Tichý zabijak v tvojej špajzi: Vedci odhalili príchute, farbivá a sladidlá, ktoré ohrozujú dlhovekosť

Ultraspracované potraviny v posledných rokoch dominujú jedálnym lístkom a stali sa symbolom modernej stravy. Zároveň však podnecujú diskusiu, ktorá sa väčšinou mení na hlasné varovanie pred ich účinkami.

V zložitom mixe prísad a technologických úprav sa skrývajú látky, ktoré oslabujú prirodzené obranné mechanizmy tela, ale nájdeme v nich aj zložky s potenciálne ochranným účinkom.

Na tento rozdiel nedávno poukázal článok v časopise eClinicalMedicine. Nemeckí vedci sa rozhodli odhaliť, ktoré látky v ultraspracovaných potravinách prispievajú k zhoršeniu zdravotného stavu. Popritom však zistili, že niektoré môžu mať priaznivý efekt.

Nebezpečné látky v ultraspracovaných potravinách

Výskumníci použili databázu z UK Biobank, jednej z najväčších a najdetailnejších kohortových štúdií na svete, ktorá mapuje zdravotný stav vyše pol milióna Britov prijatých medzi rokmi 2006 a 2010. Do konkrétnej štúdie sa zapojilo 186 744 ľudí, prevažne šesťdesiatnikov, pričom ženy tvorili viac ako polovicu. V ich jedálničkoch predstavovali ultraspracované potraviny asi pätinu celkového energetického príjmu, píše News Medical.

Po viac ako jedenásťročnom sledovaní sa ukázalo, že medzi účastníkmi došlo k viac ako desaťtisíc úmrtiam, a práve tieto dáta poskytli unikátny pohľad na to, ako náš organizmus reaguje na chemické a technologické zásahy v potravinách.

Vedci skúmali 57 špecifických markerov ultraspracovania, rozdelených do deviatich hlavných skupín. Ukázalo sa, že až päť kategórií (príchute, zvýrazňovače chuti, farbivá, sladidlá a cukry) predstavuje vážne riziko. Čím vyšší príjem, tým väčšia pravdepodobnosť predčasného úmrtia.

Medzi najrizikovejšie látky patrí glutamát a ribonukleotidy, bežné zvýrazňovače chuti. To isté platí pre umelé sladidlá ako acesulfám, sacharín či sukralóza, ktoré sa často objavujú v produktoch s označením „light“. Problematické sú aj rôzne formy cukru ako fruktóza, maltodextrín či laktóza.

Zaujímavé je, že želírujúce činidlá (napr. želatína, pektín, či agar-agar) pôsobili opačne a vykazovali ochranný efekt, avšak podobných látok sa v ultraspracovaných potravinách nachádza len minimum.

Analýzy citlivosti potvrdili, že prepojenie medzi ultraspracovanými potravinami a úmrtnosťou zostáva konzistentné aj po zohľadnení ďalších premenných. Najsilnejšie väzby vedci pozorovali pri arómach, farbivách a sladidlách – presne tých zložkách, ktoré premieňajú obyčajnú surovinu na priemyselný produkt s dokonalým vzhľadom, dlhou trvanlivosťou a návykovou chuťou.

Alarmujúce štatistiky o vplyve na zdravie

Keď sa v roku 2009 brazílsky výživový epidemiológ Carlos Augusto Monteiro rozhodol pomenovať fenomén, ktorý menil tvár globálnej stravy, zrodil sa pojem ultraspracované potraviny. Na Univerzite v São Paule vytvoril klasifikačný systém NOVA, ktorý rozdelil potraviny do štyroch skupín podľa stupňa technologického spracovania.

Na vrchole tejto pyramídy stoja produkty, ktoré nemajú takmer nič spoločné s pôvodnými surovinami. Monteiro ich opísal ako potraviny z lacných chemicky modifikovaných surovín, obohatené o syntetické prísady s jediným cieľom – zabezpečiť trvanlivosť a lákavú chuť.

Monteiro pritom nešetril varovaniami. Tvrdil, že ľudský organizmus nemá biologický dôvod plne sa adaptovať na ultraspracované potraviny. Namiesto živín, ktoré telo rozpoznáva a využíva, dostáva súbor umelých zložiek, ktoré môže považovať za rušivé alebo dokonca toxické.

V posledných rokoch sa jeho intuícia potvrdzuje tvrdými dátami. Metaanalýzy desiatok štúdií spájajú konzumáciu ultraspracovaných potravín so závažnými zdravotnými problémami. Vyšší príjem koreluje s dramatickým nárastom úzkostných porúch (o 53 %), obezity (o 55 %), porúch spánku (o 41 %) a cukrovky druhého typu (o 40 %). Zároveň sa ukazuje prepojenie s depresiami a rizikom predčasného úmrtia.

V Spojených štátoch tvoria ultraspracované potraviny viac ako polovicu priemernej dennej spotreby. Analýzy však naznačujú, že keby sa ich Američania v roku 2017 úplne vzdali, mohli by predísť vyše 124-tisícom úmrtí.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing