ktorý nedovolí Rusku „opäť oklamať svet“. Píše TASR.
V piatok sa na Aljaške uskutoční schôdzka medzi Trumpom a Putinom, ich prvá od Trumpovho návratu do Bieleho domu v januári. Lídri USA a Ruska budú rokovať o možnom ukončení vyše trojročného konfliktu Ruska s Ukrajinou. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nie je na summit pozvaný. Spolu so západnými spojencami sa obáva, že osud Ukrajiny bude rozhodnutý bez jej zastúpenia. Rovnako má obavy, že dohoda by mohla nútiť Kyjev vzdať sa území v prospech Moskvy.
Čítaj viac z kategórie: Zo sveta
Zdroje: The Telegraph, Politics Today, Financial Times
Ľubomíra Somodiová