Slovensko má druhú najvyššiu infláciu v eurozóne. Najviac zdraželi potraviny

Inflácia patrí k najdôležitejším ekonomickým ukazovateľom, ktoré ovplyvňujú každodenný život ľudí. Predstavuje tempo, akým rastie cenová hladina tovarov a služieb, a teda aj to, ako rýchlo peniaze strácajú svoju kúpnu silu. Keď je inflácia nízka a stabilná, považuje sa za zdravú – podporuje mierny rast ekonomiky a zároveň umožňuje plánovanie výdavkov či investícií.

Ak však ceny rastú príliš rýchlo, začínajú trpieť domácnosti, firmy aj verejné financie. Vysoká inflácia znižuje reálnu hodnotu úspor, zdražuje úvery a môže podkopať dôveru v ekonomiku štátu. Práve v takejto situácii sa momentálne nachádza Slovensko, ktoré má po Estónsku druhú najvyššiu infláciu v rámci dvadsiatky krajín eurozóny. 

Inflácia na Slovensku je vysoko nad úrovňou eurozóny

Slovenská inflácia meraná indexom HICP podľa Eurostatu dosiahla v júli 2025 úroveň 4,5 %. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom stúpla o dve desatiny percentuálneho bodu. Z hľadiska poradia krajín eurozóny je Slovensko v nelichotivom postavení – vyšší rast cien zaznamenalo už len Estónsko (5,6 %). Podľa údajov Eurostatu je slovenská inflácia najvyššia od decembra 2023, čo potvrdzuje, že po období mierneho spomaľovania sa opäť dostávame do fázy cenového tlaku.

V rámci celej eurozóny bola inflácia v júli stabilná na úrovni rovných 2 %, čo je zároveň dlhodobým cieľom Európskej centrálnej banky (ECB). Tento priemer však maskuje značné rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Zatiaľ čo niektoré ekonomiky, ako napríklad Belgicko či Španielsko, sa pohybujú pod priemerom na úrovni okolo 1,5 %, iné – vrátane Slovenska – čelia viac ako dvojnásobne vyššej inflácii. 

zdroj: Inflácia - Štatistický úrad SR

Na úplnom vrchole rebríčka eurozóny je Estónsko, kde sa inflácia vyšplhala na 5,6 %. Rovnako zle ako Slovensko je na tom aj naša obľúbená dovolenková destinácia Chorvátsko (4,5 %).

Rozdiel medzi infláciou na Slovensku a priemerom eurozóny dosahuje až 2,5 percentuálneho bodu. Takto vysoká odchýlka znamená, že slovenskí spotrebitelia čelia citeľne rýchlejšiemu zdražovaniu než väčšina obyvateľov krajín platiacich eurom. V praxi sa to prejavuje nielen pri každodenných nákupoch potravín a iných tovarov, ale aj pri väčších výdavkoch domácností – od bývania až po cestovanie.

zdroj: Pixabay.com/makabera

Infláciu ovplyvnili najmä ceny potravín

Spotrebiteľské ceny na Slovensku boli v júli 2025 najvyššie za posledných 19 mesiacov. Ceny v medziročnom porovnaní vzrástli vo všetkých 12 sledovaných oblastiach – od 1,5 % v doprave po 10 % vo vzdelávaní.

Jedinou kategóriou, ktorá na Slovensku medziročne pôsobí proti rastu cien, je energia – tá mala v júli 2025 deflačný vplyv na úrovni –2,7 %. 

zdroj: Výdavky domácností

Podľa informácie Štatistického úradu SR významný vplyv na medziročný vývoj inflácie malo zdraženie potravín. Napríklad chlieb bol medziročne drahší o 14,6 %, nealko nápoje a šťavy o 18,2 %, oleje a tuky o 19,2 % a káva, čaj a kakao dokonca o 20,5 %.   

Zdraželi aj služby hotelov a reštaurácií o 9,5 %, ceny poistenia a sociálnych služieb stúpli o 6,3 % a zdraželi aj alkoholické nápoje a tabak o 6,7 %

Prichádzame o úspory

Situácia má samozrejme aj politické a ekonomické dôsledky. Európska centrálna banka nastavuje úrokové sadzby podľa priemeru eurozóny, ktorý je momentálne na úrovni 2 %. Pre krajiny ako Slovensko, kde inflácia rastie viac než dvojnásobne rýchlo, to znamená, že menová politika môže byť príliš uvoľnená na to, aby ochránila ceny. To zvyšuje tlak na národnú fiškálnu politiku a na vládne opatrenia, ktoré by mohli spomaliť rast cien – napríklad formou cielených dotácií, daňových úprav či podpory konkurencie v citlivých sektoroch.

Pre domácnosti je vysoká inflácia nepríjemná najmä preto, že znižuje reálnu hodnotu úspor. Ak mzdy nerastú rovnakým tempom ako ceny, klesá kúpna sila a ľudia si môžu dovoliť menej. Zároveň sa predlžuje návrat k predchádzajúcej cenovej úrovni – aj keby inflácia v nasledujúcich rokoch klesla, ceny sa už nevrátia späť, iba sa budú zvyšovať pomalšie. To si vyžaduje prispôsobenie rodinných rozpočtov a opatrnejšie plánovanie väčších výdavkov.

zdroj: Ilustračné foto: TASR/Jonhap

Slovensko sa teda v roku 2025 ocitlo v situácii, keď je po Estónsku druhou najviac inflačnou ekonomikou eurozóny. Hoci nie sme sami – viaceré krajiny regiónu zápasia s podobným problémom – rozdiel oproti priemeru eurozóny je alarmujúci.

Ak sa trend nepodarí zlomiť, môže to mať dlhodobý vplyv na životnú úroveň obyvateľov aj na konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Vysoká inflácia totiž neovplyvňuje len ceny v obchodoch, ale aj investičné rozhodnutia firiem, úrokové náklady na úvery či dôveru spotrebiteľov v ekonomiku.

Ceny podľa analytika reagujú na vládne opatrenia

Tomáš Boháček, analytik 365.banky opisuje cenový vývoj na Slovensku ako reakciu na vládne opatrenia: „Cenový vývoj na Slovensku reaguje na vyvrcholenie vplyvu druhej vlny vládnych opatrení v tomto roku (nové dane na sladené nápoje, či efekt transakčnej dane), v kombinácii s vyšším sezónnym dopytom vo vybraných voľnočasových aktivitách. Dovolenkové efekty budú ešte v auguste držať infláciu na súčasných hodnotách, očakávame však, že útlm rastu cien nastane už na jeseň.“

Analytik predpovedá aj budúcnosť vývoja cien: „Rizikom scenára zostávajú trvalo vysoké ceny služieb, drahé nealko nápoje a nepriaznivý vývoj cien niektorých agrokomodít. V dlhodobejšom pohľade bude mať najväčší vplyv ďalšia konsolidačná vlna. Ak sa naplnia scenáre vyššej fiškálnej konsolidácie na strane príjmov, Slovensko môže byť aj v roku 2026 jednou z mála krajín Európskej únie, v ktorej sa inflácia opäť zrýchli.“

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika